Ida Černecká a František Pergler v Mirbachu: Brilantnosť a poézia v romantike

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred pár rokmi som recenzovala dva kompaktné disky: na jednom boli nahraté „Slovanské tance“ Antonína Dvořáka a na ďalšom poetické skladby Roberta Schumanna a Johannesa Brahmsa pre štyri ruky. Obe skvostné nahrávky znejú v podaní Idy Černeckej a Františka Perglera.

Ďalšie stretnutie s umelcami bolo v poslednú júnovú nedeľu 2014 v Mirbachovom paláci na matiné Idy Černeckej a Františka Perglera – výhradne z diel slovenských autorov: Dezidera Kardoša (1914 – 1991), Juraja Hatríka (1941), Pavla Kršku (1949) a Ladislava Kupkoviča (1936 – 2016). Ida Černecká a František Pergler v tejto poctou slovenskej hudbe dojímavej a objavnej dramaturgii z rôznych generácií našich autorov zanechali dojem z „obojručného“ dialógu skúsených, vo vkuse vytríbených, rytmickú pulzáciu, ale aj hĺbku hudby vnímajúcich umelcov.

Stretnutie s našou klaviristickou dvojicou zarezonovalo aj pred do posledného miestečka zaplnenou sálou Mirbachovho paláca na koncerte 18. septembra 2016. Tentokrát bol vybratý dramaturgicky objavný a pritom efektný program z odkazu dvoch romantikov: Georgesa Bizeta (1838 – 1875) a Sergeja Vasilieviča Rachmaninova (1873 – 1943). Aj keď oboch skladateľov delí odstup jednej generácie, obaja patria do obdobia vrcholného romantizmu.

Klavírne duo Ida Černecká & František Pergler, Mirbachov palác GMB, 2016, foto: Ľudovít Vongrej

Klavírne duo Ida Černecká & František Pergler,
Mirbachov palác GMB, 2016,
foto: Ľudovít Vongrej

Georges Bizet za svoj pomerne krátky život napísal viac než 20 opier, z ktorých je dnes na repertoári operných domov iba niekoľko titulov: Lovci perál, Kráska z Perthu, Džamilé a zvlášť slávna Carmen, ktorú mnohí považujú za predobraz verizmu. Na koncertoch sa pomerne často hrajú Bizetove dve orchestrálne Suity z hudby k Arlézanke, resp. Carmen variácie, Symfónia C dur, zopár krásnych piesní a objavné Detské hry pre štvorručný klavír (Jeux d´enfants, op. 22) – zinštrumentované skladateľom aj pre orchester.

Cyklus dvanástich drobných skladbičiek Jeux d´enfants, op. 22 zazneli na klavíri ako poetický sled obrazov z detského sveta, s prvkami opisnosti predmetov, hračiek i detských nálad, pritom s veľkou nástrojovou virtuozitou, pre Bizeta i s príznačným francúzskym šarmom a ľahkosťou.

Ida Černecká – tak, ako v minulosti – hrala na klavíri party diskantu, t. j. vrchného hlasu a František Pergler dopĺňal virtuozitu (nie raz i preberal vedúcu funkciu) v stredných a basových registroch klavíra. V snahe o prezentáciu brilantnosti interpreti nie raz uprednostnili práve tento prvok – na úkor väčšej poézie hry. Náhodne citujem v príliš rýchlom tempe zahranú skladbičku „Drevené koníky“, nadmerne zdôraznenú akordickú zložku v „Štyroch kútoch“ či vygradované galopové tempo v záverečnom „Bále“. Pravdu povediac, klavír zn. Petrof v sále Mirbachu nemá kvality nástrojov s jemnejšími možnosťami a mäkkosťou úderov, a tak istým spôsobom vymedzuje hru umelcov (zvlášť s odkrytou nástrojovou doskou). Ale i tak sa klaviristom podarilo predniesť v ľahučkej tónovej interpretácii „Bublifuk“, ozdobený záverečnými arpeggiami, akousi váhavosťou bola očarujúca, pritom premyslene vygradovaná „Hra na slepú babu“, pričom poslucháč priam vizuálne „sledoval“ v tónoch tlmočenú detskú hru. „Trúbka a bubienok“ zase zvukovo predstavovali objekty detských „vojenských“ hračiek. Dva princípy pováh, akúsi mužsko-ženskú psychologickú sondu bábok, vykreslili klaviristi vydarene v skladbičke „Panáčik a panička“. „Preskakovačka“ bola zasa typickým iskrivým „mini capricciom“. V každom kúsku z dielne Bizetových Detských hier (či s nadmernou virtuozitou, alebo v dojemnom tóne) nás zasiahol v klavírnom podaní Idy Černeckej a Františka Perglera čistý detský svet, umelecky tlmočená viera v reálnosť zázrakov, ktoré sa skrývajú najmä v ničím neskalenom svete detí.

Klavírne duo Ida Černecká & František Pergler, Mirbachov palác GMB, 2016, foto: Ľudovít Vongrej

Klavírne duo Ida Černecká & František Pergler,
Mirbachov palác GMB, 2016,
foto: Ľudovít Vongrej

Sergej Rachmaninov vo svojich Six morceaux, op. 11 (Šiestich kúskoch – skladbičkách) „…odokrýva nové hudobné aspekty, s ktorými sa stretávame v jeho neskoršej tvorbe: t. j. kontinuálny, široko rozložený pohyb po klaviatúre, striedanie lyricky spevných melodických častí s virtuóznymi úsekmi, či typicky mohutné dynamické prílivy a odlivy, vzbudzujúce dojem narastania a uvoľnenia energie.“

Citát som vybrala zo zrejme interpretačného textu v bulletine. Lepšie sa totiž nedá charakterizovať cyklus šiestich majstrovských skladieb ruského klavírneho virtuóza a skladateľa. V nich je ukrytý kus ruskej oduševnenosti i sentimentality, krásneho spevu a melódií, ale aj načretie do hĺbok ruskej povahy – ktorú po skončení VŠMU mohla lepšie spoznať samotná Ida Černecká. Istý čas bola totiž aj žiačkou ruskej pedagogičky Viery Gornostajevovej v rámci postgraduálneho štúdia na moskovskom Konzervatóriu P. I. Čajkovského. Jej nástrojová technická precíznosť a dôraz na detail sa prejavujú v jej hre už z čias klavírneho štúdia u prof. Rudolfa Macudzińského. U Františka Perglera zasa z klavírnej výučby u prof. Mariána Lapšanského a Zuzany Štiasnej-Pulechovej na VŠMU – a následne z doktorandského stupňa vzdelania u prof. Idy Černeckej. Obaja umelci navyše našli svoj svet zrelosti v Schumannovom výroku o štvorručnej hre, ako o „jednom z najkrajších dialógov dvoch sŕdc, dvoch spriaznených duší.“

Klavírne duo Ida Černecká & František Pergler, Mirbachov palác GMB, 2016, foto: Ľudovít Vongrej

Klavírne duo Ida Černecká & František Pergler,
Mirbachov palác GMB, 2016,
foto: Ľudovít Vongrej

V Rachmaninovovi zaujali u oboch umelcov brilantné behy a húpanie v Barcarolle, virtuozitu zveril skladateľ v hojnej miere obom klaviristom v Scherze, Ruská pieseň zaznela v baladickej nálade a inšpiratívnosti ruskej melodiky,  končiacej v akomsi „dupaku“, Valse bol skomponovaný a prednesený v typicky salónnom tóne á la france, Romanca zasa v ruskom piesňovom štýle, tlmočenom na klavíri. Záverečná Slava (Gloria) znie v duchu pravoslávneho liturgického oslavného spevu, ktorého tragické tóny miznú v znení zvonov a v Kristom zvestovanej radosti.

Na záver koncertu zazneli prídavky z Ravelovho cyklu Moja matka hus – a skladbička z Hatríkovho cyklu Krajinou šťastného princa.

Koncert bol bez diskusie pôžitkom pre nadšených poslucháčov – a pre milovníkov klavíra aj istým zamyslením o vyváženosti brilantnosti a poézie v romantickom repertoári.

Autor: Terézia Ursínyová

Klavírne duo Ida Černecká & František Pergler
Galéria mesta Bratislavy
Mirbachov palác
18. septembra 2016

program koncertu

Georges Bizet (1838 – 1875)
Jeux d’enfants, op. 22 (Detské hry)

L’escarpolette / Hojdačka (Reverie)
La toupie / Vĺčik (Impromptu)
La poupée / Bábika (Berceuse)
Les chevaux de bois / Drevené koníky (Scherzo)
Le volant / Lietajúca loptička (Fantaisie)
Trompette et tambour / Trúbka a bubienok (Marche)
Les bulles de savon / Bublifuk (Rondino)
Les quatre coins / Štyri kúty (Esquisse)
Colin-maillard / Hra na slepú babu (Nocturne)
Saute-mouton / Preskakovačka (Caprise)
Petit mari, petite femme / Panáčik a panička (Duo)
Le bal / Bál (Galop)

Sergej Vasilievič Rachmaninov (1873 – 1943)

Six morceaux, op. 11

Barcarolle – Moderato (g mol)
Scherzo – Allegro (D dur)
Chanson russe (Ruská pieseň) – Andantino cantabile (b mol)
Valse – Tempo di Valse (A dur)
Romance – Andante con anima (c mol)
Slava (Gloria) – Allegro moderato (C dur)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár