Hviezdni hostia v d’Albertovej Nížine na javisku SND v máji 1931

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Výnimočný umelecký zážitok poskytlo bratislavskému publiku pohostinské vystúpenie prominentných sólistov Viedenskej štátnej opery, nemeckej sopranistky Wandy Achsel-Clemens (namiesto avizovanej Rose Pauly), slávneho nórskeho tenoristu Gunnara Graaruda a nemeckého barytonistu Hermanna Wiedemanna v repríze inscenácie d’Albertovej opery Nížina (Tiefland) dňa 18. mája 1931 na javisku Slovenského národného divadla.

Výhodná poloha Bratislavy umožnila pozývať z neďalekej Viedne veľké umelecké osobnosti zo Štátnej opery. Pozývaním hostí prispievalo vedenie divadla k obohateniu hudobného života v Bratislave, zvyšovalo to aj príťažlivosť predstavení pre obecenstvo, inokedy bolo riešením minimalizovať nedostatok domácich sólistov v niektorých hlasových odboroch.

Gunnar Graarud (fotografia nie je z bratislavskej inscenácie opery Nížina), zdroj foto: pinterest

Na mimoriadne dobročinné predstavenie novonaštudovanej d’Albertovej Nížiny pozvalo vedenie Slovenského národného divadla troch výnimočných spevákov, kultúra ktorých bola exemplárna, štýl spevu a interpretácia neobyčajne homogénne.

Aj keď, podľa dobovej kritiky, bol Gunnar Graarud ako Pedro v prvom dejstve do istej miery indisponovaný, čo bolo miestami cítiť vo výškach, v ďalších dejstvách sa rozospieval a podal nádherný spevácky výkon. Jeho kreácia postavy Pedra bola neobyčajne strhujúca. Presvedčivý, zosúladený výkon podal aj barytonista s kovovým hlasom Hermann Wiedemann ako Sebastiano.

Namiesto avizovanej prešovskej rodáčky Rose Pauly spievala Marthu umelkyňa so žiarivým kultivovaným sopránom Wanda Achsel-Clemens, ktorá podala prvotriedny, štýlový výkon. K úspechu predstavenia veľkou mierou prispel svojím obozretným a energickým vedením dirigent Zdeněk Folprecht. Nadšené obecenstvo odmenilo účinkujúcich veľkým potleskom a opakovane vyvolávalo hostí na scénu.

Wanda Achsel-Clemens, (fotografia nie je z bratislavskej inscenácie opery Nížina), zdroj foto: Divadelné múzeum Viedeň

Wanda Achsel-Clemens bola publiku už známa z vystúpenia v postave dramatickej, herecky pôsobivej Senty vo Wagnerovom Blúdiacom Holanďanovi (1930), Herman Wiedeman spieval v SND iba jediný raz. Významný wagnerovský tenorista Gunnar Graarud sa do Bratislavy neskôr vrátil vo svojich dvoch bayreuthských postavách v slovenských premiérach náročných Wagnerových opier Tristan a Izolda (1934) a Parsifal (1935) v skvelom naštudovaní Karla Nedbala.

Ako spevácky istý, fascinujúci a jediný interpret bratislavského Tristana spolu s partnerkou nemeckou wagnerovskou speváčkou Rose Merker (Izolda) názorne predviedli autentický wagnerovský štýl. Bol fyzicky impozantným, sugestívnym Parsifalom, výkon ktorého mohlo obdivovať aj publikum v Košiciach na zájazde operného súboru. V reprízach opery spievali po jednom predstavení aj sólista Viedenskej štátnej opery Josef Kalenberg a Emil Olšovský z Národného divadla v Brne.

Hermann Wiedemann (fotografia nie je z bratislavskej inscenácie opery Nížina), zdroj foto: taminoautographs.com

Dramaticky pôsobivé nemecké eklektické dielo hudobného naturalizmu a verizmu v dvoch dejstvách s predohrou Nížinu skomponoval Eugen d’Albert na libreto Rudolfa Lothara podľa katalánskej hry Terra baixa autora Àngela Guimeru, čerpajúcej námet „z drsného prostredia vrchárov i ľudí z dolín, žijúcich na úpätí Pyrenejí“.

Svetovú premiéru mala 15. novembra 1903 v Novom nemeckom divadle v Prahe (dnes Státní opera) v hudobnom naštudovaní Lea Blecha, v réžii Wilhelma Wymetala, hlavné postavy spievali maďarskí speváci sopranistka Irene Alföldi (Martha), tenorista Desider Aranyi (Pedro) a nemecký barytonista Erich Hunold (Sebastiano).

Eugen d’Albert v roku 1912, foto: Pauline Hamilton

Na Slovensku mala jedna z najúspešnejších d’Albertových opier svoju premiéru v roku 1924 v SND v neobyčajne svedomitom naštudovaní Bedřicha Holečka a so skvelým spevácky a herecky harmonicky vyrovnaným výkonom predstaviteľa Pedra v podaní Zdeňka Knittla, súčasne i režiséra inscenácie. Výborná bola Dobřena Šimáňová ako Martha i barytonista s kovovým hlasom Jaroslav Kříž ako Sebastiano.

Na repertoári sa však opera, podobne ako aj ďalšie naštudovania (1931, 1942, 1951, 1979) udržala krátko. Po jednej inscenácii uviedli operu súbory Štátneho divadla v Košiciach (1966) a Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici (1973).

Eugen d’Albert: Nížina, Opera SND 1931, programový plagát SND, zdroj: archív SND, úprava (zmena obsadenia): autorka článku E. Blahová-Martišová
Eugen d’Albert: Nížina, SND, 1931, Grenzbote, roč. 61, 17. 5. 1931, č. 134, s. 75,1

Poznámka: Nie je známy dôvod, prečo Marthu v hviezdnej repríze 18. mája 1931 nespievala vopred avizovaná Rose Pauly. Z bratislavských periodík uverejnil krátky oznam o zmene v obsadení a kritiku iba denník Grenzbote (roč. 61, 17. 5. 1931, č. 134, s. 7, 20. 5. 1931, roč. 61, č. 137, s. 4). Možno iba predpokladať, že príčinou mohli byť vystúpenia Rose Pauly na domácej scéne. Podľa viedenskej tlače a záznamu v archíve Viedenskej štátnej opery deň pred bratislavským predstavením spievala Bizetovu Carmen (17. 5. 1931) a deň po Nížine Mariu v Bergovom Wozzeckovi s Gunnarom Graarudom ako Tambourmajorom (19. 5. 1931).

Pripravila: Elena Blahová-Martišová

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

dokumentaristka a publicistka, členka redakčnej rady Opera Slovakia

Zanechajte komentár