Hommage à Edita Gruberová v Evanjelickom kostole v Rači

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Z iniciatívy gitaristky Miriam Rodriguez Brüllovej sa 14. novembra 2021 uskutočnil koncert, ktorým si slovenskí operní a koncertní umelci pripomenuli nedávno zosnulú slávnu svetovú sopranistku Editu Gruberovú. Symbolicky sa konal v kostole v speváčkinej rodnej Rači, kde jej talent objavil miestny farár Dr. Július Janko.

Ešte stále to bolí a bude ešte dlho. Spomenula som si, aký intenzívny žiaľ som pociťovala, keď Lucia Popp náhle odišla po tom, ako sa iba krátko po Nežnej revolúcii dostala na Slovensko, pretože u nej prepukla zákerná choroba. Akoby sa city miešali s uvedomením si obrovskej nespravodlivosti totalitného režimu, ktorý vyhostil a kruto trestal všetkých, ktorí si dovolili nerešpektovať jeho obmedzenia. Opustenie republiky k tomu patrilo a emigranti boli neľútostne súdení. Až zmena režimu umožnila ich návrat. V prípade oboch umelkýň boli Bratislavčania v obrovskej výhode – Rakúsky rozhlas a televízia poskytoval bohaté informácie o politickom, umeleckom a kultúrnom dianí a obe dámy patrili k hlavným operným protagonistkám.

V prípade Edity Gruberovej nám však osud doprial vnímať ju nielen v neďalekej Viedni či Európe, ale aj v Bratislave, kde počas slobodných 30-tich rokov po Nežnej revolúcii vystúpila až 12 razy. Bolesť však súvisí s neočakávanosťou a tragédiou jej odchodu.

Hommage à Edita Gruberová, Evanjelický kostol v Rači, 2021, foto: Karol Brüll

Celá svetová verejnosť sa venovala Edite Gruberovej na všetkých úrovniach – od politikov, cez kritikov, fanúšikov a milovníkov hudby a opery až po širokú verejnosť. Edita bola fenomén a navždy ním ostane.

Prečítajte si tiež:
Edita Gruberová, operný i ľudský drahokam zo Slovenska, už nie je medzi nami (nekrológ od Pavla Ungera)
Celý svet smúti za Editou Gruberovou

Keď som mala tú česť napísať na želanie Edity Gruberovej laudatio, ktoré malo sprevádzať udelenie titulu Vyslanec dobre vôle od ministra zahraničia Ivana Korčoka, boli sme v intenzívnom kontakte. Nikto však netušil, že práve prevzatie ocenenia v Bratislave (v auguste tohto roku), bude jej poslednou návštevou rodného mesta a krajiny.

Slávnosť v Palugyayovom paláci ozdobili hudobné výkony popredných slovenských spevákov Evy Hornyákovej, Pavla Remenára a gitaristky Miriam Rodriguez Brüllovej. A Miriam mala ten správny reflex, ku ktorému sa profesionáli odhodlávajú pomerne zriedka, že túto veľkú dámu koloratúry a belcanta požiadala o spoločnú fotografiu. Po jej náhlom odchode sa so smútkom spoločným azda všetkým jej priateľom, kolegom, rodine a priaznivcom, rozhodla pripraviť koncert na počesť tejto umelkyne, ktorú zažila iba jednom krátkom okamihu, o to viac zapísanom do jej vnútra.

Miriam Rodriguez Brüllová navrhla, aby sa konal tam, kde Editu Gruberovú v detstve objavil Dr. Július Janko – farár v Evanjelickom kostole v Rači. Spomienka na detstvo v tejto vtedy samostatnej dedine, v súčasnosti mestskej časti Bratislavy, sa vinula celým jej životom. Umelkyňa uvádzala Raču vo všetkých dostupných materiáloch ako svoje rodisko a často spomínala na hrušku, na ktorej sedávala a spievala si. Vďaka Dr. Jankovi ju matka zapísala na štúdium spevu na Bratislavskom Konzervatóriu.

Hommage à Edita Gruberová, Evanjelický kostol Rača, 2021, foto: Karol Brüll
Hommage à Edita Gruberová, Evanjelický kostol v Rači, 2021, foto: Karol Brüll

Podľa slov pána farára Rastislava Hargaša, ktorý koncert umožnil a hostil, ešte nikdy nebolo toľko ľudí v tomto kostolíku žiariacom bielou farbou a teplom. Zmestilo sa vari 250 až 300 hostí. Mnohí, vrátane detí, stáli na chóre tak, ako kedysi Edita.

Koncert bol slávnostný, veľmi dojímavý a hudobne zaujímavý. Vybrané diela mali pripomenúť, akú cestu si umelkyňa zvolila. Jej vlastný osud stelesňovala koloratúrna sopranistka Martina Masaryková. S pôvabom a umom i výborne zvládnutými partmi spievala vtipného Slávika Aleksandra Alabieva a áriu Lindy di Chamounix. Za interpretáciu týchto diel ako aj výkon v duu s Pavlom Bršlíkom zožala zaslúžený potlesk.

Program koncert bol zostavený so zmyslom pre dynamický oblúk. V podaní gitaristky Miriam Rodriguez Brüllovej, violončelistom Janom Pospíšilom a koncertnou majsterkou Orchestra SND Luciou Harvanovou zneli jemné a pokojné tóny diel Čajkovského a Masseneta, výborne zapadajúce do dramaturgickej koncepcie, ktorú sa umelci snažili zostaviť tak, aby súvisela s duchom spomienky i umeleckou dráhou Edity Gruberovej.

Hommage à Edita Gruberová, Evanjelický kostol v Rači, 2021, Miriam Rodriguez Brüllová, Lucia Harvanová, Jan Pospíšil, foto: Karol Brüll

Gitaristka sa držala skôr v úzadí – okrem zosúladenia programových návrhov umelcov, produkcie v spolupráci s otcom Ladislavom Brüllom a kontaktu s médiami pravdepodobne vytvorila aj transkripcie partitúr pre variabilné obsadenie. Raz s gitarou a violončelom, inokedy aj s klavírom, ktorý poskytla miestna ZUŠ. Každý zo štvorice sólistov vyjadroval istú úlohu – posolstvo.

Pavol Remenár svojím pekne sfarbeným barytónom spolu s Gluckom v árii Orfea oplakával Eurydiku, neskôr nádherne zaspieval Schubertovu pieseň An die Musik. Miriam Rodriguez Brüllová ukázala, že aj temperamentný Piazzolla dokáže byť sentimentálny a svoje majstrovstvo potvrdila v skladbe Tanti anni prima. Jan Pospíšil zohrával úlohu akéhosi bassa continua. V sále kostolíka znelo výborne.

Hommage à Edita Gruberová, Evanjelický kostol v Rači, 2021, Pavol Remenár, Peter Valentovič, foto: Karol Brüll

Úvod koncertu akoby pripomínal dôležitosť Mozartovej tvorby v repertoári Edity Gruberovej – práve áriou Kráľovnej noci získala v roku 1969 angažmán vo Viedenskej štátnej opere. V precítenom podaní svetového tenoristu Pavla Bršlíka odznela Schubertova Ave Maria. Gruberová ju spievala skôr výnimočne, keďže sakrálny repertoár nebol jej doménou. S pribúdajúcimi rokmi ju však jej priateľka a agentka pre Slovensko a Česko Melánia Kušnírová na to sem-tam prehovorila. Ako symbolická prosba či modlitba bola práve v evanjelickom kostole v Rači krásnym darom ekuménii.

Významný umelecký vklad priniesla sopranistka Eva Hornyáková, v súčasnosti jedna z našich najlepších umelkýň v tomto odbore. Aj ona sa v Bratislave 26. augusta 2021 stretla s Editou Gruberovou a svoje dojatie zvládla s príkladnou profesionalitou pri interpretácii árie Casta diva z Belliniho opery Norma. Tak sa na koncerte dostalo k slovu bel canto, ktorému Gruberová kraľovala a postupne si plnila sen uviesť späť do života opery znázorňujúce osudy troch tudorovských kráľovien – Anny Boleny, Marie Stuardy a Elisabetty (Roberto Devereux), ako aj postavy ďalších opier z tohto obdobia, vrátane Normy.

Napriek sústavným výčitkám, že Slovensko po roku 1989 nedokázalo Editu Gruberovú presvedčiť, aby na javisku (predovšetkým v SND, kde debutovala v roku 1968) účinkovala v operných inscenáciách (až na výnimku súčasného vedenia operného súboru košického Štátneho divadla, kde speváčka plánovala ukončiť svoju spevácku kariéru), treba pripomenúť, že vystúpila aspoň v štyroch koncertných uvedeniach – v Norme, Lucrezii BorgiiRobertovi Devereux v Bratislave a v Anne Bolene v Košiciach. Z jej dvanástich vystúpení počas demokratických 30-tich rokov to nie je tak málo. Preto má uvedenie árie Casta diva symbolický význam.

Hommage à Edita Gruberová, Evanjelický kostol v Rači, 2021, Eva Hornyáková, foto: Karol Brüll

Eva Hornyáková ju zaspievala uprostred koncertu s hlbokým dramatickým výrazom. Jej partnerom bol klavirista a dirigent Peter Valentovič, ktorý Editu Gruberovú sprevádzal na spoločných umeleckých turné ostatných 10 rokov po celom svete, vrátane Japonska a Číny.

Umelkyňa o ňom vravievala, že je geniálny, mimoriadne talentovaný hudobník a zvolila si ho za umeleckého partnera. Pre mňa osobne bolo vzácnym pripomenutie improvizácie na diela Sergeja Rachmaninova v jeho podaní. Presne tak sme totiž predelili spevy umelkyne, Pavla Bršlíka a manželov Švedovcov na galakoncerte pri príležitosti ukončenia slovenského predsedníctva v Rade EU v Berlínskom dóme (za prítomnosti prezidentov Nemecka a Slovenska). Vtedy i teraz Valentovič exceloval. Samozrejme, bolo si treba zvyknúť na akustiku račianskeho kostolíka, kde klavír doslova burácal. Rachmaninov pripomenul umelecké partnerstvo s Editou Gruberovou i Valentovičove umenie sprevádzať spevákov. Dýcha s nimi a rozumie im.

Eva Hornyáková si vybrala aj pieseň Když mne stará matka Antonína Dvořáka ako spomienku na Editu Gruberovú, ktorá už na prvom recitáli v slobodnom Československu interpretovala piesne, najmä z pera svojho favorita Richarda Straussa. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že zásadný obrat v jej kariére nastal po naštudovaní Zerbinetty v Straussovej opere Ariadna na Naxe. Piesňam sa chcela venovať najmä po oficiálnom ukončení javiskovej kariéry uskutočnenom predstavením opery Roberto DevereuxBavorskej štátnej opere v Mníchove v marci roku 2019. S touto operou mala ešte v úmysle urobiť už spomínanú slovenskú bodku v košickom Štátnom divadle. Plány však prekazila pandémia.

Richard Strauss bol aj súčasťou jej prvého stretnutia s Petrom Valentovičom, o ktorom ani nevedela, že je Slovák. Zaujal ju skvelou korepetíciou a dirigovaním. Na jej návrh pozrieť sa spolu aj na piesne Richarda Straussa Valentovič zareagoval bez váhania, hoci noty nikdy predtým nevidel. Dodávam, že Peter Valentovič bol spolu s barytonistom Richardom Švedom adresátom Ceny Herberta von Karajana (ocenenie s dotáciou určenou na podporu mladých talentov), ktorú v roku 2013 dostala Edita Gruberová.

Hommage à Edita Gruberová, Evanjelický kostol v Rači, 2021, Pavol Bršlík, Miriam Rodriguez Brüllová, foto: Karol Brüll

Dlhoročným partnerom a skvelým kolegom Edity Gruberovej bol tenorista Pavol Bršlík. Ich väzba na Mníchov je dojemná – obaja sú nositeľmi titulu Kammersänger Bavorskej štátnej opery. Bršlík jej bol empatickým partnerom v Lucii di Lammermoor, ale aj v Lucrezii Borgia a ďalších operách. Ich partnerstvo v Lucii bolo napriek vekovému rozdielu autentické. V jednom z rozhovorov uviedla, že i keď telo dozrelo, vo svojom hlase cíti mladosť a že asi aj preto si ju publikum stále v role Lucie žiada. Duet z tejto opery spievali aj na koncerte Vianoce v Bratislave v roku 2018. Bolo to posledné vystúpenie Edity Gruberovej na Slovensku.

Pavol Bršlík osviežil koncert áriou Una furtiva lagrima z Donizettiho opery Nápoj lásky. S gitaristkou a violončelistom táto dojímavá ľúbostná ária opäť pripomenula Gruberovej lásku – Donizettiho. Koncert tak dostal aj veselší výraz.

Duetom Violetty a Alfreda Parigi, o cara z Verdiho opery La traviata v podaní Martiny MasarykovejPavla Bršlíka koncert vyvrcholil. Ostávala už len pieseň Dolina, dolina. Pamätám sa, keď ju Edita spievala ako prídavok ku koncertu v roku 1991 v Redute. V sále by bolo počuť spadnúť aj špendlík. Árie z rozhlasového záznamu tohto koncertu som vysielala v rámci svojich relácií pripravovaných pre Radio France. Vysielali sa najprv zo štúdia v Bratislave a neskôr priamo z Paríža. Ohlasy Francúzov prevýšili všetky moje očakávania. Podobne ako v Rači, kde sa všetci účinkujúci spojili pri prednese tejto krásnej piesne a vytvorili milý príbeh.

Hommage à Edita Gruberová, Evanjelický kostol v Rači, 2021, Pavol Bršlík, Martina Masaryková, foto: Karol Brüll

Vypočujte si tiež:
Túto hudbu mám rád (záznam relácie z roku 2010, hostkou bola Edita Gruberová)
Spomienka na opernú speváčku Editu Gruberovú (hosťom relácie v Rádiu Devín bol Pavel Unger)

Ešte dodám, že sprievodné slovo ku koncertu uvádzala Alena Heribanová, ktorá v troch blokoch načrtla kariéru vzácnej slovenskej a svetovej umelkyne. Umelci vystúpili benefične a publikum prispelo ľubovoľnou sumou na opravu miestneho organu. Veľká vďaka patrí pánu farárovi Rastislavovi Hargašovi za poskytnutie priestoru, uvedenie podujatia a sprevádzanie umelcov a publika až do jeho konca.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertu 14. 11. 2021

Hommage à Edita Gruberová
Evanjelický kostol v Rači
14. novembra 2021

Eva Hornyáková, soprán
Martina Masaryková, soprán
Pavol Bršlík, tenor
Pavol Remenár, barytón
Peter Valentovič, klavír
Miriam Rodriguez Brüllová, gitara
Lucia Harvanová, husle
Jan Pospíšil, violončelo

úvodné slovo: Rastislav Hargaš
sprievodné slovo: Alena Heribanová

P. I. Čajkovskij: Vals sentimental
(J. Pospíšil, M. Rodriguez Brüllová)
W. A. Mozart: Laudate dominum K. 339
(E. Hornyáková, J. Pospíšil, M. Rodriguez Brüllová)
Ch. W. Gluck: Che farò senza Euridice – ária z opery Orfeus
(P. Remenár, M. Rodriguez Brüllová)
F. Schubert: Ave Maria
(P. Bršlík, P. Valentovič)
J. Massenet: Meditácia z opery Thaïs
(L. Harvanová, M. Rodriguez Brüllová, P. Valentovič)
F. Schubert: An die Musik
(P. Remenár, P. Valentovič)

A. Alabiev: Slávik
(M. Masaryková, P. Valentovič)
A. Piazzolla: Tanti anni prima
(J. Pospíšil, M. Rodriguez Brüllová)
V. Bellini: Casta diva – ária z opery Norma
(E. Hornyáková, L. Harvanová, M. Rodriguez Brüllová, P. Valentovič)
G. Donizetti: O luce di quest’anima – ária z opery Linda di Chamounix
(M. Masaryková, P. Valentovič)
G. Donizetti: Una furtiva lagrima – ária z opery Nápoj lásky
(P. Bršlík, J. Pospíšil, M. Rodriguez Brüllová)
A. Dvořák: Když mne stará matka
(E. Hornyáková, P. Valentovič)
Improvizácie na témy Sergeja Rachmaninova (Valentovič)
G. Verdi: Parigi, o cara – duet z opery La traviata
(M. Masaryková, P. Bršlík, P. Valentovič)
Dolina, dolina (všetci)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár