Hoci v silnej zostave, Don Giovanni v Opere SND celkom nestrhol

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Keď sa v obsadení akéhokoľvek reprízového predstavenia Opery Slovenského národného divadla objavia mená, ktoré stoja na javiskách najpoprednejších zahraničných operných domov, večer nadobúda na atraktívnosti. Keď sú medzi nimi čerstvé, prestížnymi súťažami preverené talenty, je očakávanie zdvojnásobené. Mozartov Don Giovanni vo štvrtok 29. novembra 2018 takúto šancu núkal. Na javisku sa stretla dvojica hosťujúcich mladých spevákov, stojacich na prahu sľubnej kariéry. Moravan s absolutóriom na bratislavskej VŠMU a finalista Domingovej Operalie i Belvederu, Boris Prýgl, stvárnil Leoprella. Východniar s diplomom z košického Konzervatória a salzburskeho Mozarta, Peter Kellner, obliekol kostým Masetta.

Samozrejme, nielen na týchto sympatických mladíkoch stála repríza inscenácie, zrodenej v tvorivej dielni Jozefa Bednárika ešte roku 2001. Je najstarším živým dedičstvom charizmatického režiséra, hoci aj nepatrí k jeho najlepším. Najmä v porovnaní s novou košickou verziou (dirigent Vinicius Kattah a režisér Juraj Nvota, písali sme o nej TU…) jej zo žánrového označenia „dramma giocoso“ chýba najmä to druhé slovko. Ale aj zub času vyše sedemnásťročnú prácu zreteľne nahlodal. Napokon z pôvodných predstaviteľov stáli na javisku len dvaja.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Dalibor Jenis (Don Giovanni), Adriana Kohútková (Donna Elvira),
foto: Peter Chvostek

Titulnú postavu si síce Dalibor Jenis zachováva v repertoári, no v zahraničných divadlách sa nachádza v značnom tieni jeho verdiovských kreácií. Nečudo. Part je totiž položený hlbšie než je Jenisova komfortná poloha. Preto víťazí farebným, mäkkým a vo frázovaní štýlovým prejavom vtedy, keď sa nachádza od stredu vyššie. Hlboký register (Giovanniho spievajú aj vyššie basy) má podstatne menšiu rezonanciu, je chudobnejší v timbri a v nejednom kľúčovom mieste sa takmer stráca. Celkové uchopenie postavy sa síce zhoduje s Bednárikovou predstavou, no skôr než ohnivého, temperamentom nabitého zvodcu, kreslí rafinovaného, do vlastnej pasce mieriaceho seladóna.

Borisa Prýgla, v súčasnosti člena Operného štúdia Bavorskej štátnej opery v Mníchove, som počul v jeho bratislavskom debute v role Leporella. Bolo to ešte pred nie práve najšťastnejším presťahovaním Mozarta z historickej do novej budovy. Tento raz pôsobil na jednej strane veľmi kultivovane, disciplinovane, no o niečo komornejšie. Možno je to už zvyk spievať s dynamicky prispôsobivejším orchestrom. Z pôvodnej basbarytónovej farby (resp. do tohto fachu ho zaraďovali) sa mi dnes javí ako typicky barytón. V Leporellovi je to ešte schodné, no predpokladám, že jeho ďalšia cesta pôjde po barytónových chodníčkoch. S Daliborom Jenisom tvoril vzťah sluha – pán po prvýkrát, takže k užšej hereckej väzbe a vzájomnému nahrávaniu, žiaľ, nedošlo. Každý sa obmedzil na svoj piesoček.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Dalibor Jenis (Don Giovanni), Boris Prýgl (Leporello),
foto: Peter Chvostek

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Jana Šrejma Kačírková (Donna Anna), Martin Gyimesi (Don Ottavio),
foto: Peter Chvostek

Z dámskeho tria má Adriana Kohútková Donnu Elviru v repertoári už veľa rokov, spieva ju spoľahlivo, aj keď už nie celkom sviežo. Jana Šrejma Kačírková sa ako Donna Anna v Opere SND už predstavila, v štvrtkovom večere jej takmer bezchybne vyšla ária z 2. dejstva, kde upútala kantilénou aj koloratúrou. Musím však znova zopakovať, že svoje životné a neprekonané postavy našla v ostravskej trilógii Donizettiho tudorovských kráľovien (písali sme o tom TU…). Čistým, ľahkým lyrickým tónom zaspievala Zerlinu Andrea Vizvári, aj keď v štýlovejšom hudobnom naštudovaní by dokázala vniesť do postavy viac zaliečavých odtieňov. Jeden z najspoľahlivejších výkonov večera podal Martin Gyimesi (Don Ottavio), ktorého komornejší materiál znel koncentrovane, s legatovou kultúrou i náležitou pružnosťou tónu.

Nuž a nakoniec to najlepšie. Síce postava, ktorá sa prišla na záver klaňať ako prvá (je zvykom začať od najmenšej, hoci takou bol Komtúr v podaní Juraja Petra), bola vo všetkých výstupoch neprehliadnuteľná a priam vyžarujúca radosť zo spevu, herectva, z mozartovského slohu. Bol to Peter Kellner, ktorý si Masettom vyslúžil výborné hodnotenie aj za nedávnu sériu predstavení vo Viedenskej štátnej opere, kde je členom sólistického ansámblu. Jeho vyšší bas znie vyvážene v každej polohe, je technicky výborne spracovaný, má kov i lesk, mäkkosť i výraz. A na javisku sa cíti ako ryba vo vode. Jediný priniesol prirodzený humor.

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Andrea Vizvári (Zerlina), Peter Kellner (Masetto),
foto: Peter Chvostek

W. A. Mozart: Don Giovanni, Opera SND, 2018,
Juraj Peter (Komtúr), Dalibor Jenis (Don Giovanni), Miloslav Krajčík (Majordomus),
foto: Peter Chvostek

Dirigent Ondrej Olos, stály hosť Opery SND, oproti svojmu bratislavskému debutovému Donovi Giovannimu z februára tohto roka (písali sme o tom TU…), dopadol neporovnateľne lepšie. Aj napriek tomu som presvedčený, že za mozartovského dirigenta ho pasovať nemožno. Pomerne plasticky sprevádzal sólistov počas árií, orchester – pri značnej kolísavosti svojich výkonov pod rôznym vedením – sa nerozpadal, aj keď k pravému mozartovskému muzicírovaniu nemal najbližšie. Olos si stále len hľadá optimálnu koncepciu, zatiaľ sa nedopracoval k potrebným kontrastom a gradáciám v tempách a dynamike. Bol to väčšmi vlažný a hudobne trocha fádny Don Giovanni. Presný opak toho, čo v minulej sezóne zažili Košičania pod taktovkou svojho šéfdirigenta Vinicia Kattaha. Už len posledná poznámka. Ak chceme hrať ktoréhokoľvek Mozarta čo najprecíznejšie, bez blokového systému to ťažko dosiahneme.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy 29. 11. 2018

W. A. Mozart: Don Giovanni
Opera SND

Dirigent: Ondrej Olos
Réžia: Jozef Bednárik
Scéna: Vladimír Čáp
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Choreografia: Jaroslav Moravčík
Zbormajster: Ladislav Kaprinay

osoby a obsadenie 29. novembra 2018

Don Giovanni: Dalibor Jenis
Donna Anna: Jana Šrejma Kačírková
Don Ottavio: Martin Gyimesi
Komtúr: Juraj Peter
Donna Elvira: Adriana Kohútková
Leporello: Boris Prýgl
Masetto: Peter Kellner
Zerlina: Andrea Vizvári
Majordomus: Miloslav Krajčík

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár