Hlas a srdce Evy Šuškovej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Niekedy je prospešné, ak človek odkladá napísanie názoru na vec, dielo, čin, aby sám zážitok prehĺbil, hodnotenie v sebe precítil a počkal na najpríhodnejší čas na zverejnenie. Hoci výčitky svedomia a termíny “hryzú“, prídu dní, ktoré zdôvodnia omeškané hodnotenie. Tak je to aj s recenziou o ostatnom umeleckom čine Hudobného fondu a dvoch popredných slovenských sólistov – sopranistky Evy Šuškovej a klaviristu Petra Pažického. Veď kedy, ak nie teraz, vo Veľkonočnom týždni, by sme mali uverejniť zamyslenie o hudobnom stvárnení bolesti a žiaľu nad blízkymi mŕtvymi?

Konkrétne ide o CD He Is Dead (Mŕtvy). Za tragickým názvom sa skrývajú tematicky nie ľahké, ale obsahovo a hudobne krásne piesňové tituly slovenských skladateľov z prvej polovice 20. storočia. Od Jána Cikkera sú to tri mladistvé piesne pre hlboký hlas a klavír, op. 18 „O mamičke“ (z r. 1940), druhou nahrávkou je najzávažnejší piesňový cyklus Ladislava Stančeka Mŕtvy, op. 46 (z r. 1942) a CD uzatvárajú tri piesne Jána Levoslava Bellu z cyklu Matka nad kolískou (z r. 1924).

Obal CD ,,He Is Dead (Mŕtvy), 2021, zdroj: Hudobný fond

Aj keď Eva Šušková, jediná slovenská speváčka, ktorá sa špecializuje (nie vlastným pričinením) výlučne na koncertné umenie, uviedla medzičasom na nedávnych Konvergenciách romantické Brahmsove piesne, na jej ostatnom profilovom CD (Hudobný fond 2021) je nahrávka zostavená výlučne z troch slovenských piesňových cyklov. Vyšli pod názvom He Is Dead (Mŕtvy). Interpretmi pozoruhodného CD sú sopranistka Eva Šušková a klavirista Peter Pažický.

Pochmúrny názov celého CD – Mŕtvy (doslova: On je mŕtvy) – je odvodený od cyklu piesní Ladislava Stančeka na slová básní takmer zabudnutého, pritom jedinečného slovenského básnika Andreja Žarnova.

Zásluhu na dramaturgii CD má prvorado samotná speváčka Eva Šušková, ktorá neúnavne objavuje a uvádza piesňové cykly slovenskej i svetovej moderny, vyhovujúce jej objaviteľskému pohľadu na vokálne umenie. Zásluhu na nahrávke, ako aj na poučenom texte v buklete má aj skladateľ a muzikológ Vladimír Godár – objaviteľ zabudnutých pokladov slovenskej hudby. Najmä tých, ktoré pochádzajú z čias pred umeleckým nástupom klasikov slovenskej hudobnej moderny (Moyzes – Cikker – Suchoň).

Peter Pažický a Eva Šušková počas nahrávania CD ,,He Is Dead“ (Mŕtvy) v Nitrianskej galérii, 2021, foto: Real Music House

Na pôde Pálffyho paláca na Zámockej ulici, pod bratislavským Hradom, v podaní členov občianskeho združenia Albrechtina (ku ním patrí aj Eva Šušková a zakladateľ Albrechtiny Vladimír Godár) tak zazneli od r. 2010 viaceré komorné hudobné opusy staršej kompozičnej generácie – A. Albrechta, J. Móryho, L. Stančeka, F. Kafendu, Št. Németha-Šamorínskeho a ďalších skladateľov prvej polovice 20. storočia.

Tu som prvýkrát počula aj obsahovo a umelecky silné dielo Ladislava Stančeka (1989 – 1979) „Mŕtvy“, cyklus siedmich piesní na slová básní Andreja Žarnova (vl. menom MUDr. Františka Šubíka, 1903 – 1982). V danom prípade sa verše siedmich piesní (Pieseň – Chce odísť – Usínanie – Ľalia – Po boji – Ticho – Epilóg) dotýkajú drásavej bolesti otca, ktorý sa vyrovnáva s nečakanou smrťou synčeka – ako umelec, ale aj lekár patológ, ktorý sa po smrti synčeka chcel sám presvedčiť o príčine úmrtia syna Ivana. To ešte viac traumatizovalo jeho vnímavú dušu básnika a neutíchajúci žiaľ otca.

Ladislav Stanček, skladateľ početných komorných a najmä cirkevných diel, je pre nás známy tiež ako autor Staroslovienského otčenáša. Jeho cyklus piesní Mŕtvy však prečnieva nad ostatnými opusmi. V ňom sa stretlo jedinečne umelecky prežité básnické slovo s kongeniálnym hudobným spracovaním, čím vznikol objavný piesňový klenot, ktorý by ležal v zabudnutí, keby nebolo V. Godára a Evy Šuškovej.

Eva Šušková počas nahrávania CD ,,He Is Dead“ (Mŕtvy) v Nitrianskej galérii, 2021, foto: Real Music House

Virtuózny klavírny part je podaný umelecky rovnocenným partnerom speváčky – Petrom Pažickým. Klavirista (nielen v Stančekovom cykle piesní) preciťuje každé slovo básnika, prednesené sopranistkou raz v dokonalom deklamačnom štýle, inde so samostatným agogickým vlnením hudby a jemnými dynamickými kontrastmi. Tie majú v niektorých Stančekových piesňach (č. 4 – Ľalia) melancholicko-tragický charakter v sólovom vstupe klaviristu, v záverečnej 7. piesni (Epilóg) zasa nastupuje zvukovo plný, virtuózny klavírny part, v závere stíšený do pianissima.

Cyklus Mŕtvy, na CD dominantný svojím hudobno-básnickým obsahom a celým interpretačným podaním, je – nie náhodou – umeleckou reakciou na „…najtragickejšiu situáciu ľudskej existencie, v ktorej rodič musí pochovať vlastné dieťa, no je aj de facto témou kresťanských pašií či sekvencie Stabat mater. Je to tiež stály sujet vojnového umenia, v ktorom preživší očakávajú svojich mŕtvych…“ (z textu V. Godára).

Existuje azda príhodnejší opus na dobu kresťanskej Veľkej noci – či pripomenutie súčasného vojnového besnenia za našou východnou hranicou? Nuž, autor recenzie niekedy netuší, kedy a čo by bolo najvhodnejšie uverejniť. V tom je niečo nad nami.

Peter Pažický počas nahrávania CD ,,He Is Dead“ (Mŕtvy) v Nitrianskej galérii, 2021, foto: Real Music House

Cyklus Mŕtvy od Ladislava Stančeka, na básne geniálneho, u nás takmer zabudnutého predvojnového básnika Andreja Žarnova (r. 1952 dramaticky emigrujúceho zo Slovenska do USA) je obsahom a silou výpovede nie náhodou prirovnávaný k Mahlerovmu cyklu O mŕtvych deťoch na básne Friedricha Rückerta. Započúvajte sa do neho…

Sopranistka, nie raz prezentovaná ako „hlboký hlas“ (napríklad v Cikkerovom cykle „O mamičke“, ktorý skutočne uvádzajú najmä mezzosoprány), je skôr soprán, pravda, vysoko dramatický vo výraze a rozsahu, hoci menej hlasovo zafarbený do zamatovej farby. Jej hlas je technicky dokonalý, intonačne bezchybný – v každej polohe obsahovo stotožnený s veršami, s dôrazom na jasnosť spievaného slova a deklamačnú priezračnosť. Ostrejšie výšky Šušková dávkuje triezvo a nevyhnutne iba tam, kde „niet úniku“ z rozsahu partu. Vie skvelo pointovať text, pracovať nielen s tichými otázkami, ale aj výkrikmi, jednotlivými slovami či celkovo melancholickou náladou (s rozvahou je to dávkované napríklad v Cikkerovej piesni Matka mi píše list). Nezabudnuteľne pôsobí jej náznak „plačiek“ v Cikkerovej piesni A dieťatko keď umrelo – v temnom zvolaní „Cháron, Cháron“).

Mladý Ján Cikker (1911 – 1989) si iba ako 29-ročný vybral za podklad svojho najznámejšieho piesňového cyklu z vojnového roku 1940 pomerne dramatické básne Valentína Beniaka (A dieťatko keď umrelo…), Andreja Guotha (Doma) a Františka Hečka (Matka mi píše list). Speváčka diferencuje každú náladu piesní premyslene, s akcentom na výraz, drámu, ale aj pokojnú náladu spomienok – syna na mladosť či modlitbu matky a jej túžbu po návrate „bledého synka“.

Peter Pažický a Eva Šušková počas nahrávania CD ,,He Is Dead“ (Mŕtvy) v Nitrianskej galérii, 2021, foto: Real Music House

Oproti tragickým piesňam Ladislava Stančeka z cyklu Mŕtvy a podobne ladenej úvodnej piesne Jána Cikkera z cyklu O mamičke, pôsobia Bellove uspávanky v cykle Matka nad kolískou ako pohladenie: melodicko-rytmicky sa opakujúcim pohybom a celkovo pokojným priebehom hudby, s výrazným akcentom na čistý ľudový prameň slovenských uspávaniek, s ich priam bukolickou jemnosťou a náladou záverečnej modlitby matky za svoje dieťa. Je to vyrovnaná hladina, ktorá uzatvára bolesť či nepokoj zo samoty matiek a tragédie otcov z predchádzajúcich cyklov. A tak Eva Šušková ukončila svoj piesňový recitál v tóne, ktorý prináša poslucháčovi svetlo a radosť z hudby.

Zvukovo je CD výborne pripravené osvedčenými majstrami nahrávania a réžie, akými sú Robert Pospiš a Martin Sillay, Preklad textu do angličtiny v buklete realizoval John Minahane. V buklete, žiaľ, chýbajú umelecké životopisné portréty interpretov. Graficky a obrazovo je však CD výstižne ilustrované farebnými reprodukciami vojnovo ladených diel majstra Vincenta Hložníka – hoci nie všetky skladby majú svoj pôvod vo vojnových hrôzach. No, v danej dobe ich treba asi akceptovať, žiaľ, ako aktuálny imperatív. Celkovo je to dramaturgicky silný príspevok vydavateľstva Hudobného fondu a umelecký čin speváčky i klaviristu.

Autor: Terézia Ursínyová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár