Dnes je: sobota, 22. 9. 2018, meniny má: Móric, zajtra: Zdenka

Hoffmannove poviedky vo Viedni. Či skôr Diablove poviedky?

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Najnovšie prevedenie Hoffmannových poviedok vo viedenskej Volksoper môže byť príkladom toho, čo sa stane, keď inscenačný výklad uviazne na polceste medzi „klasickým“ aranžovaním a „moderným“ režijným divadlom. Vznikne opulentná show, ktorá na prvý pohľad vyzerá lákavo, no po istom čase prestane pútať pozornosť, rovnako ako vyšumené šampanské.

Hoffmannky už z podstaty svojej predlohy núkajú sto a jednu možnosť inscenačného prístupu. Výsledok práce známeho tandemu Renaud Doucet a André Barbe je oprostený od akejkoľvek záhadnosti či fantasknosti. V kulisách spáleniska viedenského Ringtheatru sa posadnutosť rozkladom a smrťou prelína s odkazmi na obecne známe fiktívne aj reálne monštrá. Predohru po pár taktoch surovo preruší Diabol, nazúrený na Offenbacha už od Orfea v podsvetí a sľubuje skladateľovi pomstu. A v réžii Diabla (v podobe basbarytónovej štvorroly) je vedené celé predstavenie. Na prológovú študentskú pitku aj epilóg s čertom za výčapom dozerá obria maketa polorozpadnutej ľudskej hlavy. Scéna prvého dejstva je plná podivných kreatúr, robotickú bábku Olympiu zničí diabolský Coppelius á la Frankenstein. V ľadovej krajine primäje Antóniu k smrtiacemu spevu Nosferatu a kurtizáne Giulette do uška našepkáva zloduch v mussoliniovskej uniforme.

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Volksoper Viedeň, 2016, Anja-Nina Bahrmann (Antonia), Josef Wagner (Lindorf, Coppelius, Doktor Mirakel, Dapertutto), foto: Barbara Pálffy

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Volksoper Viedeň, 2016,
Anja-Nina Bahrmann (Antonia), Josef Wagner (Lindorf, Coppelius, Doktor Mirakel, Dapertutto),
foto: Barbara Pálffy

Táto diaboliáda by mohla byť dobrou paródiou, ak by sa inscenátori karikovania konzekventne držali. Ale z klavíra sa vynárajúci duch Antóniinej matky, pridané postavičky dirigentov-svetlonosov, či rádoby lyrická nálada gondol, vznášajúcich sa vo vzduchu, tento prístup oslabuje a z celej inscenácie sa stáva len sled rýchlo sa striedajúcich, nie vždy súrodých nápadov a výjavov, ktoré servírujú divákovi príbeh „po lopate“. Všetkým tým sa preplieta sám pán Offenbach v rolách sluhov Cochenilla a Franza, neskôr Piticinaccia. Diabol teda  prostredníctvom Hoffmanna skladateľa zabije, ale čo z toho, keď v záverečnom výstupe je nesmrteľný Offenbach znovu na scéne!? Aj napriek nápaditým kostýmom je scénografia tak trochu ani ryba ani rak, rovnako ako libreto v nemčine s ponechaním francúzskych árií Olympie, Antónie i dueta v benátskej scéne.

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Volksoper Viedeň, 2016, foto: Barbara Pálffy

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Volksoper Viedeň, 2016,
foto: Barbara Pálffy

Tak ako je bez väčšej lyriky vizuálne spodobenie, aj hudobné naštudovanie Gerrita Prießnitza možno označiť skôr za spoľahlivé, ale zbavené lesku a väčšej krásy. Prevažná časť partitúry bola odohraná v svižnom tempe, hoci častokrát za cenu nesúladu jamy so zborovými výstupmi.

Wolfgang Schwaninger spieval titulnú rolu bez väčšej námahy, s  istými výškami, ale výrazovo jednorozmerne, nedokázal presvedčivo vykresať všetky prerody Hoffmannových citových rozpoložení a nálad. Spevácky aj herecky bol vo vleku Josefa Wagnera, ktorý pánskej časti sólistov dominoval aj napriek určitej absencii tmavšej farby hlasu a znelosti najnižších polôh. Jeho kreácia však naplnila režijný koncept dôrazu na rolu démonického protivníka Hoffmanna, predovšetkým v druhom dejstve a v diamantovej árii. Elisabeth Schwarz na výbornú zvláda choreografiu sexom posadnutej bábky, ktorá robí pred každým roznožky. Lenže Olympiu robí Olympiou predovšetkým brilantné zvládnutie koloratúr s presnou intonáciou a to už pani Schwarz nešlo tak ľahko ako necudné zhadzovanie odevu. Kráľovnou ženských rol bola bezpochyby Çiğdem Soyarslan, mladá lyricko-koloratúrna sopranistka tureckého pôvodu. Oblý, zamatový hlas s bezpečným rozsahom sa počúva veľmi príjemne, ľahko a bez zlomov prechádza z ľúbostného opojenia do extázy z vidiny svetovej slávy. Až si človek položí otázku, prečo tejto speváčke nezverili celú sopránovú štvorrolu. Ursula Pfitzner v role Giulietty je herecky presvedčivá zvodná Siréna, ktorá si opantá Hoffmanna, ale neodolá pokušeniam Diabla – Dapertutta. Pokiaľ chcel mať nohavičkovú rolu Niklausa Offenbach obsadenú altom z dôvodu, že aj popri celom mužskom zbore tento hlas vynikne svojou farbou, zrejme by nebol celkom spokojný s obsadením skôr svetlejšieho mezzosopránu Elviry Soukup. Hlavne v Barkarole chýbal väčší kontrast s Giuliettou. Na druhej strane táto dáma podala najpresvedčivejší herecký výkon večera neustálym nemým „komentovaním“ Hoffmannovho nerozumného počínania svojou mimikou a gestikou.

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Volksoper Viedeň, 2016, foto: Barbara Pálffy

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Volksoper Viedeň, 2016,
foto: Barbara Pálffy

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Volksoper Viedeň, 2016, foto: Barbara Pálffy

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Volksoper Viedeň, 2016,
foto: Barbara Pálffy

Poobedňajšie predstavenie s pomerne hojnou účasťou detského diváka bolo v danej vizuálno-hudobnej konštelácii zbytočne dlhé, dramaturgické škrty by tri a pol hodinovej inscenácii rozhodne prospeli. Pre tieto Hoffmannky sedí príslovie „menej býva niekedy viac“ ako uliate.

Autor: Vladimíra Kmečová

písané z reprízy 6. novembra 2016

Jacques Offenbach: Hoffmannove poviedky
Volksoper Viedeň
repríza 6. novembra 2016

Dirigent: Gerrit Prießnitz
Réžia a choreografia: Renaud Doucet

osoby a obsadenie

Hoffmann: Wolfgang Schwaninger
Múza / Nicklausse: Elvira Soukop
Olympia: Elisabeth Schwarz
Antonia: Çiğdem Soyarslan
Giulietta: Ursula Pfitzner
Stella: Renate Pitscheider
Štyria zloduchovia (Lindorf, Coppélius, Miracle, Dapertutto): Josef Wagner
sluhovia (Cochenille, Frantz, Pitichinaccio): Alexander Pinderak
Luther, Krespel: Andreas Mitschke
Andres, Spalanzani: Karl-Michael Ebner
Stimme der Mutter Antonias: Annely Peebo
Hermann: Ben Connor
Nathanael: David Sitka
Wolfram, Schlemihl: Alexandre Beuchat
Wilhelm: Maximilian Klakow
Pani Lutherová: Josephine Niesen

www.volksoper.at

fotogaléria

video

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operná kritička a publicistka

Zanechajte komentár