Štátna filharmónia Košice svoj abonentný koncert dňa 23. 2. 2023 skladbami J. N. Hummela, W. A. Mozarta a S. Prokofieva dramaturgicky vyladila do dvoch štýlovo oddelených polôh, ktoré, oddelené prestávkou, sa stali hneď na mieste zaujímavými dokladmi o štýlových zmenách a čase, počas ktorého hudba vždy ústretovo kráčala, prijímala (a neustále prijíma) obohacujúce podnety, ktoré dokazujú, že síce počas uplynulých stáročí vždy menila zvukové nastavenia, ale na svoju podstatu nezabudla.
Hudobný odkaz skladateľa a klavírneho virtuóza Johanna Nepomuka Hummela, rodáka z Bratislavy, je obdivuhodný (blízko jeho rodného domu je na Klobučníckej ul. č. 2 zriadené múzeum). Venoval sa najmä tvorbe pre klavír, ba vytvoril aj modernú školu hry na tento nástroj, v ktorej aplikoval modernizáciu prstokladov a spôsob hrania ozdôb.
Orchester Štátnej filharmónie Košice pod vedením šéfdirigenta Roberta Jindru si vybral z jeho málo hrávaných deviatich opier (bulletin ŠF uvádza až 15, no Brockhaus-Riemann Lexikon len deväť), predohru k opere Mathilde von Guise. Hudba z rozhrania storočí, inklinujúca viac ku klasicizmu ako romantizmu, navodila v interpretácii orchestra a dirigenta jemnú klasicistickú farebnosť a pripravila aj vstup do hudby W. A. Mozarta, Hummelovho priaznivca a snáď aj učiteľa.
Koncert pre flautu, harfu a orchester C dur, KV 299 Wolfganga Amadea Mozarta sa na koncertné pódium darí úspešne uviesť najmä vtedy, ak nastane priaznivá konštelácia sólistov pre toto neobyčajné dielo. Vedeniu košickej Štátnej filharmónie sa to podarilo.
Skladateľ, v tom čase len 22-ročný, skomponoval koncert s nezvyčajným obsadením v Paríži, kde trávil jarné mesiace r. 1778 na koncertnom turné. Bol uvedený do salónu kniežaťa Guinesa, kde ho nadchla nielen jeho hra na flaute, ale aj jeho dcéry na harfe. Od kniežaťa dostal objednávku na skladbu pre tieto dva nástroje. Finančnej odmeny sa však nedočkal, i keď medzitým ešte aj vyučoval dcéru. Malú, zanedbateľnú peňažnú hotovosť, ktorú mu knieža za túto činnosť chcelo dať, samozrejme hrdo odmietol, ako sa o tom dozvedáme z listu, adresovanom otcovi.
Sólisti koncertu, flautista Oto Reiprich, rodák z Košíc a harfistka Katarína Turnerová vyslali empatický odkaz obecenstvu o vzájomne sa rešpektujúcej interpretácii a citlivosti na zvukomalebnú jedinečnosť svojich nástrojov. Práca so základnými témami koncertu, skladateľom evidentne zverená najmä harfe a nové témy, objavujúce sa v parte flauty, riešili interpreti vo vzájomne zvukovo vyrovnanom a dopĺňajúcom sa hudobnom dialógu. Tomuto dialógu veľmi svedčala podpora šéfdirigenta Roberta Jindru, ktorý z orchestra učinil rovnocenného a citlivého partnera, zasahujúceho a mozartovsky elegantne sa zapájajúceho do dialógu dvojice sólistov.
Štýlovým hudobným predelom bola po prestávke druhá polovica koncertu. Tretia symfónia c mol, op. 44 Sergeja Prokofieva sa v porovnaní s predchádzajúcimi skladbami vďaka svojmu zvukovému a obsahovému náporu ocitla na opačnom póle hudby. Sídlom jej zrodu bol Paríž (aká zhoda, Mozart v tomto meste vytvoril Koncert pre flautu a harfu). S. Prokofiev ju písal v tesnej blízkosti svojej opery Ohnivý anjel, vtedy ešte na javisku neuvedenej.
V symfónii a recipročne aj v opere použil alebo aj prepracoval niektoré spoločne sa prelínajúce témy, no hlavný tematický materiál symfónie je svojbytný a od opery nezávislý, ako o tom informoval sám skladateľ. Tretia symfónia mala premiéru v Paríži 17. mája 1929 (dirigoval Pierre Monteux). S. Prokofiev ju považoval spomedzi svojich siedmich kompozícií tohto druhu za jednu z najlepších.
Symfónia naplnená emočnými nábojmi akoby ani nekorešpondovala s tempovými označeniami štyroch častí cyklu. Dirigent Robert Jindra jej interpretáciou pripravil bohatý a hudobne maximálne zrozumiteľný komplex zvukových štruktúr, zakomponovaný a rozprestretý v inštrumentačne zložitej, nástrojovo pestrej faktúre s využitím takmer celého arzenálu hudobných nástrojov, používaných v symfonickej hudbe.
Kontrafagot a ostatné drevené dychové nástroje, zvukovo dominantná tuba, tympany a celý arzenál bicích nástrojov, dve harfy, niekedy až tmavá farba nástrojov, vyrážajúca do ostrých výkrikov dychových nástrojov, spojených s komplikovanou hrou na sláčikových nástrojoch, to všetko Robert Jindra ustrážil a interpretoval s orchestrom s prehľadom v expresívne ladenej štruktúre s jej nečakanými harmonickými i tempovými zvratmi. Výsledkom bola až neuveriteľne jasná koncepcia náročného diela, vyplynuvšia z jeho evidentne veľmi podrobného štúdia partitúry. Orchester Štátnej filharmónie Košice možno len chváliť za vynikajúce, dynamizmom naplnené uvedenie a za plné nasadenie interpretačného zápalu.
Autor: Dita Marenčinová
písané z koncertu 23. 2. 2023
Hummel, Mozart a Prokofiev
Štátna filharmónia Košice
Dom umenia Košice, 23. februára 2023
Robert Jindra, dirigent
Katarína Turnerová, harfa
Oto Reiprich, flauta
Štátna filharmónia Košice
Johann Nepomuk Hummel: Mathilde von Guise, predohra k opere
Wolfgang Amadeus Mozart: Koncert pre flautu, harfu a orchester C dur KV 299
Sergej Prokofiev: Symfónia č. 3 c mol op. 44
Súvisiace články:
Veľkolepý Trojkráľový koncert Štátnej filharmónie Košice s Beethovenom
Wagner a Franck na Veľkonočnom koncerte Štátnej filharmónie Košice
Koncert Štátnej filharmónie Košice: Bartók-Rajter-Kodály-Dohnányi
Na koncerte Štátnej filharmónie Košice zneli diela Dvořáka a Brahmsa
Otvárací koncert 54. koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice
