Hudobná vata musí ísť preč. Operné narkotikum Saveria Mercadanteho

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Najprv písal pre kastráta, potom vyškrtol z jedálnička primadony. Jeho zbor sa premenil na reklamnú zvučku revolúcie a prorok Mazzini mu v hlave zažal žiarovku reformy opery. Nie, nehovoríme o Verdim. Náš hrdina nesie meno Saverio Mercadante.

Meno básnika Danteho zrkadlí sa v jeho priezvisku. Obaja boli reformátori a bardi. „Hrnčiarskou hlinou“ prvého bolo slovo, druhý si za svoju základnú ingredienciu zvolil tón.

Toto striktné delenie je nespravodlivým múrom. Už vyslovené slovo je zvučiacim zvonom a Saverio Mercadante patril medzi „tónotepcov“ predverdiovského Talianska, ktorí operné slovo nebrali na ľahkú váhu.

Rok 2020 je ,,mercadanteovský” hneď z dvoch príčin. 17. septembra uplynulo 225 rokov od skladateľovho krstu v Altamure. V rovnaký deň, ale v decembri, sa naplní stopäťdesiatročnica od úmrtia vzácneho hudobníka (zomrel 17. decembra 1870). Dvojité výročie je dôvodom zdvihnúť spomienkové čaše, ale aj brká, a pripomenúť si, ako tento nespravodlivo zabudnutý autor urobil vietor v opere. Jeho reforma hudobného divadla síce nebola uragánom, ale ani bezvýznamným vánkom. Posúďte sami.

Saverio Mercadante na litografii z roku 1939. Zdroj: lapuntaseccastampeantiche.com

Operná revolúcia alebo zborové šialenstvo pred Nabuccom

Hviezda posledných kastrátov už v dobe umeleckého vzostupu nádejného absolventa neapolského konzervatória zapadala. Nie a nie zhasnúť. Takého Gian Battistu Vellutiho však publikum stále hýčkalo ako exotickú rastlinku v skleníku. Na fluidum tohto kastráta Mercadante stavil v operách Andronico či Alfonso ed Elisa. Oplatilo sa.

Z tesných nohavíc starých vzorov však šikovný hudobník skoro vyrástol. Priťahovala ho moderná literatúra jeho doby. Siahol po vtedajšej knižnej novinke Marii Stuarte a na Schillerovu verbálnu kostru ušil v máji 1821 operné šaty.

Melódia Verdiho zboru Židov z Nabucca zľudovela a stala sa neoficiálnou hymnou talianskeho boja za emancipáciu. Vedeli ste, že Saverio Mercadante zažil čosi podobné? Zhodou okolností hral hlavnú úlohu opäť zbor.

Hlavnou postavou Mercadanteho opery Caritea je španielska kráľovná prestrojená za muža. Zdroj: librettidopera.it

Vzletný názor Chi per la patria muor (Kto zomrie za vlasť) predurčil tento zborový kanón, aby vyletel z útrob divadiel ako džin z fľaše. Zbor z Mercadanteho tragédie Caritea, regina di Spagna stal sa „hudobným logom“ povstania v tridsiatych rokoch v Bologni.

Talianski vlastenci bratia Bandierovci spievali nový patriotický nápev pred vlastnou popravou. V librete pôvodne stálo gloria, oni však toto slovko spontánne nahradili svätým slovom patria (vlasť). A nový „hit“ bol na svete.

Keď guláš politiky vykypel z hrnca

Už Horatius sa bil do pŕs – dulce et decorum est pro patria mori (sladké a šľachetne správne je položiť život za vlasť) a Mercadanteho hudba prispela k prebudeniu spiaceho latinského sentimentu.

Attilio a Emilio Bandiera sa s excitovanými tónmi Saveria Mercadanteho lúčili so životom. Zdroj: wikipedia.org

„Koncil“ muzikológov za hudobného hlásnika Risorgimenta dekoroval Verdiho, ale majster z Busseta nie je jediným kandidátom na tento titul. Mercadanteho Caritea však na rozdiel od populárneho Verdiho Nabucca čas vygumoval z divadelných plagátov…

Jeden z projektantov politickej unifikácie Apeninského polostrova Giuseppe Mazzini vydal v tridsiatych rokoch 19. storočia dielko s jednoduchým názvom La filosofia della musica.

Mazzini nemá strach nazvať Taliansko vlasťou hudby, „kde sa harmónia vnára do duše s prvou piesňou, ktorú matky intonujú nad kolískami svojich detí a kde sa píše tak, ako diktuje srdce.“

Talianovi Giuseppe Mazzinimu ležala na srdci pravdivosť opernej výpovede. Zdroj: wikipedia.org

Prorok Mazzini

Vášnivé slová vlastenca sa postupne menia na manifest reformy opery. Za čerešničku opernej torty Mazzini prekvapivo považuje – intelekt. Iba intelekt dokáže spojiť v jedno mohutné pramene hudby a poézie. Intelekt však nie je chladný rozum, tobôž nie vypočítavosť!

Majme na zreteli, že talianski intelektuáli 19. storočia jedli zo spoločného taniera latinskej talianskej vzdelanosti. Niekto viac, niekto menej. Filologické povedomie (a svedomie!) bolo neporovnateľne mocnejšie, než dnes.

Skúsme pochopiť termín intelekt v latinskom duchu. Intellectus sa skladá zo slov inter (medzi) a legere (čítať, „vyberať si“ písmenká). Intelekt je schopnosť čítať medzi riadkami. Vidieť to, čo sa skrýva za slovami. Nedá sa to naučiť.

Saverio Mercadante sa pokúsil premeniť Mazziniho idey na opernú partitúru. Zdroj: wikipedia.org

Priliehavejšie súčasné pomenovanie bolo by azda intuícia. Intuícia nemá bojovať proti intelektu. Môže mu darovať novú mohutnosť a silu. „Intelekt (pokojne za túto premennú dosaďme „intuícia“) stojí medzi dvoma svetmi“, píše Mazzini, „v priestore medzi minulosťou a budúcnosťou. Poézia stojí medzi predtuchou a spomienkou.“

Verdiho „predskokan“ 

Giuseppe Mazzini si prial, aby opera viac nebola kostýmovaným koncertom, pri ktorom ľudia hrajú karty. Hovenie si pred telkou s čipsami sa od toho ani veľmi nelíši. Mazzini si kládol otázku, prečo orchester nemôže maľovať príbeh bohatšími farbami. Ktorého zo súčasných politických trpaslíkov by napadlo zaoberať sa tým?

Prečo si speváci musia za každú cenu vycifrovať sóla nezmyselnými ozdobami? V divadle mu prekážala pretvárka. Maska, na ktorej je do istej miery založené samo herectvo. Taliansky politik a filozof sníval o tom, že opera z nás urobí lepších ľudí.

Jednu zo svojich symfónií Mercadante nazval Garibaldi. Vlasteneckou hudbu zásoboval celé Taliansko. Zdroj: gonnelli.it

Saverio Mercadante držal Mazziniho traktát v rukách nie jeden raz. V ušiach mu isto doznievali davové scény z francúzskych opier Giacoma Meyerbeera, prapravnuka bombastických efektov zo súčasných historických filmov. Tieto impulzy spustili v Mercadanteho hlave plán reformy opery ešte pred Verdim a Wagnerom.

O vplyve Belliniho sladkobôľnych žalospevov na Verdiho fantáziu sa popísalo dosť. Čo takto vyhlásiť za Verdiho „predskokana“ práve Mercadanteho?

Narkotikum namiesto jedu

Chrbticou prvej a najdôležitejšej Saveriovej reformnej opery Il giuramento (Prísaha) sú city dvoch sokýň v láske. Elisa a Bianca súťažia o priazeň Viscarda. Ako v každej správnej romantickej opere, aj v Prísahe part hlavného milovníka patrí tenoru. Medzi láskou Biancy a Viscarda však stojí plot.

Návrh kostýmu Biancy z opery Il giuramento. Dielo stojí a padá na predlohe Victora Huga Angelo, tyran z Padovy, ktorý voľne zhudobnil aj Ponchielli vo svojej La Gioconde. Zdroj: operascribe.com

Lepšie povedané múr. Bianca je vydatá za neľútostného barytonistu Manfreda. Keď odhalí Biancino cudzoložstvo, rozzúri sa a manželku donúti vypiť jed. Zápletka sa začína. Elisa sa rozhodne rivalku v láske zachrániť a potajme vymení smrtiaci jed za ampulku so silným narkotikom. Na smrť bledá Bianca po užití substancie iba zaspí.

