Hudobné múzeum SNM v Bratislave pozýva na výstavu KleNOTY z múzea

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – Slovenské národné múzeum v Bratislave pozýva na profilovú výstavu Hudobného múzea s názvom ,,KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba”, ktorá odkrýva hudobné bohatstvo, krásu nástrojov a vývoj hudobných nosičov v čase. Cez vzácne pamiatky fondu múzea prezentuje hudobnú kultúru na Slovensku od stredoveku po 20. storočie. Výstava venuje priestor aj slovenským autorom operných diel. Súčasťou výstavy bude aj niekoľko autorských sprievodov, z ktorých prvý sa uskutoční 16. 1. 2018 – vstup je voľný. Výstavu v sídelnej budove Slovenského národného múzea (SNM) na Vajanského nábreží v Bratislave uviedli v decembri 2017 a potrvá do 28. januára 2019.

Výstava KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba nie je výstavou o dejinách hudby na Slovensku, len upozorňuje na bohatstvo materiálu v múzeu, jeho význam pre hudobno-historický výskum a schopnosť nedovoliť zabudnúť. Predstavuje rozmanitosť pamiatok zo zbierkového fondu Slovenského národného múzea-Hudobného múzea a takto „nazbieraná” hudba je zdrojom informácií, poučenia, ale i zábavy. Výstava sa bude podľa slov riaditeľky Hudobného múzea a zároveň aj komisárky výstavy Edity Bugalovej postupne obmieňať a dopĺňať. Vernisáž sa konala vo štvrtok 14. decembra 2017 v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží v Bratislave, kde bude nainštalovaná do 28. januára 2019.

Výstava KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba, Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum, 2017,
vernisáž výstavy,
foto: Ľudovít Vongrej

Autorský sprievod výstavou

Počas trvania výstavy KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba sa uskutoční aj niekoľko autorských sprievodov, na ktorých kurátori SNM-Hudobného múzea návštevníkom predstavia jej jednotlivé časti. Prvý zo série autorských sprievodov  sa uskutoční v utorok 16. januára 2018 o 16.00 h v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave. Vstup na podujatie je voľný. ,,Počas trvania výstavy plánujeme pripraviť päť autorských sprievodov do roka. Po januárovom, ďalší plánujeme v marci.” uviedla pre Opera Slovakia Zuzana Vášáryová, vedúca Centra múzejnej komunikácie SNM. Termíny tohtoročných autorských sprievodov sú: 16. január, 20. marec, 12. jún, 18. september a 20. november vždy o 16:00 hodine.

Výstava KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba, Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum, 2017,
kurátori SNM-Hudobného múzea, Gabriela Podušelová (GR SNM) a Edita Bugalová (riaditeľka HM),
vernisáž výstavy,
foto: Ľudovít Vongrej

Počas autorského sprievodu záujemcov privíta celý autorský tím a postupne ich zoznámi s jednotlivými celkami hudobného projektu. Riaditeľka múzea a komisárka výstavy Edita Bugalová porozpráva o hudbe na Slovensku v 20. storočí. Výklad sa bude týkať kompozície, skladateľov, interpretov, hudobného vzdelávania, školstva a vzniku profesionálnych hudobných inštitúcií. Osobnosti populárnej hudby, fonotéku a nonartificiálnu hudbu 20. storočia predstaví kurátorka múzea Lucia Fojtíková. O vzácnych hudobných nástrojoch zo zbierok múzea bude hovoriť spoluautor výstavy Peter Jantoščiak. Priblíži umelecké a slovenské ľudové hudobné nástroje, pozostalosť Jozefa “Doda” Šošoku (1943 – 2008), mechanické hracie stroje a elektrické prístroje. Zlatica Kendrová sa bude venovať téme duchovnej piesne (kancionálom, organovým partitúram, spevníkom katolíckej a protestantskej proveniencie a rusínsko-slovenskej liturgickej tradície) a prameňom menzurálnej a tabulatúrnej notácie. Kurátorka Miriam Das Lehotská priblíži zaujímavý fenomén v hudobnej kultúre, tzv. domáce muzicírovanie v rodine Albrechtovcov a v šľachtických rezidenciách. Autorka Sylvia Urdová prostredníctvom prameňov od čias stredoveku predstaví gregoriánsky chorál, učebnice hudby 18. – 19. storočia, Cirkevný hudobný spolok pri Dóme sv. Martina v Bratislave a zaujímavú tému Franz Liszt (1811 – 1886) a Bratislava. Reštaurátorka zbierkových predmetov múzea Brigita Hradská sa bude venovať problematike reštaurovania hudobných notovaných a nenotovaných prameňov papierového charakteru ako aj ich výtvarnej povahe.

Zbierkové predmety Hudobného múzea

SNM-Hudobné múzeum spravuje viac než 134 tisíc zbierkových predmetov, ktoré vypovedajú o hudbe a hudobnom živote v historických obdobiach s dôrazom na vzťah k Slovensku. Štruktúra fondu múzea je rôznorodá: hudobniny (rukopisy i tlače), predmety archívnej povahy, hudobné nástroje, zvukové záznamy, ikonografické zbierky, úžitkové, osobné a pamiatkové predmety vo vzťahu k osobnostiam alebo inštitúciám v kontexte s hudbou či reprodukčnými prístrojmi.

Zberu hudobných pamiatok sa od roku 1921 venoval Hudobnovedný seminár Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, neskôr Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (od roku 1943). V SNM sa začiatky hudobného múzejníctva datujú od polovice 20. storočia. Samostatné oddelenie vzniklo v roku 1965 a špecializované Hudobné múzeum vo zväzku SNM si v roku 2016 pripomenulo štrvrťstoročnicu. Profilová výstava Hudobného múzea KleNOTY z múzea obsahuje množstvo zaujímavých zbierkových predmetov, ktoré si návštevníci môžu pozrieť v piatich miestnostiach sídelnej budovy Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave. Rôznorodá výstava ponúka rozličné hudobné nástroje, napríklad husle zo zápaliek, palicovú flautu, najstarší známy zachovaný kladivkový klavír s mechanikou udierajúcou zhora, klavír od bratislavského výrobcu klavírov z 19. storočia. aerofónny klávesový nástroj, označovaný ako predchodca harmónia, detský stolový klavír s viedenskou mechanikou, pianíno s nárazovou mechanikou, a pod. Veľká časť výstavy je venovaná notovému materiálu autografom, klavírnym výťahom opier, notovinám liturgickej hudby ako napríklad pašionál z kláštora v Hlohovci v starej slovenčine z roku 1620, ale pozornosť je venovaná aj populárnej hudbe.

Výstava KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba, Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum, 2017,
pozostalosť rodiny hudobného skladateľa Alexandra Albrechta,
foto: Ľudovít Vongrej

K najrozsiahlejším akvizíciám múzea, ktoré sú súčasťou novej výstavy patrí pozostalosť významnej bratislavskej rodiny hudobného skladateľa Alexandra Albrechta (1885 – 1958) a jeho syna, muzikológa Jána Albrechta (1919 – 1996). S rodinou je úzko spätá európska tradícia: pestovanie komornej hudby – domáce muzicírovanie. K jeho praktizovaniu patrí fakt, že hudbe sa treba učiť. Históriu hudobného vzdelávania a výchovy dokumentujú pamiatky rôznej proveniencie z obdobia 17. až 20. storočia a pramene k budovaniu špecializovaného hudobného školstva na Slovensku po roku 1918: Hudobnej školy pre Slovensko (1919), predchodkyne Konzervatória, Hudobnovedného seminára na FF UK (1921) a Vysokej školy múzických umení (1949).

Hudobné dianie na výstave dokumentujú aj osobné fondy hudobných skladateľov. Z moderne orientovanej generácie zakladateľov národnej hudby ide o Alexandra Moyzesa (1906 – 1984) a Eugena Suchoňa (1908 – 1993). Osobnosť Jána Cikkera (1911 – 1989) je zastúpená v osobnom fonde Štefana Hozu (1906 – 1982). Z generácie žiakov A. Moyzesa sú v múzeu fondy Dezidera Kardoša (1914 – 1991), Ladislava Holoubka (1913 – 1994), Tibora Freša (1918 – 1987). Zo starších skladateľských generácií múzeum spravuje pozostalosť Mikuláša Moyzesa (1872 – 1944), Štefana Németha-Šamorínskeho (1896 – 1975) a jednotlivé pramene k tvorbe Mikuláša Schneidra-Trnavského (1881 – 1958), Viliama Figuša-Bystrého (1875 – 1937) či Ladislava Stančeka (1898 – 1979). Pozostalosť významného skladateľa Jána Levoslava Bellu (1843 – 1936) patrí k prvým akvizíciám novších hudobných dejín a bola prevzatá z Hudobnovedného seminára. Súčasťou výstavy je napríklad rukopis Suchoňovej opery Krútňava, rukopis klavírneho výťahu Cikkerovej opery Juro Jánošík, autograf opery Ladislava Holoubeka Profesor Mamlock, autograf klavírneho výťahu Frešovej opery Martin a slnko či odpis Bellovej opery Kováč Wieland.

Výstava KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba, Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum, 2017,
foto: Ľudovít Vongrej

Pamiatky starej hudby na výstave dokumentujú vývoj hudobnej kultúry do 19. storočia a potvrdzujú fakt, že väčšina umeleckej hudby v Európe bola vytvorená pre kresťanskú liturgiu. Najstaršie, od 13. storočia, vznikali v pisárskych dielňach a charakterizuje ich benediktínske heslo ora et labora (modli sa a pracuj). Graficky fixujú gregoriánsky chorál – jednohlasný bohoslužobný stredoveký spev v latinčine. Ide o rôznorodý materiál: fragmenty, listy z kníh, ucelené knihy či zošity. Výrok sv. Augustína „Kto spieva, dvakrát sa modlí“ vyjadruje prenikanie ľudového duchovného spevu do liturgie. Rozvinula sa duchovná piesňová kultúra ako kultúrno-historický fenomén, v zbierkovom fonde zastúpený pamiatkami rôznej proveniencie a pôvodu v rukopisnej aj tlačenej forme. Dnes sa popri tradičných spevoch v chrámoch ozýva aj nová duchovná pieseň. V cirkvi východného obradu platí: bez hudby nie je liturgia a bez liturgie nie je hudba. Z hudobných liturgických kníh sa v múzeu nachádzajú irmológiá domácej rusínsko-slovenskej liturgickej tradície.

Stáročný vývoj písomnej fixácie hudobných zápisov priniesol viacero notačných systémov. Po bezlinajkovej neumovej notácii sa v starej hudbe osvedčila menzurálna notácia musica mensurata ako štandardný hudobný notačný systém (ca 13. – 17. storočie), najmä v tradícii vokálnej polyfónie, pretože presne – číselne proporčne – určoval trvanie rytmických hodnôt. V sústave notového písma renesancie a baroka spôsob zápisu inštrumentálnej hudby vyjadrujú tabulatúry (znázorňujú prstoklad a namiesto nôt používajú písmená) pre brnkacie a klávesové hudobné nástroje.

Výstava KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba, Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum, 2017,
foto: Ľudovít Vongrej

Hudba vo farských kostoloch predstavuje repertoár od duchovných piesní cez náročnú figurálnu cirkevnú hudbu po svetské symfónie, ktorý sa v múzeu eviduje v zbierkach z chórov slovenských chrámov. Rovnako zaznievala aj hudba v kláštoroch, múzeum deponuje napr. pozoruhodnú zbierku hudobnín zhromaždenú bratislavskými uršulínkami.

Svetská hudba v šľachtických rezidenciách, ktorú najmä od polovice 18. storočia pestovala šľachta formou domáceho muzicírovania či vydržiavaním si platených hudobníkov a kapiel, pozostávala z repertoáru v spojení univerzálnej európskej umeleckej hudby s pestrým rezervoárom ľudových piesní a tancov zo Slovenska a okolitých krajín. Viacero pamiatok svetskej hudby pochádza z fondu Adamovského kaštieľa, kde sa v 50. rokoch 20. storočia sústredil skonfiškovaný majetok šľachty a cirkvi a z hudobných zbierok chórov kostolov.

V 19. storočí sa v Európe šírilo spolkové hnutie s cieľom zveľaďovania spevu a hudby v chrámoch. Patrí k nim aj Cirkevný hudobný spolok pri dóme sv. Martina v Bratislave, najvýznamnejšia hudobná inštitúcia na území dnešného Slovenska od svojho vzniku v roku 1833 do 20. rokov 20. storočia. Spolok sa podieľal aj na prezentácii diela skladateľa Franza Liszta.

Rozsiahlym materiálom v múzeu je dokumentácia koncertného života 20. storočia najmä v osobných fondoch interpretov. Práve oni sú oživovateľmi a sprostredkovateľmi hudobného zážitku, cez nich hudba prichádza k poslucháčovi a poslucháč k hudbe. Popri ucelených zbierkach je v múzeu pestrý materiál k dokumentácii slovenského hudobného a kultúrneho života 20. storočia na koncertných pódiách.

Od 20. rokov 20. storočia sa hudba dostávala k poslucháčom aj prostredníctvom nových médií, bratislavská pobočka československej spoločnosti Radiojournal začala vysielať v roku 1926. Jej súčasťou sa stal rozhlasový orchester, z ktorého v roku 1949 vznikla profesionálna Slovenská filharmónia. Novú kapitolu v rozvoji divadelnej kultúry na Slovensku začala v roku 1920 Opera SND prvým operným predstavením (Smetana: Hubička). Ľudové tradície a rozospievaná zem nadchli aj českého folkloristu Karla Plicku. V roku 1933 nakrútil prvý slovenský celovečerný zvukový film Zem spieva. Ľudové piesne, ktoré sa od 30. rokov 19. storočia stávali objektom úprav a umeleckého pretvárania, podnietili rozhodnutie založiť profesionálne teleso Slovenský ľudový umelecký súbor (1949).

Výstava KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba, Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum, 2017,
foto: Ľudovít Vongrej

Múzeum okrem bohatých archívnych fondov spravuje aj vzácnu zbierku umeleckých hudobných nástrojov, ktorá sa radí k väčším zbierkam tohto typu v strednej Európe. Jej veľkú časť tvorí systematicky budovaná zbierka ľudových nástrojov. Na nich sa hrávala hudba podľa ucha a tradície. Z nedávnych akvizícií je pozoruhodná pozostalosť džezmena Jozefa „Doda” Šošoku a jeho mimeurópske nástroje poukazujúce na tradície vzdialených kultúr.

V menšej miere sú zastúpené archívne pramene k populárnej hudbe, kde dominuje slovenské tango. Zbierkový fond múzea tvorí aj veľká fonotéka – od prvých „digitálnych” záznamov pre mechanické hracie stroje, cez fonovalce, šelakové či vynilové platne až po digitálne nosiče.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

fotogaléria


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár