Vitajte na webe nezávislého časopisu o opere, klasickej hudbe a balete Opera Slovakia.

Reklama

18. októbra 2022 Agata Schindler Sezóna 2022/2023

Ikonickí dirigenti – Barenboim, Thielemann, Blomstedt, Janowski aktuálne…

dirigent, ilustračné foto
Veľkosť písma
A
A
A
K napísaniu týchto riadkov ma inšpiroval nielen v októbri v Nemecku odvysielaný televízny dokument pod názvom DAS Konzert, dokumentujúci koncert pod taktovkou Daniela Barenboima, ktorý sa uskutočnil na tretí deň po páde Berlínskeho múra v roku 1989. V článku som sa zamerala na súčasné aktivity mnou vybraných štyroch legendárnych dirigentských osobností.

Horúca jeseň pred 33-timi rokmi a ďalekosiahle udalosti v strednej Európe zamiešali karty v našich občianskych životoch. Pádom Berlínskeho múra začiatkom novembra 1989 sa nám všetkým otvorili nové perspektívy – aj v hudobnej kultúre. Tieto dni boli spojené i s jedným veľkorysým koncertom Berlínskej filharmónie. Šlo o bleskové podujatie, o ktorom sa dnes hovorí ako o koncerte koncertov a jednom z najvýznamnejších povojnových koncertov vôbec. Dirigoval ho 12. novembra Daniel Barenboim.

Už koncom septembra a začiatkom októbra 1989 naháňala jedna udalosť druhú. V záhrade (západo)nemeckého veľvyslanectva v Prahe nocovali stovky občanov Nemeckej demokratickej republiky v nádeji dostať sa cez hranice. Z 11. na 12. novembra 1989 zasa viacerí spali v trabantoch na parkovisku pred budovou Berlínskej filharmónie v nádeji dostať sa na bezplatný koncert.

Daniel Barenboim dirigoval 12. novembra 1989 v Berlínskej filharmónii Siedmu symfóniu Ludwiga van Beethovena, foto: Henning Brümmer

O jeho rýchlom uskutočnení sa rozšírila správa v rozhlase. K vstupu oprávňoval občiansky preukaz NDR. Myšlienka koncertu vznikla v predstavenstve Berlínskych filharmonikov. V tom čase bol orchester bez šéfdirigenta, pretože Herbert von Karajan na jar roku 1989 zo svojej dlhoročnej pozície šéfa abdikoval a na jeseň už ani nežil.

Filharmonikom vtedy napadlo osloviť mladého, 47-ročného klaviristu a dirigenta Daniela Barenboima, ktorý sa na udalosť pamätá nasledovne: „V piatok 10. novembra prišli za mnou dvaja členovia predsedníctva orchestra a pýtali sa, či by som mohol dirigovať koncert pri príležitosti pádu Berlínskeho múra. Okamžite som súhlasil a bol to nezabudnuteľný, jedinečný koncert. Po koncerte mi jedna žena s chvejúcou sa rukou odovzdala kvety, vedľa nej stál mladý muž. Bol to jej syn. Ako bábätko ho jej manžel zobral so sebou na Západ. Od tých čias svoje dieťa nevidela. Pádom múra sa konečne zasa stretli“.

O koncerte, ktorý sa uskutočnil na tretí deň po páde múra iba po krátkej skúške bezprostredne pred ním, existuje dokument pod názvom DAS Konzert. Vznikol v roku 2018, najnovšie ho vysielala televízia ARTE v nedeľu 2. októbra 2022. Film dokladá, ako sa Barenboim stal okamžite hviezdou, ba stálicou – ako dirigent i ako dirigujúci klavirista. Kto v priebehu jeho dlhej kariéry aspoň raz zažil jeho interpretácie na pódiu, ponechal si neobyčajné zážitky a dokáže rozlíšiť „hviezdu“ od skutočnej umeleckej hviezdy.

video

Koncert 12. novembra 1989 našťastie televízia vysielala naživo a ostal zaznamenaný. Zachovala sa jeho atmosféra, nebývalý muzikálny i spoločenský dopad. Interpretácia Barenboima a filharmonikov zatajovala dych! Uvedenie Beethovenovej Siedmej symfóniePrvého klavírneho koncertu v dokumentárnom filme komentujú bývalí členovia orchestra.

Sledujúc koncert na stoličke aj bez hudobných nástrojov dýchajú s Barenboimom dirigentom, Barenboimom klaviristom, i s kolegami v orchestri. Títo bývalí filharmonici pozorujú vtedajšie dianie, exkluzívny koncert pre občanov NDR, pohnutú (vlastnú) interpretáciu, visia na rukách, očiach a azda i na srdci mladého Barenboima a majú slzy na krajíčku… Koncert sa skončil obrovským úspechom a nechtiac nás privádza do prítomnosti.

Osud vtedy nechcel, aby sa argentínsko-izraelský klavirista a dirigent Barenboim stal šéfom Berlínskych filharmonikov. Svoje šťastie síce našiel v Berlíne, ale u susedov, konkurencie. Za posledné tri desaťročia sa vpísal do „zlatej knihy svetovej hudby“ nespočetnekrát. Okrem iného ako Generálny hudobný riaditeľ nemeckého exkluzívneho hudobného stánku, Berlínskej štátnej opery (Staatoper Berlin). Na jej čele stojí už 30 rokov a svoje blížiace sa 80. narodeniny plánoval osláviť novou produkciou po všetkých stránkach náročnej tetralógie Prsteň Nibelungov od Richarda Wagnera.

Daniel Barenboim

Prvá časť tetralógie, Zlato Rýna mala svoju premiéru 2. októbra 2022 v čase, keď televízia ARTE vysielala spomínaný dokumentárny film o koncerte Berlínskych filharmonikov z roku 1989. Za dirigentským pultom opery v Berlíne však nestál pôvodne avizovaný Daniel Barenboim, ale jeho mladší kolega, Christian Thielemann.

Niekoľko mesiacov vážne chorý Barenboim, ktorému lekári diagnostikovali ťažké neurologické ochorenie a neodporúčajú mu pracovať, požiadal Thielemanna, experta na Wagnera, o prevzatie žezla. Thielemann, v súčasnosti šéf orchestra Sächsische Staatkapelle Dresden ponuku prijal a pravidelne Barenboima informoval o stave naštudovania.

Medzičasom sa v Berlíne konajú premiéry Prsteňa. Počas jedného týždňa, čo je nezvyklé, sa okrem Zlata Rýna uskutočňujú i premiéry Valkýry, Siegfrieda a Súmraku bohov. Toto zahustenie vychádza z koncepcie ruského režiséra Dmitrija Čerňakova, zasadenej do výskumného laboratória. V sólistickom obsadení sú zvučné mená ako Johannes Martin Kränzle, Michael Volle, Anna Kissjudit a Rolando Villazón.

Christian Thielemann, Sächsische Staatskapelle Dresden, Musikverein Viedeň, 2022, foto: Matthias Creutziger

Medzičasom sa v Berlíne uskutočnili premiéry prvých dvoch dielov s frenetickým úspechom pre Christiana Thielemanna a Staatskapelle Berlin, orchester Berlínskej štátnej opery. Berlínsky rozhlas naživo prenáša večery z budovy opery, zaznamenáva ich aj televízia a 29. októbra 2022 sa bude dať na ARTE sledovať časovo posunutá inscenácia Zlata Rýna. Kompletný Prsteň Nibelungov zaznie v Berlíne spolu štyrikrát.

Zatiaľ nie je dôvod rozdeľovať nové dirigentské posty. Napriek tomu sa o dirigentovi Thielemannovi dnes hovorí ako o prípadnom novom šéfovi Staatskapelle Berlin. Zaujímavosťou je, že 63-ročný Thieleman svoj debut s týmto orchestrom zaznamenal až v lete 2022, keď počas skúšok zaskakoval za 95-ročného nestora všetkých žijúcich dirigentov – Herberta Blomstedta.

Blomstedt je lord, aristokrat, a to aj dnes, hoci po zlomenine nohy ešte nedokáže sám prísť na pódium. Potlesk za jeho priam mladícke dirigentské majstrovstvo zdieľa spolu s orchestrom, hoci sa zdá, že ukloniť sa ako šéf večera je zložitejšie ako dirigovať. V prvý októbrový večer uviedol v sídle Berlínskej filharmónie zriedkavo uvádzanú Schubertovu Tretiu a Beethovenovu Siedmu symfóniu. Vypredaný koncert sa dal sledovať prostredníctvom Digitálnej koncertnej siene.

Herbert Blomstedt, foto: Gert Mothes

Blomstedtovo gesto bez taktovky je exaktné, výrečné a pre všetkých zrozumiteľné. Je z neho cítiť radosť i pokoru pred svojím životným poslaním. A môže sa absolútne spoľahnúť na všetkých filharmonikov. Schubert znie klasicky čisto, finálna časť s bravúrou. Po Beethovenovej poslednej časti vieme, že to bolo majstrovské Presto!

Stretnúť Herberta Blomstedta za dirigentským pultom bude iste stále zriedkavejším javom. Ale jeho krédo znie už dávno: radšej „dirigovať menej diel, ale dôkladne na nich pracovať“.

Kým Wagnerovský koryfej Thielemann žne so štyrmi operami Prsteňa Nibelungov vavrínové vence v Berlíne, v rovnakom čase im tlieskajú aj Drážďany, kde ich uvádza šéfdirigent Drážďanskej filharmónie, 83-ročný Marek Janowski. Z Varšavy pochádzajúci dirigent tu píše nové dejiny hudby! Kým orchester Semperovej opery, takmer 500-ročná Sächsische Staatskapelle Dresden s Wagnerovou hudbou pravidelne „vyrastala“, Drážďanská filharmónia vo svojej 150-ročnej histórii hrávala z tetralógie iba výňatky. Teraz ju však počas štyroch večerov uvádza v koncertnom uvedení v nedávno otvorenej, akusticky ideálnej koncertnej sieni Paláca kultúry.

Marek Janowski, foto: Markenfotografie

Spolu 16-hodinový hudobný komplex leží v rukách vysloveného znalca hudby Richarda Wagnera Mareka Janowskeho. Po nespočetných a dlhých skúškach vytiahol bielovlasý maestro na pódium pred oči poslucháčov orchester, ktorý sa obyčajne ukrýva v divadelnej jame. Z Prsteňa Nibelungov sa stala pastva pre uši i oči bez teatrálneho kúzla. Samotná hudba je dostatočne výrečná. Ešte pár dní a tieto neoficiálne Wagnerove hudobné slávnosti budú minulosťou.

Štvrtá a posledná z opier tetralógie Súmrak bohov zaznela v Dráždanskej filharmónii 15. októbra. Sólistami boli tenorista Vincent Wolfsteiner, basista Rúni Brattaberg, mezzosopranistka Marina Prudenskaja či altistka Christa Mayer. Hodnotný a odvážny projekt a ani jedna prázdna minúta…

Autor: Agata Schindler

Zdieľať:

O autorovi

Agata Schindler
muzikologička, autorka kníh a hudobných projektov, hudobná kritička, spolupracovníčka Opera Slovakia z Drážďan
Zistiť viac
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Opera Slovakia o.z. nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v časopise Opera Slovakia.

Komentáre

Pridajte komentár

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.

W. A. Mozart: Figarova svadba
Opera Ballet Vlaanderen
záznam predstavenia z júna 2023
dirigent: M. Jacquot / réžia: T. Goossens
osoby, obsadenie a viac info TU...