Viscardo to samozrejme nevie a za Biancinými zatvorenými očami vidí prízrak smrti. Čo ak niekto manipuloval s fľaštičkami? Logika dá, že Elisa má tisíc dôvodov na to, aby konkurentku v láske odpravila z cesty. Keď sa Binaca prebudí z tvrdého spánku, je už neskoro. Viscardovo smrteľné bodnutie vzalo Elise život. Zmárnil nevinnú. Zabil tú, ktorá zachránila život vlastnej sokyni.

Elisa (respektíve Elaisa) z Mercadanteho Prísahy doplatila na lásku životom. Kostým z parížskej premiéry. Zdroj: operascribe.com

Vata išla preč

Dramaturgický prínos Prísahy, ktorá v roku 1837 zatriasla La Scalou, spočíva v zosadení primadony z trónu. Dovtedy bolo zlatým pravidlom, že finále v opere patrí sopránu. Nuž darmo, žena musí mať posledné slovo!

Autori sa pretekali v tom, ktorí z nich napíše „svojej“ dive krajšie rondo či cabalettu. Mercadante bol prvým spomedzi talianskych skladateľov, ktorí túto schému začali porušovať. Jeho nickname „otec ansámblov“ pramení práve tu.

Saverio Mercadante sa postaral o minimalizáciu ďalších „chuťoviek“ rozhýčkaného obecenstva. Rytmické a veselé cabaletty hodil do koša. Neželal si žiadne vokálne krinolíny a „cifrovačky“ spevákov. Aj dynamické rossiovské crescendo išlo z orchestra von. Všade, kde sa dalo, skladateľ vystrihol nekonečné a nudné opakovania melodických figúr. Hudobná „vata“ išla preč.

Jeden z kostýmov k neapolskému uvedeniu Mercadanteho opery Il bravo. Zdroj: wikipedia.org

Premiéra druhej Mercadanteho reformnej opery Il bravo dva roky po Giuramente mala pre skladateľa čierny nádych. Strácal zrak. A strácal aj priateľov. Prežil Belliniho aj Donizettiho.

Symfonické slzy

Pamiatku oboch kolegov si uctil symfonickými dielami. Menujme aspoň Inno a Rossini pri príležitosti odhalenia pomníka hudobnému gurmánovi Rossinimu v jeho rodnom Pesare. Mercadante sa nevyhýbal písaniu hudby pre rôzne verejné akcie.

Z novarskej katedrály medzičasom odišiel. Oči ho neposlúchali a povinnosti kapelníka boli nad jeho sily. Autobiografická symfónia Il lamento di bardo (Nárek barda) mala v roku 1862 mimoriadny úspech, ale svetlo jeho očiam nevrátila.

Vianoc 1870 sa už nedožil, 17. december bol posledným dňom Saveria Mercadanteho na tejto planéte. Verili by ste, že ani v úmrtnom liste nenájdeme presné mená jeho rodičov?

Tento strih Mercadanteho brady nám pripomenie vizáž dostupnej podoby Ľudovíta Štúra, hoci bez fúzov. Podobná úprava mužskej okrasy bola v 19. storočí veľmi moderná. Zdroj: settemuse.it

Na rozlúštenie záhady, či je platný Mercadanteho krstný list z Altamury alebo ten z Neapola (o dvoch rodiskách skladateľa aj o jeho práci lovca talentov si môžete prečítať v našom druhom článku, ktorý bude dostupný 22. 9.) si budeme musieť počkať.

A nejaký ten rôčik budeme ešte čakať aj na docenenie hudby kráľa operných ansámblov, ktorý predstihol svoju dobu. Byť prorokom je jediná smrteľná choroba, ktorá sa nekončí smrťou (ducha).

Autor: Lucia Laudoniu

video

Zbor, ktorý talianskych národovcov zdvihol z kresiel. Mercadanteho opera Caritea, regina di Spgna zohrala v dejinách opery podobnú úlohu, ako Verdiho Nabucco.

Ária z druhého dejstva Mercadanteho Prísahy je mostom medzi Donizettim a Verdim. Spieva mladý José Carreras.

Páčil sa vám José Carreras? Skúste siahnuť po celej opere. V produkcii z talianskeho Spoleta zaznejú hlasy Patricie Wells a Beverly Wolf. Ich srdce patrí Viscardovi v podaní Michele Moleseho a zloduchovi Mandfredovi prepožičia svoj zlovestný barytón Gianluigi Colmagro.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku