Hudobná jar v Košiciach pokračuje

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bohatá paleta hudobných podujatí na medzinárodnom festivale Košická hudobná jar 2019 sa každým koncertom viac blížila k naplneniu samotného pojmu „festival“ pestrosťou a štýlovou rôznorodosťou jednotlivých koncertov, rozšírením dejiska podujatí do viacerých adekvátnych priestorov mesta Košice, účasťou reprezentatívnych osobností, skupín a súborov z domova i zahraničia a predovšetkým dramaturgiou, programovou náplňou a mimoriadnymi umeleckými výkonmi účinkujúcich. A samozrejme veľkým záujmom a pozornosťou poslucháčov, väčšinou vypredanými koncertnými sálami.

Po veľkolepom otváracom koncerte (2. 5.), o ktorom sme písali TU…, nasledoval recitál klaviristu z Južnej Kórei Kun Woo Paika v historickej sále Východoslovenskej galérie (6. 5.) s monotematickým programom, nazvanom „Chopinove nálady“.

Umelec, pochádzajúci zo Soulu, ktorého životopis prezrádza skvelú kariéru jedného z najlepších klaviristov svojej generácie, pôsobiaceho v koncertných sálach snáď všetkých kontinentov si vybral z veľkého množstva a rôznorodej tvorby Fryderyka Chopina práve tie diela, ktoré svojou intimitou a duchovnou výpoveďou skutočne priniesli výpoveď hlbokých citov, krásu a ušľachtilosť ducha tohto poľského génia.

Košická hudobná jar, 2019,
Kun Woo Paik,
foto: Jaroslav Ľaš

Kun Woo Paik hral mimoriadne úspešne, brilantná technika mu slúžila k vyjadreniu dramatického a pestrého citového zaujatia, poslucháčov vtiahla do sféry, myslenia a zložitého sveta Chopinovych nálad. Jeho brilantná technika, „úhoz“ sa museli prispôsobiť, prekonať vlastnosti nie dostatočnej zvukovej kvality nástroja Petrof. Popri lyrických tónoch viacerých, náladovo bohatých Nocturn, optimistických Valčíkoch a Impromptách umelec strhol pozornosť Polonézou-Fantáziou As dur op. 61, jej brilantnou, slávnostnou a trblietavou, vzrušenou náladou, trpiac z bolestného rozchodu so spisovateľkou George Sandovou. (Zhodou náhod sa v priebehu Košickej hudobnej jari táto osobnosť vynorí ešte raz.)

Všetky skladby hral Kun Woo Paik spamäti, bez prerušovania, obdivuhodne. Presvedčivým vyvrcholením jeho úspešného vystúpenia bola Chopinova Balada č. 1 g mol, op.23. s veľkou klaviristickou kultúrou, zmyslom pre gradáciu, drámu, lyriku a hĺbku citov.

10. máj bol pre Dom umenia výnimočným dňom, keďže po prvýkrát sa tu predstavil Slovenský mládežnícky orchester s umeleckým vedúcim a sólistami Igorom Karškom a Daliborom Karvayom. Skutočnosť, že takéto teleso, ktoré vzniklo v roku 2016, tvorí a buduje svoju ďalšiu existenciu, je v našich podmienkach obdivuhodnou a radostnou skutočnosťou. Svojím koncertom v Košiciach, možno nechtiac, vyvolali u mnohých poslucháčov spomienky na kedysi fascinujúce koncerty Slovenského komorného orchestra s umeleckým vedúcim Bohdanom Warchalom a na mnohé hudobné umelecké zážitky, ktorými obohacovali takmer každoročne programy košických hudobných festivalov.

Košická hudobná jar, 2019,
Igor Karško, Dalibor Karvay, Slovenský mládežnícky orchester,
foto: Jaroslav Ľaš

Slovenský mládežnícky orchester je iný, hoci tiež sláčikový, má podobné ciele a túžby – prinášať radosť svojou hudbou, zdokonaľovať svoju hráčsku profesionalitu, ale aj poznanie rôznych štýlov, názorov, tajov a hodnôt hudobného umenia. K tomu im na odbornej a umelecky vysokej úrovni vytvára podmienky Hudobné centrum, manažér Adrián Rajter a umelecký vedúci Igor Karško s mnohými úspechmi vo svojej koncertnej činnosti a pôsobení vo Švajčiarsku, Taliansku, USA, ale aj na Slovensku a v Košiciach.

Ako sólista sa v Koncerte pre dvoje huslí a sláčiky d mol J. S. Bacha Igor Karško predstavil spolu so sólistom mimoriadnych kvalít Daliborom Karvayom, ktorému sa výborne darilo aj v Bachovom a mol koncerte. Obaja sú výnimočné talenty, najmä v úsekoch striedania s tutti orchestrom dosahovali hĺbku a krásu Bachovho „dvojspevu plného nehy“(Andrea Meščanová). Treba vyzdvihnúť bohatú skladbu programu, nápaditosť a cieľavedomosť výberu diel Henryka Góreckého, jeho komponované Tri tance v starom štýle, Leo Weinera Divertimento a Serenádu Eugena Suchoňa.

Košická hudobná jar, 2019,
Igor Karško, Slovenský mládežnícky orchester,
foto: Jaroslav Ľaš

Divertimento Istaré uhorské tance pre sláčiky, op. 20 Lea Weinera zazneli v Košiciach takmer s istotou po prvý raz. V piatich častiach autor melodikou, rytmickými zvratmi a romanticky stvárnenými folklórnymi znakmi priblížil staré uhorské tance. V Serenáde Eugena Suchoňa virtuozitu a baladičnosť, tmavé farby violončiel, kontrabasu a viol ako aj žánrovú pestrosť od pochodu cez uspávanku nocturno až k záverečnému finále odhalili kvality a jednoznačnú výpoveď skladateľa v duchu slovenskej melodiky.

Novinkou tohtoročnej KHJ bolo sprievodné podujatie, bonus pre verných poslucháčov, ktorý sa uskutočnil 12. mája v Dome umenia pod názvom Janoska Symphony z Rakúska. Odlišnou žánrovou kvalitou s exkluzívnym dirigentom huslistom Julianom Rachlinom a štyrmi inštrumentalistami Ondrejom (husle), Romanom (husle), Františkom (klavír) Jánoškovcami s kontrabasom Júliusa Darvasa (Janoska Ensemble) a s orchestrom Štátnej filharmónie Košice vytvorili neopakovateľnú skvelú atmosféru dokonalej techniky nástrojovej hry, súhry medzi sebou a orchestrom, vtipom, nápaditým zaobchádzaním s tónmi majstrov, ako boli Čajkovskij, Johann Strauss ml. (opereta Netopier), Pablo de Sarasate, Niccolo Paganini.

Košická hudobná jar, 2019,
Julian Rachlin, Janoska Ensemble, Štátna filharmónia Košice,
foto: Jaroslav Ľaš

Uznanie si zaslúžene získal klavirista František Jánoska skladbou Rumba for Amadeus, alebo úpravou Paganiniho Capriccia č. 24 (Paganinoska). Bol to výnimočný večer s primeraným spoluúčinkovaním orchestra a jeho koncertného majstra Mátyása Mézesa.

Súčasťou festivalu bývajú aj komorné koncerty, tentokrát bolo na programe vystúpenie sláčikového kvarteta z ČR, ktoré nesie názov Zemlinsky quartet (14. máj) vo Východoslovenskom múzeu, časti Ostrov kultúry. Umelci v zložení: František Souček (husle), Petr Střížek (husle), Petr Holman (viola), Vladimír Fortin (violončelo) sa sústredili na tvorbu klasikov Mozarta a Beethovena, popritom uviedli u nás doposiaľ nehrané Sláčikové kvarteto č. 1 A dur op. 4 Alexandra von Zemlinského.

Košická hudobná jar, 2019, Zemlinsky quartet,
foto: Jaroslav Ľaš

O tomto skladateľovi doposiaľ vieme len málo, v podstate je zaujímavý nielen tvorbou, ale i skutočnosťou, že jeho životné korene, rodičia, otec, dedo a snáď aj on pochádzali z územia dnešného Slovenska (okolie Žiliny), z rodiny šľachtického pôvodu. Zemlinský (1871 – 1942) bol aj riaditeľom Nového nemeckého divadla v Prahe a z toho pramenia v Čechách pevnejšie zakorenené znalosti o tejto významnej osobnosti, učiteľovi Arnolda Schönberga. Za tento výnimočný koncert je treba českým umelcom a ich umeniu poďakovať.

Májová noc. Takto nazvali organizátori koncert 16. mája v Dome umenia s dvomi hosťujúcimi umelcami: českým dirigentom Robertom Jindrom a mexickým tenoristom Luisom Chappa – sólistom Metropolitnej opery v New Yorku. V podaní orchestra Štátnej filharmónie Košice zazneli dve diela z obdobia – takmer novoromantizmu, Symfónia č. 1 B dur „Jarná“ Roberta Schumanna a kantáta pre tenor a orchester Májová noc Ruggiero Leoncavalla.

Košická hudobná jar, 2019, Luis Chapa, Robert Jindra, Štátna filharmónia Košice,
foto: Miriama Fencíková

Priznajme si, že skladby Roberta Schumanna nebývajú častým dielom na koncertných pódiách, o to viac sme obdivovali sviežosť a klasickosť jeho prvej symfónie, plnej lásky a šťastia z naplneného vzťahu s Clarou Schumann. Dirigent týmto dielom vytvoril slávnostnú atmosféru, bez pátosu, ale lyricky, otvorene. Jeho gestá boli presné, pohotové a zrozumiteľné, oduševnenosť a lyrika gradovali celým hudobným prúdom. Popri malých intonačných kazoch sa hudobné dianie rozvíjalo pútavo, kompaktne. Orchester „spieval“, ale triezvo, jemne, až hymnicky hlavne v Larghette, dychové nástroje a sláčiky v jednotnom hudobnom toku a gradácii, vyrovnane.

Uzmierenie predznamenalo koniec časti, po ktorej attacca nastúpilo Scherzo, ktoré po vážnom vstupe cez hravé tóny nástrojov viedlo k vyvrcholeniu. Repetície tónov nie vždy boli dokonale presné, a predsa Jindra dosiahol nádherný symfonický zvuk orchestra s kontrastmi a vrcholmi až k záverečným výrazným tónom rozlúčky s jarou a príznakmi búrok.

Dramaturgickým a umeleckým vrcholom „májovej noci“ a možná aj celého festivalu sa stal až nasledujúci program neapolského skladateľa Ruggiera Leoncavalla, ktorého poznáme všetci ako autora jeho slávnej opery Komedianti. 9. augusta uplynie 100 rokov od jeho smrti v toskánskych kúpeľoch Montecatini. Jeho najväčším úspechom bolo, keď r. 1892 v Miláne slávny dirigent Arturo Toscanini uviedol premiéru jeho opery Pagliacci. Rovnako veľkej slávy sa už skladateľ nedožil, hoci tvoril, cestoval, učil a v kaviarňach hral na klavíri populárnu hudbu.

Košická hudobná jar, 2019, Luis Chapa, Robert Jindra, Štátna filharmónia Košice,
foto: Miriama Fencíková

Nedozvieme sa, kto tohto majstra inštrumentácie, melodiky, realistického hudobného dramatizmu objavil po sto rokoch. Zo životopisu a súpisu jeho tvorby vieme, že okrem opier, ktoré prepadli (Chatterton, Zazá, I Medici, Roland z Berlína, Maiá, Zingari, Goffredo Mameli, Ave Maria, Oidipus, Tormenta) napísal aj balet La vita di una Marionetta, Requiem a kantátu Májová noc pre tenor a orchester.

Po vypočutí diela sme si uvedomili zvláštnu zaujatosť Leoncavalla pre vzťahy a život, osudy umelcov. Rovnako ako Komedianti, aj balet o živote bábky, či kantáta – alebo skôr poéma o Múze a symbolike básnika na text parížskeho básnika Alfreda de Musseta zasahujú do okruhu tejto témy. Básnik Musset vyjadril svoju bolesť nad skončením vzťahu s parížskou spisovateľkou George Sandovou a v Leoncavallových predstavách sa práve táto žena ako idol básnikov stala predstavou o dialógu Múzy s básnikom.

V jeho Májovej noci sa sedem inštrumentálnych častí strieda s piatimi spievanými časťami s tenorovým sólom. Idolom Leoncavalla boli Wagner, Debussy, Massenet, ohromujúce sú jeho znalosti inštrumentácie a schopnosť vyjadriť najdramatickejším spôsobom cítenie a myšlienky obsiahnuté v mysli básnika.

Košická hudobná jar, 2019, Luis Chapa, Štátna filharmónia Košice,
foto: Miriama Fencíková

Dirigent Jindra sa k dielu postavil v pokore, nechal vyznieť každý razantný alebo pianissimový tón, gradácie, akcenty, ozdoby, vstupy fagotov, hárf, violončiel, objavoval farby, súlad a neobvyklé harmónie, drámy bicích, dokonalý klarinet, striedavé impresie.

Nad tým všetkým dominoval tenorista Luis Chappa ako predstaviteľ básnika v protiváhe k jeho Múze. Hrdinný tenor v obrovskej postave umelca znel nad celým dianím aj v najvypätejšom fortissime znelo a jasne, čisto, dramaticky, v plnej farbe a dynamike, kým v orchestri prebiehala búrka vášní, tmavé tóny viol a hoboja gradovali dramatizmus, drevenými dychmi sa k vrcholom dostávali až k „tichu pred búrkou“. Bezchybné boli dve harfy, lesné rohy, sláčiky v pizzicátach, postupne prechádzali k desivým tónom bicích a grandióznemu záveru diela.

Žiadnym slovom nemožno dosť dobre vyjadriť obdiv a prekvapivé nadšenie nad výkonom orchestra, sólistu, dirigenta a hlavne nad tvorbou tohto doposiaľ neobjaveného skladateľa.

Autor: Lýdia Urbančíková

O programe 64. ročníka Košickej hudobnej jari sme informovali TU…

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár