„Hlas poistený nemám“, povedala v Bratislave Katia Ricciarelli. Dnes má 75 rokov

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Hviezdou Bratislavských hudobných slávností roku 1993 bola svetoznáma talianska sopranistka Katia Ricciarelli. Hoci sa u nás zdržala len pár hodín, na tlačovej konferencii ochotne odpovedala na novinárske otázky. Aj na tú, či má poistené „zlato v hrdle“. „Hlas poistený nemám a životnú poistku som zrušila, keďže som bezdetná a manžel ju nepotrebuje“.

Manželom Katie Ricciarelli bol vtedy populárny taliansky moderátor Pippo Baudo, jeden z troch mužov, ktorí zohrali kľúčové miesto v živote dnes 75-ročnej talianskej divy. Dvoma ďalšími boli José Carreras, jej dlhoročný nielen javiskový partner na svetových scénach a divadelný impresário Paolo Grassi. Manželstvo s Baudom trvalo osemnásť rokov a umelkyňa netají, že na jeho naliehanie prerušila tehotenstvo.

Katia Ricciarelli, foto: internet

Ťažké detstvo a úspešné debuty

Katia Ricciarelli sa narodila 18. januára 1946 v Rovigu v chudobnej rodine, ako najmladšia z troch detí. Otca stratila, keď opustil rodinu a ako dobrovoľník išiel na ruský front. Musela sa prebíjať životom aj ako robotníčka v továrni. Písalo sa aj o jej pokuse o samovraždu a nasledovnom odhodlaní stať sa mníškou.

Láska k spevu a vrodený krásny hlas ju viedli na Konzervatórium Benedetta Marcella v Benátkach, po absolvovaní ktorého ako 23-ročná debutovala v postave Mimi z Pucciniho Bohémy v Mantove. Vyhrala niekoľko prestížnych speváckych súťaží a postupne sa jej otvárali brány veľkých operných domov. Katia Ricciarelli sa už v prvej fáze oslnivej kariéry profilovala ako interpretka belcantových postáv z diel raného Verdiho. V benátskom Teatro La Fenice stvárnila Medoru v Korzárovi, v Ríme titulnú Giovannu d´Arco a v Chicagu Lucreziu v Dvoch Foscariovcoch.

Katia Ricciarelli, Bratislavské hudobné slávnosti, 1993, foto: Archív SF

Katia Ricciarelli dobýja svetové scény

V rokoch 1972 až 1975 absolvovala rad debutov v operných divadlách najvyššieho rangu. V milánskom Teatro alla Scala to bolo Verdiho Requiem. Do roku 1989, keď zinkasovala piskot loggionistov vo Verdiho Luise Miller, triumfovala ako Pucciniho Sestra Angelika, z Verdiho titulov Amelia Grimaldi v Simonovi Boccanegrovi, Lucrezia v Dvoch Foscariovcoch, Pucciniho Liù z Turandot a Madama Cortese v Rossiniho Ceste do Remeša, v inscenácii prevzatej z Rossini Opera Festivalu, pod taktovkou Claudia Abbada a v réžii Lucu Ronconiho.

Roku 1973 nasleduje debut vo Viedenskej štátnej opere ako Pucciniho Liù v Turandot. Za dvadsaťdva rokov stojí na tomto javisku do roku 1995 v 69 predstaveniach. Opäť dominujú Verdiho opery (Luisa Miller, Trubadúr, Maškarná bál, Simon Boccanegra, Otello), ale aj predverdiovské obdobie (Giulietta v Belliniho Capuletovcoch a Montecchovcoch, titulná Donizettiho Maria Stuarda), či verizmus (Giodanov Andrea ChénierFedora – v nej po boku Sergeja Larina ako Lorisa). A napokon ako Mimi v Pucciniho Bohéme má za partnera aj Petra Dvorského. Na margo toho, na bratislavskej tlačovej konferencii v roku 1993 povedala, že Slovensko si nemýli so Slovinskom, veď predsa vie, že jej znamenitý kolega Peter Dvorský je z Bratislavy.

Klaňačka po Verdiho La traviate v Arena di Verona, Renato Bruson, Oliviero De Fabritiis, Katia Ricciarelli, Peter Dvorský, foto: Fondazione Arena
G. Verdi: Falstaff, Royal Opera House Londýn, 1982, Renato Bruson (Falstaff), Katia Ricciarelli (Alice Ford), foto: internet

Po Miláne a Viedni nasledujú Londýn, Paríž, New York, Pesaro

V roku 1994 víta Katiu Ricciarelli Kráľovská opera Covent Garden v Londýne, kde po Pucciniho Mimi nasleduje asi osem ďalších úloh. V rovnakom roku debutuje v Národnej opere v Paríži. V ďalšej sezóne sa otvára spolupráca s newyorskou Metropolitan Operou, ktorá trvá do roku 1990. Takmer päť desiatok vystúpení. Pod taktovkami excelentných dirigentov, s prvotriednymi režisérmi a partnermi. Mimi v Bohéme s José Carrerasom, ale aj Francom Corellim, Luisa MillerOtello s Plácidom Domingom (Desdemona aj v zostave s Jonom Vickersom a Cornellom McNeilom v Zeffirelliho inscenácii), Maškarný bál s Lucianom Pavarottim…

Soprán Katie Ricciarelli bol jednoducho rozpoznateľný. Najlepšie sa cítila v mladodramatickom odbore s koloratúrou, kde vynikla podmanivo emotívna tmavšia farba, príkladné frázovanie a schopnosť vyspievať ozdoby. Práve tieto atribúty jej otvorili cestu do belcantového terénu. Štyri postavy z odkazu Vincenza Belliniho, po jedenásť z tvorby Gioachina Rossiniho a Gaetana Donizettiho a šestnásť „verdioviek“.

G. Rossini: La gazza ladra, Rossini Opera Festival Pesaro, 1989, Katia Ricciarelli, Samuel Ramey, foto: internet

V rokoch 1982 – 1989 bola pravidelnou ozdobou Rossini Opera Festivalu v Pesare, kde obliekala kostýmy a šokovala koloratúrnou virtuozitou ako Amenaide z Tancrediho, Elena v La donna del lago, Madama Cortese v Ceste do Remeša, Bianca v Biance a Fallierovi, Ninetta v Strake zlodejke, ako aj na koncertoch. Ďalšie jej úspešné rossiniovské titulné hrdinky, stvárnené v iných divadlách, sú SemiramideArmida.

Dramatický sopránový odbor jej neprospel

Katiu Ricciarelli si obľúbili mnohí svetoví dirigenti, medzi nimi aj Herbert von Karajan. Viaceré zdroje tvrdia – a pravdu im uprieť nemožno – že práve podľahnutie Karajanovmu tlaku študovať a spievať vysoko dramatický odbor (Pucciniho Tosca či Turandot, aj na nahrávkach) viedli k predčasnému opotrebovaniu materiálu a zníženiu kvality výkonov.

Franco Zeffirelli, Katia Ricciarelli, pri príprave Verdiho Otella, zdroj: internet

Vrátim sa ešte k bratislavskému vystúpeniu Katie Ricciarelli. V rámci Bratislavských hudobných slávností 1993 (mala 47 rokov) spievala na koncerte s ansámblom Archi della Scala výlučne barokový repertoár, Händela a Vivaldiho. Uplatnila v ňom podmanivý zamat v timbri, vzorové legato, éterické piana i nezlyhávajúcu techniku ozdobného spevu. Azda len isté problémy pri nasadzovaní tónu vo vyššej polohe signalizovali, že sa nachádza tesne po zenite. Aj tak to bol veľký zážitok.

Katia Ricciarelli nekončí. Šéfovala, režírovala a opäť si zaspieva

Umelecké aktivity Katie Ricciarelli sa neskončili ani po tom, čo opustila veľké spevácke úlohy. Hrala vo filmoch, v televízii, vrhla sa do šéfovania. Viedla operný dom v meste Lecce, v rokoch 2003 – 2005 bola umeleckou riaditeľkou festivalu v Arene Sferisterio v Macerate. V tandeme s kolegom Davidom Garattinim Raimondim režírovala v Terste Puritánov, AiduTurandot. A chystá sa opäť na operné dosky. Už na minuloročnom festivale v Arene di Verona mala po prvýkrát vytvoriť Mammu Luciu v Mascagniho Sedliackej cti. Keďže pandémia nedovolila uviezť inscenáciu, prenáša sa aj s ňou do ročníka 2021.

Katia Ricciarelli, foto: internet

Krásna blondínka má za sebou aj ťažšie životné etapy, no prevládali roky veľkej a zaslúženej slávy. Na javiskách i v nahrávacích štúdiách. Že je to stále otvorená, emancipovaná a liberálne zmýšľajúca dáma, svedčí nedávny rozhovor v istom talianskom médiu. Voľne citujem: „Po 50 rokoch kariéry som slobodná žena. Robím na čo mám chuť, jem kedy chcem… Mladým hovorievam: neberte sa okamžite, ale najskôr žite spolu. Vášeň sa vytratí, je lepšie naučiť sa vzájomne tolerovať“. Taká je Katia Ricciarelli dnes. Keď sa jej v lete vo Verone prihovorí Santuzza áriou „Voi lo sapete, o mamma“, určite ju vypočuje s porozumením.

Autor: Pavel Unger

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku