Hosťujúci umelci v košickej opere z pohľadu historika

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štátne divadlo Košice začalo písať svoju históriu v roku 1945, v tom čase pod názvom Východoslovenské národné divadlo, o rok neskôr ho premenovali na Národné divadlo v Košiciach a od roku 1955 nesie názov Štátne divadlo Košice. Počas 75-ročnej histórie trojstopového divadla (činohra, opera, balet) sa na košickej opernej scéne predstavilo, spolu s domácim súborom, aj množstvo vynikajúcich hosťujúcich umelcov medzinárodnej opernej scény.

Pravidelní návštevníci operných predstavení v Štátnom divadle Košice si dnes nemusia príliš všímať, odkiaľ, z ktorej krajiny, alebo akej tvorivej školy spevák či dirigent prichádza, aby odovzdal svoje skúsenosti a sám naopak získal profesionálne umelecké zážitky s telesom, ktoré má tradíciu, kvality, oddanosť tvorbe nových inscenácií a hlavne nadšenie pre tvorivú činnosť.

Nie je žiadnym problémom, ani zvláštnosťou, ak sa za dirigentským pultom stretneme so zahraničným dirigentom, alebo na scéne s cudzím sólistom. Opery sa uvádzajú v origináli, väčšinou po taliansky a účinkujúcim tak neprekáža prispôsobenie sa aj krátkodobým stretnutiam so sólistami z o zahraničia – Česka, Rumunska, Maďarska, Vietnamu a p. V súčasnosti je šéfdirigentom opery vynikajúci dirigent Vinicius Kattah z Brazílie.

Štátne divadlo Košice, zdroj: cultury.sk

Počas 75-ročnej histórie divadla sa na opernej scéne Štátneho divadla Košice vystriedala plejáda vynikajúcich umelcov, účinkujúcich „ako hosť“ /a.h./, mnohí z nich patrili k špičkovým umeleckým zjavom v histórii opery, neraz ich účinkovanie dodávalo už dlhšie hranému predstaveniu priam premiérový lesk a napätie. (Takým bol napr. dirigent Dennis Burkh z USA.) Ale občas sa „hostia“ stávali opätovnými hosťami, do Košíc ich priťahoval dobre stmelený operný súbor, priaznivé publikum, ale aj nádherné divadlo, fluidum pôsobivého mesta.

Načrime do histórie košickej opery, spomínajme na umelcov zo zahraničných operných súborov, kamenných divadiel v centrách kultúry zväčša v Európe, USA, ba aj Ázie, pripomeňme si aspoň niektorých, aspoň najzaujímavejšie osobnosti z operných sólistov.

Bohato bývali obsadené sopránové úlohy, najmä Čo-Čo-San v Pucciniho Madame Butterfly, Violetta Valéry v La traviate, Mimi v Bohéme, Gilda v Rigolettovi, Tosca a iné. V päťdesiatych rokoch minulého storočia patrili k najobľúbenejším hosťom v košickom divadle maďarské speváčky: sopranistka Mária Mátyás sa predstavila ako Micaela v Carmen a Mimi v Bohéme. Hoci bola v tom čase už sa svojím zenitom, prijatie bolo nadmieru úspešné.

Mária Mátyás (1924 – 1999), zdroj: internet

Ďalšia maďarská sopranistka, veľmi atraktívna Dunszt Mária sa v úlohe Toscy nepresadila. Výborne sa uviedli rumunské speváčky Magda Ianculescu, Lucia Stănescu, Arta Florescu. Dokonalým muzikantským a hereckým stvárnením svojich postáv zanechali priaznivé dojmy ruské speváčky Bella Rudenkovová, Jevgenija Mirošničenkovová, Ninel Tkačenková či Maria Bieșu, ktorá sa narodila na území Moldavska v bývalom Sovietskom zväze.

Veľké umenie a hlboké citové prežitie stvárnených úloh preukázala kolumbijská sopranistka s talianskym školením Helenita Olivares. V 70. rokoch v Košiciach spievala Čo-Čo-San v Madame Butterfly, Leonoru v Trubadúrovi, vynikla však najmä ako Aida. Jej mimoriadny spevácky výkon zatienil aj jej málo pohyblivú javiskovú postavu. Pozoruhodné boli dve sólistky z Japonska Hisaki Hidaka a zvlášť Hinoko Yamane, ktorá upútala naviac drobným vzrastom a autenticitou stvárnenej Čo-Čo-San.

Nezabúdame ani na dlhú plejádu hosťujúcich umelkýň z českých a slovenských divadiel, ktoré mali naštudované postavy v sopránovom hlasovom odbore. Do análov histórie košickej opery sa definitívne zapísali Libuše Domanínska, Helena Bartošová z Prahy, Mária Kišonová-Hubová, Margita Česányiová z Bratislavy. Z mladšej generácie spomeňme na Drahomíru Tikalovú, Evu Pechovú, Jarmilu Smyčkovú, Gabrielu Beňačkovú, Elenu Kittnarovú a iné.

Gabriela Beňačková

Altistky hosťovali najčastejšie v opere Carmen, keďže táto postava poskytuje speváčke najviac možností pri hlasových a javiskových prezentáciách. Spomeňme spomedzi bohatého výberu predstaviteliek Carmen najrôznejších národností a temperamentu aspoň niektoré: pozoruhodnou bola napríklad Rumunka Zenaida Pally, sólistka Metropolitnej opery.

Celkom rozdielne, ale pútavé bolo stvárnenie Carmen ruskými altistkami ako Avdejevová a Barinová, alebo Ivana Mixová z Prahy. Vynikajúce dojmy v Košiciach zanechali v ďalších postavách Maďarka Erzsébet Komlóssy ako Azucena v Trubadúrovi, Matka v Krvavej svadbe (1965), alebo ako Dalila (1970). Nezabudnuteľnou zostáva stvárnenie Kostolníčky v Janáčkovej Jej pastorkyni dnes už veľmi známou Lýdiou Mjasnikovovou.

Zenaida Pally (1919 – 1997), zdroj: internet

Početné a u obecenstva obľúbené boli pohostinské vystúpenia tenoristov. Z Bratislavy boli nezabudnuteľnými Dr. Janko Blaho, Dr. Gustáv Papp ale aj legendárny Štefan Hoza, z Prahy Vilém Přibyl, Ivo Žídek a mnohí iní. Dnes sa už málokto rozpamätá na vynikajúce výkony hostí z Bulharska, Rumunska, alebo napríklad na skvelého Józsefa Simándyho z Budapešti v úlohe Toreadora, na ktorého spomíname dodnes. Veľkú obľubu si tu získali poľskí speváci, ako napr. Slavomir Zardzicki ako Jeník v Predanej neveste, ale aj ako skvelý Cavaradossi.

Mnohí si ešte spomínajú na hlasového fenoména, tenoristu Bolesława Pawlusa z Krakowa, sólistu Metropolitnej opery, ktorý si obľúbil Košice natoľko, že tu bol stálym hosťom, ale nielen na javisku v divadle, ale aj na chóre Dómu sv. Alžbety a v hudobnom štúdiu košického rozhlasu, kde vytvoril niekoľko štúdiových nahrávok s Košickým rozhlasovým orchestrom a dirigentom Janom Šeflom. Jeho veľký nosný a krásny hlas sa niesol vyrovnane a pôsobivo aj v operách Carmen, Madame Butterfly, ako Canio v Komediantoch a Radames v Aide, Cavaradossi v Tosce a pod.

Bolesław Pawlus, zdroj: internet

Z bývalého ZSSR zavítali do Košíc aj niekoľkí vynikajúci tenoristi, väčšina z nich prešla talianskym školením. Najznámejším z nich bol Zurab Andžaparidze r. 1959 ako Cavaradossi, neskôr Virgilijus Noreika, Zurab Sotkilava a iní. V 60. rokoch sme privítali nádejného mladého umelca belcanta Giuseppe Giacominiho, Ciro Pirottu a vo viacerých postavách Gina Taddeiho. Veľký úspech si krásnou farbou hlasu získal Gaetano Bardini, ktorého výkon zaujal aj na pôde košickej Štátnej filharmónie.

barytónovom odbore sme v Košiciach privítali najčastejšie predstaviteľov náročnej úlohy Veriho Rigoletta. Keďže táto opera bola v repertoári divadla takmer nepretržite (1948, 1953, 1959, 1985, 2001), mohli sme porovnávať výkony mnohých hosťujúcich barytonistov. Napríklad Rumun arménskeho pôvodu David Ohanesian, Bulhari Nikolaj Smočevskij, alebo Rus Dmitry Gnatyuk. Z Talianov boli vynikajúcimi Giuseppe ValdengoGianni Maffeo, Poliak Andrzej Hiolski, Američan John Modinos a iní. Príťažlivé boli aj iné barytónové postavy ako Luna v Trubadúrovi, ktorú v Košiciach vynikajúco stvárnil sólista milánskej La Scaly Gianni Maffeo. Opätovne účinkoval v operách Komedianti Aida.

Gianni Maffeo, zdroj: internet

Početne najslabšie bolo zastúpenie basistov. Prichádzali sem takmer všetci poprední sólisti Národného divadla v Prahe Eduard Haken, Karel Hermann, Dalibor Jedlička. K raritám treba počítať hosťovanie Kennetha Roudetta z Trinidadu v lyricky stvárnenej postave Zachariáša vo Verdiho Nabuccovi (1964).

Napriek tomu, že nemožno menovite dokumentovať všetky podnety hosťujúcich umelcov, nepochybne zasiahli do umeleckého rastu košického operného súboru a prispeli k vysokej úrovni mnohých predstavení. Možno tiež konštatovať, že pri voľbe hosťujúcich umelcov malo vedenie košickej opery šťastnú ruku a tak udržali, ba zvyšovali stály záujem košického publika o operu.

Autor: Lýdia Urbančíková

Fotografie umelcov v článku nie sú z košických operných inscenácií.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku