Históriu hudobnej tlače predstavilo prvé internetové múzeum

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V prvom komplexnom internetovom múzeu venovaného nototlači, zameranom na dejiny hudobného polygrafického priemyslu od stredovekej typografie až po počítačovú muzikológiu, si návštevníci môžu prezrieť unikátnu zbierku prístrojov a zariadení určených na tlač a editáciu notových partov. Zakladateľom tohto jedinečného a voľne dostupného online múzea je hudobník Rosendo Reyna.

Akým spôsobom sa v dejinách kultúry odovzdávali písomné hudobné informácie? Túto otázku si kladie hudobná paleografia, ktorá patrí k základným disciplínam systematickej hudobnej vedy. Zaoberá sa vývojom a dešifrovaním notového písma od prvých exemplárov z čias antiky až po súčasnosť. Ako však zachovať hudobné znaky pre ďalšie generácie? Otázka priam hamletovská! Duplikácia hudby zakliatej do nôt patrí do poľa pôsobnosti hudobného polygrafického priemyslu. Nové elektronické múzeum dostupné na webovej adrese musicprintinghistory.com je prehliadkou širokého portfólia techník a metód, pomocou ktorých sa tlačili partitúry. Hudbu nemusíme vnímať len ušami. Môžeme ju uchopiť do rúk v podobe listu s notovým záznamom a dotknúť sa jej prostredníctvom virtuálnej reality. Vitajte v prvom online múzeu hudobnej polygrafie!

Litography (Kameňotlač), zdroj: musicprintinghistory.org

Kyberpriestor patrí k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim edukačným platformám. Uvedomuje si to aj Rosendo Reyna, zakladateľ prvého komplexného internetového múzea venovaného nototlači. Meno tohto profesionálneho hudobníka a skladateľa z Texasu sa spája so súborom starej hudby Orchestra of New Spain, pre ktorý od roku 1999 transkriboval partitúry z obdobia baroka a klasicizmu. Paleografická proficiencia otvorila Reynovi novú perspektívu v spoznávaní múzického majstrovstva. Od roku 2001 začal zbierať prístroje a zariadenia určené na tlač a editáciu notových partov. Mnohé z nich patria k najvzácnejším exemplárom svojho druhu. O svoju kolekciu sa Reyna delí s verejnosťou od roku 2007, kedy sa na vlnách internetu objavila prvá elektronická verzia jeho kolekcie. Kvalita a obsah stránky rástli geometrickým radom a v roku 2018 sa Reynov web pretransformoval do podoby plnohodnotného internetového múzea.

Stránka je koncipovaná na báze časovej osi. Návštevník si môže prehliadať fotografie jednotlivých exemplárov, ktoré sú chronologicky zoradené do nasledovných kategórií: Middle Ages (Stredovek), Woodblock (Drevené štočky), Music Type (Tlačiarenské pečiatky s hudobnými symbolmi), Music Engraving (Hudobné rytectvo), Litography (Kameňotlač), Printing Blocks (Tlačiarenské platne), Photography (Fotografia), Stencils (Šablóny), Handwritten (Atrament a nástroje na ručný zápis nôt) a Music Typewriters (Hudobné písacie stroje). Virtuálnu prehliadku uzatvára sekcia Technology (Technológia) venovaná svetu počítačovej muzikológie a softvéru na tvorbu partitúr. Každá z týchto kategórií predstavuje jednu fázu vo vývoji hudobnej typografie. Obsahuje bohatý komentár a obrazový materiál s popiskami.

Tlačiarenské pečiatky s hudobnými symbolmi. zdroj: musicprintinghistory.org

Na pergamene aj na dreve

Múzeum sa zameriava na dejiny hudobného polygrafického priemyslu a nie je galériou rôznych mutácii, druhov a tvarov notovej „abecedy“. Aký je v tom rozdiel? Kým paleografia skúma, ako sa v dejinách vyvíjalo a menilo (nielen) hudobné písmo, hudobná polygrafia hľadá technologické metódy, ako toto písmo efektívne zaznamenať a duplikovať napríklad pre potreby koncertnej obce. Najstručnejšia je preto sekcia venovaná stredoveku. Dozvedáme sa v nej, že hŕstka gramotných mníchov zapisovala liturgické spevy v neumatickej notácii v iluminovaných rukopisoch vyhotovených zo zvieracej kože. Istým nedostatkom je absencia podrobnejšieho popisu pri ukážkach jednotlivých chorálnych notácií (nedozvieme sa, o aký rukopis sa jedná, ani z akej proveniencie pochádza).

drevené štočky, zdroj: musicprintinghistory.org

Kopisti prepisovali partitúry ručne, čím sa produkcia písomného záznamu hudby neúmerne predražila. Notový zápis sa stal majetkom privilegovaných gramotných vrstiev. Ľady sa pohli na konci 15. storočia, kedy sa vyvinula technika nototlače prostredníctvom drevených štočkov (woodblock printing). Na rovnomerný kus dreva rezačka vpísala notový záznam v zrkadlovom obraze, čím sa vytvorila akási primitívna „pečiatka“. Znaky sa napustili atramentom a odtlačili sa na papier. Prvá kópia bola na svete. Najstaršia zachovaná hudobná kniha vytlačená pomocou drevených štočkov uzrela svetlo sveta v roku 1487 v epicentre stredovekého univerzitného vzdelania v talianskej Bologni. Znela z nej hudba Nicolausa Burtia s názvom Opusculum musices (Malé hudobné dielko).

Od Gutenberga k písacím strojom

V roku 1450 nemecký kovorytec Johannes Gutenberg daroval svetu kníhtlač. Netrvalo dlho a vynález sa začal aplikovať aj na tlač nôt. Prvé kópie hudobných partov boli plné chýb. Technológia neumožňovala dodatočné zásahy do kópie voňajúcej tlačiarenskou čerňou. Zato však priniesla možnosť efektívnejšieho rozmnožovania a distribúcie hudby na papieri. Vďaka virtuálnemu múzeu nototlače sa môžeme zoznámiť s pohyblivými kovovými matricami a s tlačiarenskými platňami s notovými znakmi, ako aj so širokou škálou ryteckých a litografických metód aplikovaných v hudobnej polygrafii v dobách dávno i nedávno minulých. Veď tlačové formy zo spoločnosti Miller & Richard z Edinburghu sa používali ešte na prelome 19. a 20. storočia.

Nocoblick, zdroj: musicprintinghistory.org

Azda najkurióznejším online kútikom múzea je sekcia venovaná (nielen) písacím strojom. Od svojho vzniku na sklonku 19. storočia sa až do polovice 20. storočia stali neodmysliteľnou súčasťou pracovní profesionálnych hudobníkov. Niektoré z týchto zariadení, napríklad Nocoblick z roku 1910 s tlačiarenským valcom a pedálmi, evokovali šijacie stroje. Ekonomický prístup a šetrenie miesta urobili svoje a hudobný písací stroj Columbia po roku 1885 trónil na stole mnohých umelcov, ktorí zasvätili život hudbe. Jeho mladší „kolega“ Keaton sa od bežného kancelárskeho inventáru odlišoval na prvý pohľad. Mal dve klávesnice – pohyblivú a stacionárnu a jeho prvá verzia bola patentovaná v roku 1936. No päť rokov predtým sa v hlave Nemca Gustava Runstatlera zrodil Melotyp, vývojový predchodca neskôr všeobecne rozšíreného Nototypu. Ten už vyzeral ako klasický písací stroj. Namiesto písmen a číslic však chrlil štvrtinky, šestnástinky a pomlčky. A spolu s nimi celý arzenál moderného notopisu, tak, ako ho poznáme dnes.

Hudobný písací stroj. zdroj: musicprintinghistory.org

Priložené fotografické a video návody zoznamujú návštevníka online múzea s technológiou jednotlivých foriem tlače metódou krok za krokom. Sú virtuálnym strojom času, vďaka ktorému sa na chvíľu ocitneme v storočia starých typografických dielňach. Za chybičku krásy považujeme nedostupnosť fotografií vo vysokom rozlíšení a absenciu iných jazykov s výnimkou angličtiny.

Exegi monumentum – postavil som pomník

V latinskom slove nota (genitív notae) sa ukrýva slovenský význam značka, znak, poznámka. V jazyku Cæsara však existuje aj ženský tvar particípia (príčastia) notus – feminínum nota, ktoré znamená (roz)poznaná, známa, a sloveso notare, čiže značiť, značkovať. Hudobná nota je podľa tejto etymológie znamienko, v ktorom rozoznávame známy tón. Nota bene, všimni si dobre. Rozpoznávať správne. Aj to je odkaz populárneho úslovia zdedeného z dôb starých Rimanov. Stránka musicprintinghistory.org víta návštevníkov slovami: „Hudobná tlač je umenie, ktoré čelí zániku. Cieľom autora týchto stránok je zachovať toto umenie, alebo aspoň jeho históriu, nažive.“ Rosendo Reyna dvíha varovný prst, že historické podoby hudobnej typografie môžu upadnúť do zabudnutia. Jeho virtuálne múzeum stavia elektronický pamätník tlačenému notovému znaku v jeho historických metamorfózach.

Internetové múzeum sa nachádza na stránke  www.musicprintinghistory.org

Pripravila: Lucia Laudoniu

video (zdroj: musicprintinghistory.org)


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár