Drážďanské hudobné slávnosti – Dresdner Musikfestspiele – vstúpili 18. mája 2023 do svojho 46. ročníka. Počas 32 dní ponúkajú 64 koncertov s 1500 umelcami. Dvadsaťdva rôznych miest konania rozozvučia interpreti ako klaviristka Hélène Grimaud, sopranistka Joyce DiDonato, multiperkusionista Martin Grubinger, držiteľka džezových ocenení Cécile McLorin Salvant či džezový pozaunista Nils Landgren. Festival uzavrie 18. júna džezový trubkár Wynton Marsalis a Jazz at Lincoln Center Orchestra.
Už táto stručná informácia o festivale je dostatočne výrečná na to, aby sme si mohli predstaviť dramaturgickú i interpretačnú rôznorodosť týchto hudobných slávností. I keď sa festival nesie v znamení motta Čierno-biele, je práve na tomto ročníku mimoriadne pestrý, ba farebný. Už len keď v ponuke programu postretneme okrem spomínaných také hudobné telesá a mená ako Nederlands Philharmonisch Orkest, klaviristov Emanuela Axa, Kyrilla Gersteina a Michaila Pletneva, klaviristky Kathiu Buniatishvili a Tiffany Poon, dirigentov Jordiho Savalla, Daniela Hardinga, Herberta Blomstedta, Ivora Boltona a Omera Meira Wellbera, huslistky Midori, Anne-Sophie Mutter a huslistu Davida Garretta, nastane túžba zažiť aspoň niečo z tejto ponuky.
K dramaturgickým zaujímavostiam patrí nepochybne i uvedenie dvoch operných projektov. Helsinki Baroque Orchestra a Aapo Häkkinen prinesú poloscénické uvedenie zriedka hrávanej opery Genoveva Roberta Schumanna. Okrem toho festivalový orchester Dresdner Festspielorchester a Concerto Köln predstavia Wagnerovu operu Zlato Rýna pod vedením dirigenta Kenta Nagana. Zaznie v rámci umelecko-vedeckého projektu, ktorý scénicky pripraví každý rok jedno dielo z tetralógie Prsteň Nibelungov v historicky poučenej interpretácii.
Drážďany, hlavné mesto Slobodného štátu Sasko, sú v počte obyvateľstva porovnateľné s Bratislavou. Čo sa týka hudobnej ponuky však mesto ležiace na Labe vedie prvé husle. Hudobný život sa v ňom po dlhých mesiacoch ticha a pochybností konečne zasa ustálil, koncerty, operné premiéry a hudobné slávnosti sa realizujú tak, ako sa naplánovali. Hudobné siene a divadlá sa plnia publikom. Pri špičkových interpretáciách ostávajú kreslá prázdne len tam, kde sa ceny vstupeniek pohybujú príliš vysoko. Zaplatiť vyše 300 eur za jeden lístok prvej kategórie na Wagnerových Majstrov spevákov Norimberských si začiatkom mája v Semperovej opere nedoprialo (alebo nemohlo dopriať) predsa len viacero fanúšikov, a to napriek tomu, že ich dirigoval Wagnerov koryfej Christian Thielemann.
O to optimistickejšie boli informácie, že hneď na úvodné koncerty sa miesta vo veľkokapacitných priestoroch hudobných slávností vypredali. Boli to dve unikátne podujatia, ktoré priniesli hudbu dvoch najväčších symfonikov 20. storočia – Gustava Mahlera a Dmitrija Šostakoviča. Nie preto, že ich ako najväčších označili muzikológovia, ale preto, že to, čo odznelo, demonštrovalo skutočne v nich spočívajúcu výnimočnosť.
Otvárací koncert 18. mája v Paláci kultúry s akusticky i architektonicky prvotriednou koncertnou sieňou a auditóriom s 1700 miestami patril Mníchovským filharmonikom, sopranistke Christiane Karg a dirigentovi Tuganovi Sokhievovi. Ruský dirigent Sokhiev sa predstavil v Drážďanoch v záskoku v novembri 2022 na koncerte s Juliou Fischer (o koncerte sme písali TU…) ako mimoriadne pohotový, počas večera stále podmaňujúcejší dirigent.
Aj tentokrát potvrdil, že patrí k medzinárodnej špičke. Miestami nedirigoval, ale celú veľkú sieň doslova unášal do najtajnejších hudobných zákutí. Najprv to bol Šostakovič s obrovským obsadením Šiestej symfónie h mol, ktoré mu dovolilo vyložiť toto dielo ako vzdor voči Stalinovi so všetkým vtedy možným sarkazmom.
Irónia, fragmentárne spracované témy, jarmočné scény, strhujúca inštrumentácia, netradičná forma celej symfónie, famózne orchestrálne sóla, neuveriteľná verva v exponovaných tutti pasážach, to všetko stvárňoval Sokhiev tak, že po poslednom tóne publikum doslova vybuchlo do nekonečných ovácií. Na realizáciu svojich interpretačných predstáv mu bol k dispozícii orchester, ktorý mal v tento večer okrem svojej povestnej výbornej kvality ešte aj pridanú hodnotu.
Takto vybavený sa po prestávke pustil do Štvrtej symfónie G dur Gustava Mahlera, znova vo veľkom obsadení (najmä bicích nástrojov). Práve s týmto orchestrom (vtedy zvaným Kaim-Orchester) dielo zaznelo aj ako svetová premiéra v Mníchove v roku 1901 pod vedením Gustava Mahlera. O úspechu diela nemohlo byť ani reči. Aj kritici sa doňho obuli.
Až po neskoršom uvedení, opäť pod Mahlerovou taktovkou v Berlíne sa o symfónii, ktorá je dnes azda najpopulárnejším autorovým dielom, nadšene vyjadril Richard Strauss. Mníchovčania so Sokhievom sa do diela ponorili, poskytli mu takmer všetko, čo bolo v ich silách. A tak sa v dynamických oblúkoch, chvíľami akoby z ničoho, odvíjalo 60 minút Mahlerovho hudobného vesmíru v hýriacich orchestrálnych farbách vychádzajúcich z brilantnej skladateľovej inštrumentácie.
Aj my, publikum, sme na jeho hudbu dospeli. Chápeme humor uboleného a ťažko chorého skladateľa, akceptujeme jej „ukričanosť“, použitie krivých zrkadiel, dvojzmyselnosť i ďalšie husle koncertného majstra, ladené o tón vyššie, aby zneli surovo či drsne. Z Mahlerových partitúr sa dá vyčítať veľmi veľa. Poslednú časť symfónie tempovo označil ako Veľmi pohodlnú. Mahler v nej na text bavorskej ľudovej piesne zo zbierky Chlapcov zázračný roh (Des Knaben Wunderhorn) Achima von Arnima a Clemensa Brentana vymaľoval hudbou vidinu raja, nebeských a detských radovánok i finále, končiace sa v rozpakoch, bezradnosti, nečujnosti…
Sólistka Christiane Karg bola hlasovo i vizuálne spoľahlivou sprostredkovateľkou Mahlerovho zámeru alebo lepšie povedané, dirigentovej koncepcie, ktorá bola odľahčenješia a menej hĺbavá, ako si táto symfónia vyžaduje. Nech nám dá za pravdu Šostakovičov citát, uverejnený v programovom bulletine otváracieho koncertu Drážďanských hudobných slávností: „Je radosťou žiť v čase, keď si hudba Gustava Mahlera získala všeobecné uznanie. (…) Čo na jeho hudbe zaväzuje? Predovšetkým hlboká ľudskosť.“
Posledná časť Štvrtej symfónie je tak originálna a invenčná, že Christiane Karg zaujala jasným sopránom aj napriek svojskej koncepcii dirigenta, ktorá spleť vzácnej hodvábnej Mahlerovej pavučiny ponechala ukrytú. Ale aj takýto výklad publikum prijalo a odmenilo ováciami. Po každej časti tejto náročnej symfónie sa celá koncertná sieň potrebovala chvíľku nadýchnuť, čakajúc na spustenie dirigentových rúk. Po poslednej časti si dlhšiu pauzu vynútili najmä tí na pódiu. Po intenzívnej interpretácii muselo nastať upokojenie ako návrat do reality.
O tri dni neskôr, 21. mája, bol Gustav Mahler stredobodom hudobného diania i napriek tomu, že v ten istý deň festival ponúkal klavírny recitál Hélène Grimaud a Nederlands Philharmonisch Orkest s dirigentom Hartmutom Haenchenom a klavírnym duom Lucasa & Arthura Jussenovcov. V túto nedeľu sa ako matiné v Semperovej opere uskutočnil prvý z trojice vypredaných koncertov Tretej symfónie d mol Gustava Mahlera pre altové sólo, chlapčenský a ženský zbor a veľký orchester. To znamená, že tieto tri koncerty navštívilo spolu 4500 záujemcov.
Za dirigentským pultom excelentnej Sächsische Staatskapelle Dresden stál jej šéfdirigent Christian Thielemann, aby spolu s vyhľadávanou altistkou, opernou a koncertnou sólistkou Christou Mayer, dámami operného zboru (Sächsische Staatsopernchor Dresden) so zbormajstrom André Kellinghausom a detským operným zborom (Kinderchor der Semperoper Dreden) pod vedením Claudie Sebastian-Bertsch pripravili hudobnú slávnosť, ktorá vyrazila dych.
Ak dirigent Christian Thielemann, nekorunovaný kráľ interpretácií diel Wagnera, Straussa či Brucknera, doteraz nebol považovaný za špecialistu na Mahlerovu hudbu, najneskôr od tohoto koncertu si treba názor pozmeniť. V jeho podaní zaznel veľkolepý Mahler: trvanie takmer 90 minút, obrovský symfonický aparát, sólový hlas, dámsky a detský zbor, Nietzcheho text z Also sprach Zarathustra a text zo zbierky Chlapcov zázračný roh Achima von Arnima a Clemensa Brentana – toto všetko robí symfóniu už na pohľad závratnou.
Pokiaľ ide o formu a obsadenie, Mahler ňou vyhodil do povetria všetky dovtedajšie hranice. Bola to pre neho výzva: „Symfónia znamená pre mňa vybudovať svet so všetkými prostriedkami existujucej techniky.“ Tretia symfónia bola výzvou aj pre dirigenta Thielemanna. Na stvárnenie tohoto šesťčasťového diela, zahŕňajúceho v sebe pôvodné programové myšlienky ako Leto prichádza, Čo mi rozprávajú lúčne kvety, Čo mi rozprávajú zvieratá v lese, Čo mi rozpráva človek, Čo mi rozprávajú anjeli a Čo mi rozpráva láska si nechal veľa času. Prvýkrát vôbec ho interpretoval v roku 2017 v Drážďanoch (písali sme o tom TU…).
Medzičasom všetko dozrelo, Mahlerov odkaz sa pre tohoto dirigenta stal žriedlom humoru a jasnej mysle, ktoré sa vznášajú nad bolesťou, deštrukciou a osudnými bitkami človeka. Tretia symfónia, ako skladateľova prvá rozbuška v symfonickom svete, sa stala aj interpretačným materiálom nepredstaviteľného napätia sálajúceho z pódia Semperovej opery. Nádherné sóla orchestrálnych hráčov a skvostné dynamické plochy tutti pôsobili upokojujúco. Gradácie, stupňujúce sa vďaka Thielemannovmu umeleckému potenciálu, ústili miestami až do fyzickej bolesti, ba na záver do bolesti, vyrážajúcej slzy. Tak tomu bolo v mojom prípade… Podľa reakcie publika sa muselo plne obsadené hľadisko Semperovej opery cítiť podobne…
Prečítajte si tiež:
K 110. výročiu úmrtia Gustava Mahlera
Pochopiť Mahlerove myšlienky, jeho grandióznu hudbu, sa dá azda najlepšie tak, keď má človek možnosť aspoň zastať pri Mahlerovom kompozičnom domčeku na brehu Attersee, 40 km od Salzburgu, v ktorom dielo ako 35-ročný písal. Bol tam obkolesený nádhernou alpskou prírodou, pred ktorou bežný obdivovateľ pokľakne, ale umelec jeho veľkosti okrem toho vytvorí jednu z najúžasnejších symfónii konca 19. storočia. A potreboval k tomu iba klavír, notový papier a ceruzku…
Toto mimoriadne naštudovanie a uvedenie Mahlerovej Tretej symfónie zaznie ešte v rámci štyroch hosťovacích koncertov Staatkapelle Dresden: 25. mája v rámci Mahlerovho festivalu v Lipskom Gewandhause, 15. júna v Elbphilharmonie v Hamburgu a v dňoch 17. a 18. júna vo viedenskom Musikvereine.
Autor: Agata Schindler
Písané z koncertov Drážďanských hudobných slávností 18. a 21. mája 2023
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.