Igor Leushin a Ilinca Gribincea o pripravovanej novej verzii Romea a Júlie v Balete SND

Balet SND uvádza Prokofievov balet Romeo a Júlia vo verzii Natálie Horečnej a hudobnom naštudovaní Petra Breinera, pod názvom Romeo a Júlia – Tak ako včera… Premiéry sa uskutočnia 13. a 14. mája v novej budove SND. Najznámejší milenecký pár dramatickej literatúry a divadla stvárnia dva páry Igor Leushin a Ilinca Gribincea a Peter Dedinský spolu s Klaudiou Görözdös. S prvou dvojicou sa, nielen o príbehu či postavách ktoré stvárňujú, rozprávala Natália Jabůrková, PR manažérka SND.

Shakespearov príbeh o nenávisti a láske s tragickým koncom sa choreografka Natália Horečná rozhodla podať ako osobnú výpoveď, ale aj vnímanie doby a pálčivých spoločenských problémov, v ktorých sa momentálne zmieta Európa. Balet Romeo a Júlia – Tak ako včera… je ďalší z titulov, ktoré demonštrujú, že umenie nemôže byť vo vzťahu k spoločenskej situácii pasívne.

Pán Leushin, diváci vás mali možnosť zaregistrovať predovšetkým ako Václava Nižinského v balete Nižinskij – Boh tanca. Čo pre vás znamená postava Romea?

Romeo vo verzii Natálie Horečnej je pre mňa v prvom rade veľkou výzvou. Choreografka si zvolila neoklasický pohybový slovník, s ktorým nemám rozsiahlu osobnú skúsenosť. Ako tanečník som rád, že mám možnosť si choreografiu zažiť a byť bohatším aj o túto skúsenosť. Romeo a Júlia – Tak ako včera… je titulom, ktorý nie je len o tanci, ale aj o herectve. Má výpovednú hodnotu a reaguje na momentálnu situáciu.

Romeo je po spomínanom Václavovi Nižinskom vašou druhou hlavnou postavou v súčasnom titule, ktorá je prezentovaná na takej veľkej ploche. Vedeli by ste obe postavy porovnať?

Porovnáva sa ťažko, pretože obe postavy sú veľmi rozdielne, i keď stupeň obťažnosti je podobný. Zásadný rozdiel je v tom, že Nižinskij je biografickým titulom, ktorý sa snaží podať komplexné a verné svedectvo o živote veľkej osobnosti z tanečnej oblasti. Dielo je náročné tým, že sa snaží vybudovať most medzi minulosťou a súčasnosťou prostredníctvom moderných divadelných technológií a tým, ako spája jednotlivé zložky. Romeo a Júlia – Tak ako včera… je dielo s odlišným charakterom a posolstvom.

Ako by ste postavy charakterizovali z tanečnej stránky?

Oba tanečné štýly sú súčasné. Romeo je v rámci pohybového slovníka o niečo súčasnejší. Na druhej strane bol Nižinskij mojím prvým kontaktom s technikou, ktorá sa vymyká pravidlám klasického tanca a budovať jeho postavu bolo veľmi náročné. Ako absolvent Akadémie klasického tanca Agrippiny Jakovlevny Vaganovej som zároveň cítil veľkú zodpovednosť. Odkaz tohto tanečníka je na škole stále prítomný. Interpretovať postavu na adekvátnej úrovni bolo pre mňa veľmi príjemnou povinnosťou. Postava Václava Nižinského si nevyžaduje len tanec na vysokej úrovni, ale aj herecký vklad, i keď iný ako v prípade Romea.

Vedeli by ste priblížiť, aké nároky sú na vás ako na interpreta Romea kladené?

Vysoké, ale to je vzhľadom na rozsah postavy pochopiteľné. Nechcem tým však povedať, že by na mňa boli kladené vyššie nároky ako na kolegov. To určite nie. Každá technika so sebou nesie určité špecifiká a tie sú variované pohybovým slovníkom choreografa. V prípade Natálie Horečnej je to kontakt, či už s priestorom, zemou, ale aj dušou tanečníka. Vyžaduje si omnoho voľnejší pohyb a inú prácu so svalstvom – ak túto techniku porovnávam s technikou klasického tanca. Pre mňa je takýto spôsobom práce nový a veľmi obohacujúci. Musím k nej pristúpiť v prvom rade s otvorenou mysľou. Vnímať a cítiť inak, ako som v súvislosti so životom na javisku zvyknutý. Romeo sa po prvý raz hlboko zaľúbi, prejde zúfalstvom, bolesťou. To všetko sú emócie, ktoré si musíte prežiť rovnako ako pohybovú stránku. Je toho veľa, na čo sa musí tanečník sústrediť, čo musí vnímať, ak chce, aby bol jeho výkon pravdivý.

Je postava, ktorú by ste si rád zatancovali?

Je ich viac. Čo sa týka súčasných choreografov, určite by som neodmietol participovať v choreografii Borisa Eifmana. Z klasického repertoáru by to bol určite princ Désiré z baletu Spiaca krásavica.

Veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor.

Aj ja ďakujem.

Slečna Gribincea, vás mali diváci možnosť zaregistrovať vďaka postave Panej Temnoty zo Slovenských tancov a ako femme fatale Rudolfa Labana v BESS od Šárky Ondrišovej. Júlia bude vašou prvou hlavnou postavou. Čo pre vás znamená?

Tituly Natálie Horečnej sú veľmi odlišné od titulov, na ktoré je slovenská verejnosť zvyknutá. Ani v tomto prípade nejde o typický rozprávkový námet, na aký sme zvyknutí. Je to oveľa viac. Veľmi si vážim to, že môžem znova niekoľko týždňov pracovať s Natáliou Horečnou. Vďaka nej som si ako tanečnica začala uvedomovať, ako veľa znamená jednoduché gesto, aký silný môže byť pre diváka krik alebo plač. To, že jednoduchosť a čistota sú najsilnejšími a zároveň najťažšími vecami, ktoré musí tanečník zvládnuť.

Ako by ste zhodnotili prácu na postave Júlie, v čom je pre vás náročná?

Vďaka práci na postave Júlie s pani Horečnou rastiem nielen ako tanečník, ale najmä ako človek, herec a osobnosť. Baletné umenie som začala vnímať inak a konečne som dokázala samu seba presvedčiť o tom, že otvoriť publiku dušu a srdce je omnoho dôležitejšie, než mať perfektné dispozície a piruety. Ona položila základy môjho sólového tanca a za to jej budem navždy vďačná.

Čo pre Vás znamená postava Panej Temnoty? Ako ju vnímate z tanečného hľadiska?

Pani Temnota zo Slovenských tancov bola mojou prvou veľkou úlohou, odkedy som nastúpila do Baletu SND. Ako väčšina ľudí, ktorí patria do tanečného sveta, som o Natálii Horečnej počula. Poznala som aj jej prácu, keďže robila aj choreografiu pre Štátny balet vo Viedni, ktorú som videla krátko pred tým, ako som prišla do Bratislavy a veľmi sa mi páčila. Samozrejme, že keď mi umožnila interpretovať jednu z hlavných úloh v jej balete, bola som nervózna, vďačná a cítila som veľkú pokoru. Bol to veľmi krásny zážitok.

Diváci toho o vás veľa nevedia, mohli by ste prezradiť, odkiaľ pochádzate a ako ste začali s klasickým tancom?

Pochádzam z Kišiňova, hlavného mesta Moldavskej republiky. V štyroch rokoch som začala navštevovať hodiny gymnastiky. Tej som sa venovala päť rokov. Vždy som chcela byť tanečnicou, a tak som začala navštevovať detské tanečné skupiny a v jedenástich rokoch ma prijali do Národnej choreografickej akadémie v Kišiňove. V štrnástich rokoch môj učiteľ odporučil mojim rodičom, aby ma poslali študovať do zahraničia. Videl môj potenciál a vedel, že v zahraničí budem mať lepšiu šancu uplatniť sa ako profesionálna tanečnica. Po konkurze do baletnej akadémie vo Viedni mi bolo ponúknuté štipendium, ktoré som si udržala až do maturitného ročníka.

Mohli by ste opísať, ako ste sa stali členkou Baletu SND?

Po absolvovaní baletnej akadémie mi ponúkli prácu v baletnom súbore Volksoper Wien. Po troch rokoch, ktoré som tam strávila, so si uvedomila, že naplno nevyužívam svoj potenciál a zároveň som túžila tancovať klasický repertoár, ktorý Volksoper nemá. Začala som o prácu strácať záujem. Následne som stretla svojho snúbenca, ktorý je sólistom Baletu SND. To, že sme nežili v jednej krajine, nám v udržiavaní vzťahu nepomáhalo. Rozhodla som sa teda presťahovať do Bratislavy. Po konkurze do Baletu SND mi pán riaditeľ Jozef Dolinský ponúkol zmluvu.

Čo je pre vás ako pre profesionálnu tanečnicu najťažšie?

Najťažším je pre mňa nesklamať ľudí, ktorí so mnou v živote pracovali – mojich učiteľov, choreografov, baletných majstrov… Ďalšou veľkou úlohou je z môjho pohľadu byť správnym príkladom a inšpiráciou pre ďalšie generácie tanečníkov. To bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla venovať sa aj tanečnej pedagogike.

Čo vaše ambície? Je niečo, čo by ste chceli v rámci tanca dosiahnuť?

Chcela by som byť každý deň lepšou tanečnicou, akou som bola deň predtým, a preto budem ďalej tvrdo pracovať.

Ilinca, ďakujem za rozhovor.

Aj ja ďakujem.

Pripravila: Natália Jabůrková, PR manažérka SND

PR článok

www.snd.sk

www.zazivasen.sk

Premiéry Romea a Júlie – Tak ako včera… v Balete SND sa budú konať 13. a 14. mája v Sále opery a baletu v novej budove SND. Vstupenky na predstavenie je možné zakúpiť si online TU…, alebo v pokladniciach SND. Pre tých, ktorí uprednostňujú rezerváciu, je k dispozícii telefónne číslo +421 2 204 72 289 alebo e-mail rezervacie@snd.sk

video