Hudobné dejiny Bratislavy – kniha plná objavov

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Už dávno som nečítala muzikologickú knihu s takým zaujatím, ako novú, reprezentatívnu publikáciu Hudobné dejiny Bratislavy – Od stredoveku po rok 1918 (Ars Musica Bratislava, 2020). Autorkou tejto objavnej, ale aj objemnej (520 stranovej) publikácie (na záver s obsiahlym anglickým resumé) je Jana Kalinayová-Bartová a autorský kolektív z celkove ôsmich slovenských muzikológov (ich miniportréty sú publikované v závere knihy).

Rozsiahly text je doplnený obrazovou dokumentáciou (okolo 200 vyobrazení dokumentov, fotodokumentov a hudobných artefaktov, z ktorých mnohé sú uverejnené po prvý raz), zoznamom citovanej literatúry a pramenných zdrojov, zoznamom skratiek, zoznamom vyobrazení, menným registrom, registrom lokalít, summary v anglickom jazyku a stručným životopisom autorského kolektívu.

Kniha zaujme už obálkou, resp. titulnou stranou. Je na nej reprodukcia pôvabnej sochy ženy s lutnou s názvom Melodie od významného francúzskeho sochára 19. storočia Alberta-Ernesta Carriera-Belleuse (pochádza z hudobných zbierok Slovenského národného múzea).

Hudobné dejiny Bratislavy, obálka knihy

Hoci ide o dielo určené najmä pre záujemcov o hudbu, kultivovaný čitateľ sa v ňom veľa dozvie aj o všeobecných zaujímavostiach zo života v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Kniha mapuje však predovšetkým hudbu v Bratislave – ale v jej spoločenskom kontexte, spočiatku s naznačením vplyvov rímskej a byzantskej kultúry, veľkomoravského kultúrneho dedičstva i západoeurópskej kresťanskej tradície. Od r. 1291, kedy sa dnešná Bratislava stala slobodným kráľovským mestom, sa muzikologický výskum a jeho výsledky koncentrujú na samotné mesto a jeho hudobné pamiatky. Tie sú opísané vo vstupnej kapitole o hudbe v stredovekom meste.

Najširšie koncipovaná je prvá kapitola o hudbe v hlavnom meste Uhorska. Ako je totiž známe, Bratislava bola, z dôvodu stredovekej tureckej okupácie veľkej časti Európy, od roku 1536 hlavným mestom Uhorska. Uhorskí králi tu boli korunovaní do r. 1830 (11 kráľov a 8 kráľovien) a uhorský snem tu zasadal až do r. 1848. Z toho vyplýva aj bohatý spoločenský a kultúrny život mesta na brehoch Dunaja po takmer tri storočia –ale aj po ich uplynutí, a to vďaka mnohým štedrým šľachticom, sídliacim v tradičnom „predmestí“ Viedne, neskôr vďaka rozmáhajúcemu sa meštianskemu živlu, ktoré sa štýlom života chcelo, ba aj vyrovnalo, kultúrnemu životu veľkomiest.

V časoch politicko-spoločenského rozkvetu Prešporka tu boli vystavané mnohé reprezentatívne budovy a paláce šľachty, postupne aj bohatej vrstvy meštianstva. V kontexte Uhorska to bolo moderné mesto, po Budapešti dokonca druhé najdôležitejšie priemyselné centrum Uhorska!

Rudolf von Alt: Divadelné námestie s promenádou v Prešporku, so „starým divadlom“, postaveným roku 1776, v popredí; litografia (Galéria mesta Bratislavy)

Túto druhú kapitolu – o hudbe v kedysi hlavnom meste Uhorska – vypracovala, resp. jednotlivé muzikologické výskumy obsahovo zjednotila Jana Kalinayová-Bartová. Marta Hulková, Ladislav Kačic a ďalší vedci prispeli do veľkej kapitoly o hudbe v šľachtickom meste špecifickými podkapitolami, napríklad o pestovaní renesančnej polyfónie v Kostole sv. Martina (Marta Hulková), o hube evanjelikov v starej Bratislave, o korunováciách a návštevách Cisárskej dvorskej kapely, o pestovaní hudby v kláštoroch, o šľachtických kapelách (Ladislav Kačic), o šľachtickom hudobnom divadle (Eva Szórádová a Jana Laslavíková). V tejto kapitole sa dozvedáme aj o prvej hudobnej škole a počiatkoch profesionálneho hudobného školstva v meste, o tunajšom nototlačiarstve či hudobnom vydavateľstve…

Tretia veľká kapitola knihy (s piatimi podkapitolami) sa zaoberá prínosom vzdelanostnej vrstvy meštianstva v 19. storočí. Jana Lengová v nej zverejňuje svoje dlhoročné výskumy o Cirkevnom hudobnom spolku pri Kostole sv. Martina, o tamojších kapelníkoch ktorí v tomto významnom centre hudobného života mesta pripravovali nadregionálne výyznamné, v archívoch mesta i chrámu evidované koncerty, za účasti dobových kompozičných velikánov, z ktorých spomeniem aspoň Franza Liszta.

O vysokej úrovni vtedajšieho vzdelaného meštianstva svedčia aj zdokumentované pravidelné koncerty v mestskom divadle, prípadne v privátnych salónoch, ktoré počtom a osobnosťami virtuózov sa môžu rovnať dnešným hudobným slávnostiam či koncertom vynikajúcich európskych sólistov v súčasnej Bratislave.

Cirkevný hudobný spolok v Bratislave

Objavná je tiež podkapitola Jany Lengovej, v ktorej hodnotí veľkoleposť, ale najmä umelecký prínos dobových vojenských kapiel(!), ktoré boli súčasťou verejných vystúpení na námestiach, koncertných priestoroch, ale najmä na plesoch. To všetko – k tomu obrovský rozmach nástrojárstva, aký nemá už od r. 1918 obdobu v našom meste, je najprekvapujúcejším objavom veľkej podkapitoly o meštianskej kultúre v hudobnej Bratislave 19. storočia. Autorkou tejto málo známej, pritom nesmierne cennej kapitoly je Eva Szórádová.

V mesačníku Hudobný živote č. 5/2021 je na str. 29 článok „Letohrádok Dardanely Markušovce“, venovaný múzeu hudobných nástrojov – rokokovej pamiatke Spiša, prekrásnemu objektu, kde nájde návštevník mnohé vzácne dobové hudobné nástroje. Autorka Ľubica Fordinálová v článku o. i. píše: „Za najväčší klenot expozície sa považuje reštaurovaný a dodnes funkčný kladivkový klavír od bratislavského výrobcu Carla Schmidta z r. 1846. Jeho výrobu a dovoz na Spiš objednal sám šľachtic Máriássy. Z výtvarnej stránky patrí k najkrajším zachovaným klavírom na Slovensku. Je bohato zdobený intarziou zo slonoviny, perlete a kovu s motívmi hudobných nástrojov.“

V súvislosti s úryvkom z Hudobného života a kapitolou o hudobnom nástrojárstve v Prešporku pripomeniem, že Carl Schmidt bol iba jedným, hoci významným nástrojárom – výrobcom klavírov v bývalom Prešporku, o ktorého dielni a celom rode píše Eva Szórádová vo svojej knižnej podkapitole. Okrem toho boli v Prešporku 19. storočia početné nástrojárske dielne, dokonca výrobcovia (nielen opravári) organov. Dobové noviny boli plné inzerátov výrobcov sláčikových i dychových nástrojov. Kdeže tie časy sú? Prešporok v tej dobe smelo konkuroval nielen Budapešti, ale aj Viedni, ba po celom Rakúsko-Uhorsku sa z nášho mesta objednávali a vyvážali desiatky kvalitných nástrojov s menami ich výrobcov.

(ilustračné foto Výstava KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba, Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum, 2017, foto: Ľudovít Vongrej

Pritom v roku 1910, pred vznikom prvej republiky, mala dnešná (polmiliónová) Bratislava iba 78 000 obyvateľov (Košice iba 44 200 a Komárno 22 300)… Bol to počtom nie veľké, ale kultúrou a čulým spoločenským i hudobným životom veľkomesto svojej doby.

Záverečná kapitola – čitateľsky azda najzaujímavejšia – je venovaná slávnym prešporským rodákom – skladateľom, dirigentom, klaviristom, huslistom, resp. ich miestu v dejinách hudobnej kultúry Bratislavy, často aj sveta.

Národnostná príslušnosť obyvateľov Prešporka bola z rôznych dôvodov tradične pestrá: pred r. 1918 prevažovali najmä príslušníci nemeckej národnosti, postupne sa im takmer vyrovnali maďarskí občania, zvlášť po desaťročiach maďarizácie v 19. storočí. Posonium, Pressburg, Prešporok, dnešná Bratislava bola vedľa blízkej Viedne a Budapešti svojím počtom obyvateľov síce „malomestom“, ale od r. 1536 predsa len takmer tri storočia významnou križovatkou spoločensko-politického života a kultúrneho diania, ktorý pretrval a rozkvital aj ďalšie obdobia. Ovplyvnila to aj poloha na brehu európskej veľrieky, vďaka čomu bol Prešporok významným dunajským prístavom a mestom s migráciou osobností z rakúsko-maďarských regiónov. Z nich mnohé sa v Prešporku usídlili, iné iba pár rokov pôsobili v službách šľachty alebo cirkví, no pritom zanechali významný vplyv na rozvoj tunajšej kultúry.

Prečítajte si tiež:
Mestské divadlo v Prešporku (seriál)
Jana Laslavíková: Mestské divadlo v Prešporku vo mne vždy vzbudzovalo pozornosť
Nové CD Das romantische Lied aus Pressburg v predaji
Bratislava – mesto hudby (seriál)

Plnofarebná publikácia „Hudobné dejiny Bratislavy – od stredoveku po rok 1918“ je významným, reprezentatívnym zväzkom plánovanej dvojzväzkovej monografie hudobných dejín Bratislavy. Nasledovať má publikácia, ktorá by mala sumarizovať hudobný život hlavného mesta Slovenska od vzniku 1. ČSR po súčasnosť. Jej vydanie určite nezávisí len od jednotlivých výskumných príspevkov a výskumov muzikológov, ale aj od financií, potrebných na realizáciu takého veľkého projektu. Veď aj na 1. zväzok hudobných dejín Bratislavy sa spojilo viacero prispievateľov: Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj, Hudobný fond i Hlavné mesto Bratislava.

Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918, kniha

Doc. PhDr. Jana Kalinayová-Bartová, PhD. (pôsobí na Katedre muzikológie FFUK) mala pri autorskom spracovaní jednotlivých výskumov do celistvej knižnej podoby pred sebou vskutku obrovskú úlohu – ako vedúca riešiteľka projektu a iniciátorka publikácie, autorka predhovoru a zvlášť mimoriadne poučeného úvodu, v ktorom uvádza čitateľa do problematiky a doterajšieho výskumu.

Kvôli objektívnosti tu menujem jednotlivých muzikológov, ktorí kolektívne a ako vyhranené osobnosti prispeli k obsahu, vedeckej akríbii a dnešnému poznaniu našej hudobnej minulosti do tejto krásnej a vzácnej knihy (ich vedecké tituly a pôsobiská sú uvedené v závere knihy): Marta Hulková, Ladislav Kačic, Jana Laslavíková, Jana Lengová, Eva Szórádová, Sylva Urdová, Eva Veselovská + hlavná autorka publikácie Jana Kalinayová-Bartová.

Aj z prostého menovania je zaujímavá feminizácia špičkovej slovenskej muzikológie (česť výnimkám), čo pred pár desaťročiami nebolo samozrejmosťou. Okrem týchto mien nemožno zabudnúť na zakomponovaný podiel prác ďalších, už nežijúcich, no významných muzikológov – bádateľov v oblasti slovenskej hudobnej historiografie, ktorých spomína a hodnotí v autorskom úvode Jana Kalinayová-Bartová. Mnohých si živo pamätáme…

(ilustračné foto) Dobroslav Orel – ČeskoSlovenský muzikológ, výstava v priestoroch SNM – Hudobného múzea v Bratislave, 2017, foto: Ľudovít Vongrej

Okrem zakladateľského podielu Dobroslava Orla, Marie Tarantovej, Zoltána Hrabussaya, sa pred nami vynára osobnosť znalca hudobného staroveku a hudobnej paleografie Richarda Rybariča, ďalej šarmantná, vzdelaná, po každej stránke reprezentatívna Ľuba Ballová, dlhoročne zameraná na pôsobenie Beethovena na Slovensku. Významnou bádateľkou v oblasti hudobného nástrojárstva v stredovekej Bratislave bola neobyčajne skromná Emese Duka-Zólyomiovú, dlhoročná pracovníčka Univerzitnej knižnice a tamojšieho Lisztovho pavilóna. Nemožno zabudnúť ani na Zdenka Nováčka a jeho prvú syntetizujúcu monografiu Hudba v Bratislave (z r. 1978).

V knihe sa často citujú aj dlhoročné výskumy muzikologičky Dariny Múdrej, ktorá sa celoživone venuje obdobiu hudobného klasicizmu (o. i. činnosti významnej hudobnej kapely arcibiskupa Jozefa Batthyána, ktorý strávil v Bratislave takmer celý svoj život). Historik Štefan Holčík prispel do poznania hudobnej histórie svojou monografiou Korunovačné slávnosti v Bratislave v r. 1563 – 1830.

Viacero muzikológov sa zaoberalo činnosťou početných hudobných spolkov v Prešporku. Z nich najvýznamnejší bol Cirkevný hudobný spolok pri Kostole sv. Martina (od r. 1828 až do zrušenia novým spoločenským poriadkom r. 1952). A ako by sa dalo pri menovaní podielu do významnej publikácie Jany Kalinayovej-Bartovej a kolektívu súčasných muzikológov zabudnúť na meno Jána Nepomuka Batku, archivára mesta Bratislavy, ktorého články a dobové kritiky v Pressburger Zeitung sú podnes živým prameňom o hudbe v Prešporku do r. 1917!

Hudobné dejiny Bratislavy. Od stredoveku po rok 1918, kniha

Hoci by si kniha zaslúžila väčší typ písma – z úcty k čitateľovi – chápem, že by sa jej rozsah rozšíril a bol vydavateľsky neúnosný. Cenná je však grafická úprava textu, jeho členitosť a najmä jazykové korektúry, kde bolo treba v súlade s platnými jazykovými zákonmi slovenčiny zjednotiť a usporiadať často viacjazyčné názvy mien, pamiatok, diel, skladieb atď.

Čo dodať na záver?

Ani viaceré významné stredoeurópske mestá, akými sú Praha, Brno, Budapešť či Graz, nemajú podobne monograficky spracované, tobôž vydané hudobné dejiny. Bratislava je touto publikáciou v mnohom svedectvo vydavateľskej, muzikologickej, historiografickej či spoločensko-bádateľskej odvahy a najmä schopnosti a hĺbky poznania našej minulosti.

Autor: Terézia Ursínyová

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár