Highlights z Netopiera s debutantom Jonasom Kaufmannom v Drážďanoch

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na sklonku starého roka si už dlhú dobu v Drážďanoch podávajú kľučky umelci svetového mena a významu. Nebolo tomu inak ani na konci roka 2018 na silvestrovských koncertoch Staatskapelle Dresden na pôde Semperovej opery. Mimoriadne očakávaným umelcom bol na dvoch koncertoch, v dňoch 29. a 30. decembra, tenorista Jonas Kaufmann. Debutoval ako Eisenstein v koncertnom uvedení Straussovho Netopiera pod hudobným vedením špičkového dirigenta Franza Welsera-Mösta.

Hudobný uzáver roka kulminoval v Drážďanoch interpretačnou kvalitou. Do kolekcie mimoriadností patrili najnovšie na koncoročných hudobných produkciách napríklad juhoafricko-britský huslista Daniel Hope vo Frauenkirche ako i svetoznámy chlapčenský zbor – Kreuzchor. S týmto zborom si na vianočnom koncerte na futbalovom štadióne zaintonovalo koledy dvadsaťpäťtisícové publikum a vystúpil s ním i huslista David Garrett. Bolo to kontinuitné pokračovanie koncoročných vysokokarátových hosťovačiek za posledné roky v tejto metropole na Labe, do ktorých patria aj Anna Netrebko, Pavol Bršlík či Renée Fleming. Za spoluúčinkovanie na takýchto hudobných podujatiach si interpretačné hudobné veličiny dajú v Drážďanoch aj patrične zaplatiť, ceny vstupeniek sú vzdialené všetkej realite…

Silvestrovský koncert Staatskapelle Dresden, 2018,
Franz Welser-Möst, Staatskapelle Dresden
foto: © Matthias Creutziger

Na samom vrchole hudobnej ponuky tohto roku bol na medzinárodných pódiách pohybujúci sa tenorista Jonas Kaufmann. Na pôde Semperovej opery nebol neznámym, na dvoch koncoročných koncertoch nadviazal na svoju úspešnú spoluprácu so Staatskapelle Dresden a dirigentom Christianom Thielemannom pri príležitosti 200. jubilea narodenia Richarda Wagnera. Tentokrát však šlo o diametrálne iný žáner.

Prečo Netopier?

Pod názvom Spôsobilo to šampanské zaznel s Kaufmannom na drážďanských silvestrovských koncertoch prierez operetou Netopier. Prečo sa vlastne táto opereta volá Netopier? Vysvetlenie je jednoduché: pred rokmi vystavil Gabriel von Eisenstein svojho priateľa, notára dr. Falkeho, trápnej situácii. Po návšteve maškarného plesu nechal Eisenstein priateľa oblečeného do kostýmu netopiera spať na lavičke v parku. Po vytriezvení kráčal domov vážený notár za posmechu okoloidúcich ako netopier. Notár Falke sa v operete mstí Eisensteinovi za túto noc, privedie ho do trápnej situácie s vlastnou manželkou Rosalinde.

Netopier v koncertnej verzii

Od premiéry Netopiera v Theater an der Wien (1874) ubehlo neuveriteľných 144 rokov. Dirigoval ju autor hudby, kráľ viedenského valčíka, skladateľ Johann Strauss ml. Od tých čias zaznamenala táto opereta stovky uvedení – scénických i koncertných. Navyše, kompaktnosť a originalita vymanila toto hudobnojaviskové dielo z produkcií čisto operetných stánkov a Netopier je už dávno doma i na operných scénach hádam všetkých kontinentov. O jeho prvé uvedenie v opernom dome, čo bolo naprosto nezvyklé, sa nepostaral nik významnejší ako Gustav Mahler. Stalo sa tak dvadsať rokov po viedenskej premiére. Mahler uviedol Netopiera v roku 1894 v Hamburgskej opere. Po tomto odvážnom kroku sa stal Netopier spolu so Straussovými operetami Cigánsky barón a Noc v Benátkach neodmysliteľným repertoárom veľkých i malých operných scén, ako i veľkých i menej významných sólistov a dirigentov.

Silvestrovský koncert Staatskapelle Dresden, 2018,
foto: © Matthias Creutziger

Počuť a vidieť Netopiera v hviezdnom obsadení je zriedkavým, ale vždy neobyčajným zážitkom. Takým bolo i jeho koncertné uvedenie na pódiu tzv. koncertnej izby architektonicky prekrásneho a exkluzívneho hudobného stánku akým je Semperova opera (navštívený koncert 30. 12. 2018). Netopier tu nepotreboval žiadne novovytvorené scénické pozadie. Okrem schodov umiestnených krížom cez orchester, niekoľkých zrkadiel a dvoch veľkých lustrov ostalo všetko v ,,civilnej” rovine, sólisti, orchester a zbor zdieľali jeden a ten istý spoločný priestor. A napriek tomu sa všetci trblietali v neobyčajnom svetle a v pestrosťou hýriacich farbách. Vizáž a akcie protagonistov na javisku dokonca v ten večer splývali s obecenstvom, boli akoby vystrihnuté z publika: slávnostné róby dám, smokingy pánov, nálada uvoľnená po pohároch šampanského na jednej i druhej strane… A to všetko zasadené do excelentne a jedinečne inšpirujúco hrajúceho domáceho prvotriedneho orchestra a do jedinečnosti hudby Netopiera.

Na pódiu samé hviezdy

Koncert zostavený z výberu toho hudobne najlepšieho, čo opereta ponúka, bol jeden a polhodinovým nekonečným brilantným reťazcom plynúcich a prelýnajúcich sa jednotlivých hudobných čísel, bez hovoreného slova. Na pozadí prešľapov a dvojitej morálky takzvanej dobrej spoločnosti sa rozvinula hudobne odviazaná groteska plná podarenej pikantérie, irónie a zápletiek z viedenských salónov. Hneď pri prvých tónoch predohry som si spomenula na svoje prvé stretnutie so skutočne (interpretačne) dobrým Netopierom. Písal sa 1. január 1991, neskoro popoludní mi boli celkom nečakane ponúknuté vstupenky na večerné predstavenie do opery vo Viedni. Tam som zhliadla Schenkovu inscenáciu Netopiera pod taktovkou Plácidoa Dominga s takými sólistami ako Walter Berry (riaditeľ väznice Frank) a Brigitte Fassbaender (Princ Orlofsky). Na javisku a v orchestrálnej jame to priam iskrilo!

Silvestrovský koncert Staatskapelle Dresden, 2018,
foto: © Matthias Creutziger

Podobne, ba myslím oveľa intenzívnejšie, to iskrilo aj tentokrát v Drážďanoch. Štýlovo suverénny dirigent, Rakúšan Franz Welser-Möst, bývalý šéf Viedenskej štátnej opery, terajší hudobný riaditeľ Cleveland Orchestra, vniesol do atmosféry divadla nefalšovaý viedenský valčík i pravý maďarský čardáš a majstrovsky istou taktovkou viedol celý večer sólistov, orchester i zbor tajuplnými hudobnými zákutiami Netopiera. Bol to koncert melódií a top hlasov, ktorý pojednával o párty so šampanským u Princa Orlofského (Elisabeth Kulman). Do tejto spoločnosti zatiahol notár Dr. Falke (Sebastian Wartig) i svojho priateľa Gabriela von Eisensteina (Jonas Kaufmann), ktorý tam narazil na rozkošnú Rosalinde, vlastnú manželku preoblečenú za maďarskú grófku (Rachel Willis-Sørensen). Story sa v operete stáva postupne neprehľadnou, zápletky treba rozuzľovať, k tomu napomáhalo libreto operety publikované v bulletine. Na koncertom pódiu mali publiku poskytnúť pomoc moderátor Sky du Mont a jeho pomocníčka Christine Schütze. Tí boli elegantní, ale nadbytoční. Aj bez ich asistencie by sa bol rozvíjal hudobný ohňostroj sopranistiek a mezzosopranistiek, tenoristov a barytonistov. Zámerom tohoto ohňostroja bolo jediné: vychutnať si grandióznosť speváckych hviezd do samého dna a aspoň na chvíľu snáď dať zabudnúť na problémy, s ktorými nepochybne každý človek v nejakej forme bojuje.

Silvestrovský koncert Staatskapelle Dresden, 2018,
Jonas Kaufmann (Eisenstein), Andreas Schager (Alfred), Rachel Willis-Sørensen (Rosalinde),
foto: © Matthias Creutziger

Vrcholné momenty

Bol to nezabudnutelný večer v trojštvrťovom takte s neopakovateľným šarmom a ,,švungom”. K nezabudnuteľným momentom večera patrila napríklad veľká sopránová ária Princa Orlovského (Elisabeth Kulman), valčík Brüderlein und Schwesterlein – Du und du v podaní operného zboru (Sächsischer Staatsopernchor Dresden) a septeta sólistov, ďalej slávny, tzv. Hodinový duet Rosalindy a Gabriela von Eisensteina (Rachel Willis-Sørensen a Jonas Kaufmann), či sopránová ária Spiel ich die Unschuld vom Lande slúžky Eisensteinovcov (namiesto avizovanej Tuuli Takala podanej v bleskovom záskoku Nikolou Hildebrand). Ale mohla by som pokračovať a menovať všetky ďalšie duetá a tercetá. Všetky boli presvedčivé, v každom jednom sólistovi išlo v medzinárodnom meradle o ostrieľané krásne hlasy, ktorým je vzdialená všetka ťažkopádnosť, ktoré s bravúrou kráčali cez rôzne technické bariéry a rytmické kaskády, ktoré aj svojimi hereckými schopnosťami na koncertnom pódiu umocňovali Straussove intencie nadčasovej hudby. Nielen Eisenstein Jonasa Kaufmanna venoval svoje srdce i hodinky neznámej grófke, ale aj celý interpretačný aparát – sólisti, orchester, zbor a samozrejme dirigent – slúžil srdcom a celou váhou svojho talentu Netopierovi, za ktorého geniálne momenty bolo na vine šampanské.

Hviezda večera

Od začiatku však bolo jasné, kto sa stane hviezdou večera, kto si publikum podmanil, koho odmení preplnená sála opery najväčším potleskom. Bol to Jonas Kaufmann, ktorému sa splnilo konečne tajné prianie. V dňoch 29. a 30. decembra debutoval v Drážďanoch v úlohe Gabriela von Eisensteina v najparádnejšom kuse zlatej operetnej éry. Do svojho protagonistu vložil všetku svoju charizmu a sexappeal, svojím obdivuhodným modelovaniaschopným tenorom debutoval v úlohe komponovanej pre barytón, akoby ju Strauss ušil pre neho. Aj priam magické vyžarovanie jeho osobnosti sa podieľalo bezo zvyšku na hudobnom i hereckom úspechu (napriek koncertnému uvedeniu si Kaufmann našiel priestor na šarmantné herecké akcie).

Silvestrovský koncert Staatskapelle Dresden, 2018,
Rachel Willis-Sørensen (Rosalinde), Jonas Kaufmann (Eisenstein),
Franz Welser-Möst, Staatskapelle Dresden
foto: © Matthias Creutziger

Jonas Kaufmann má okrem obrovského daru v hrdle odteraz aj novú atraktívnu repertoárovú úlohu, v ktorej je jednoducho obdivuhodný! Hlasovo, intonačne, herecky i štýlovo. Áno, aj štýlovo, pretože uchopiť štýl tejto viedensko-budapeštianskej zvodnej hudobnej proveniencie vôbec nie je jednoduché. A tu sa treba vrátiť k dirigentovi a pod ním obdivuhodne znejúcej Staatskapelle Dresden, špecialistky na Wagnera a Richarda Straussa. Franz Welser-Möst uchopil Netopiera už v predohre za ten najbrilantnejší a najpôvabnejší koniec, hudobne v ňom obrazne putoval od jedného valčíka k ďalšiemu a zo spojovacích úsekov medzi nimi vytvoril oázu napätia a nedočkavosti. Dirigentov nepochybne vrodený cit pre agogiku bol základom tak úspešne plynúceho večera.

Po takomto koncerte mohlo naozaj zaslúžene prísť na rad šampanské… Bol to dlhý a úžasný predsilvestrovský večer. Dve hodiny po ukončení koncertu totiž bežal už ten istý Netopier s Jonasom Kaufmannom v televízii na programe ZDF. Príležitosť pre ďalšie šampanské, pre umelcov i pre poslucháča v domácom televíznom kresle…

Autor: Agata Schindler

písané z koncertu 30. 12. 2018

Silvestrovský koncert Staatskapelle Dresden
Semperoper Dresden
30. decembra 2018

Franz Welser-Möst, dirigent
Staatskapelle Dresden
Sächsischer Staatsopernchor Dresden

osoby a obsadenie

Eisenstein: Jonas Kaufmann
Rosalinde: Rachel Willis-Sørensen
Princ Orlofsky: Elisabeth Kulman
Alfred: Andreas Schager
Adele: Nikola Hillebrand
Falke: Sebastian Wartig
Frank: Michael Kraus
Ida: Tahnee Niboro
Dr. Blind: Beomjin Kim
Moderátorka: Christine Schütze
Moderátor: Sky du Mont

program koncertu

Johann Strauss ml.: Netopier (Die Fledermaus)
koncertné uvedenie operety

Predohra

1. dejstvo

Introdukcia (Täubchen, das entflattert ist)
Tercet (Nein, mit solchen Advokaten)
Duet (Komm’ mit mir zum Souper)
Tercet (So muss allein ich bleiben)
Finale I (Trinke Liebchen, trinke schnell)

2. dejstvo

Entr’acte a ensemble (Ein Souper heut’ uns winkt)
Couplet (Ich lade gern mir Gäste ein)
Ensemble a couplet (Ach, meine Herr’n und Damen)
Duet (Dieser Anstand, so manierlich)
Czárdás (Klänge der Heimat)
Finale II (Im Feuerstrom der Reben, tralalala)
+ koniec Finale II (Genug damit, genug!)

3. dejstvo

Ent r’acte
Couplet (Spiel’ ich die Unschuld vom Lande)
Tercet (Ich stehe voll Zagen)
Finale III (O Fledermaus, o Fledermaus)

video

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár