Impozantný záver 56. ročníka Bratislavských hudobných slávnosti

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po 16 festivalových dňoch môžeme s radosťou konštatovať, že Bratislavské hudobné slávnosti vydržali nápor pandémie a za dodržania prísnych protipandemických opatrení dokázali uskutočniť 18 koncertov – 8 symfonických, 8 komorných a dva sólové recitály.

Zo zahraničia prišli Viedenskí filharmonici, Konzerthausorchester Berlin, Janáčkova filharmónia, Symfonický orchester Vysokej hudobnej školy Kráľovnej Sofie z Madridu (Freixenet), francúzsky súbor Matheus s kontratenoristom Orlińskim a Baborak Ensemble z Čiech, dirigenti Pinchas Steinberg, Emmanuel Villaume, Juraj Valčuha, Christian Vasquéz, Oliver Dohnányi, Domingo Hindoyan, Andrés Orozco-Estrada, aktuálny šéfdirigent Slovenskej filharmónie Daniel Raiskin a početní sólisti. Čestné miesto mali Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, Slovenský komorný orchester, Štátny komorný orchester Žilina a Spevácky zbor Lúčnica či Slovak Nuevo Quinteto a Albrecht Trio. To však zďaleka nie je kompletný výpočet, chýbali by tam operní speváci Jana Kurucová a Juraj Hollý, Štefan Kocán, Zuzana Weiserová, Ján Slávik, herec Štefan Bučko, Nora a Miki Skuta a ich hostia Kiril Stoyanov a Rupert Struber a mnohí ďalší.

Záver festivalu patril Slovenskej filharmónii a jej šéfdirigentovi Danielovi Raiskinovi. Už prednáška jeho otca, známeho ruského muzikológa Josifa Raiskina, ktorý prišiel na koncert s manželkou z Petrohradu o niečo skôr, aby sa stretol so študentmi muzikológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, vzbudzovala na internete pozornosť a dalo sa tušiť, že záverečný koncert bude mimoriadnou udalosťou. Jósif Raiskin sa totiž ako 6,5-ročný chlapec zúčastnil na premiére Šostakovičovej 7. symfónie v Kujbyševe (dnes Samara) v roku 1942. Dnes 86-ročný, vyštudovaný fyzik a neskôr aj muzikológ, sa hudbe venoval po celý život.

Nie je nezaujímavé, že jeho manželka, matka nášho šéfdirigenta, bola matematička a programátorka. Pracovala až do 82. roku veku!

Daniel Raiskin s rodičmi na Bratislavských hudobných slávnostiach, 2021, foto: Alexander Trizuljak

Dopriala som študentom túto jedinečnú príležitosť dozvedieť sa od svedka 2. svetovej vojny, aký bol život v tých ťažkých časoch, ktoré si už dnešný svet ťažko vie predstaviť. O Šostakovičovej tvorbe mohol svedčiť z povojnových čias, kedy študoval a aj pôsobil ako aktívny muzikológ. Na BHS bol svedkom nezabudnuteľného predvedenia Lenigradskej symfónie pod taktovkou syna Daniela Raiskina.

Prečítajte si tiež:
recenzie BHS 2021
Pinchas Steinberg, Javier Perianes a Slovenská filharmónia otvorili 56. ročník Bratislavských hudobných slávností
Na BHS okienko do Beethovenových piesní s Janou Kurucovou, Jurajom Hollým a Róbertom Pechancom
Na BHS bombastické Verdiho Requiem pod taktovkou Emmanuela Villauma, s exkluzívnym kvartetom hlasov
Viedenskí filharmonici sa pričinili o ďalší sviatok na Bratislavských hudobných slávnostiach

Nebola to ľahká dramaturgická voľba, ani odľahčený záver festivalu, ale bol to veľmi významný umelecký čin. Na úvod sa dostal k slovu Antonín Dvořák – aj jemu tak trochu patril festival, nakoľko si v tomto roku pripomíname 180. výročie od jeho narodenia. Dramaturgia sa rozhodla pozvať českého klaviristu Lukáša Vondráčka a do programu zaradila Dvořákov Koncert pre klavír a orchester g mol, op. 33. Toto dielo patrí do obdobia skladateľovej mladosti, poznačenej stratou až troch detí a finančnou biedou. Písal ho, keď mal 35-38 rokov, v diele sa už objavuje typická majstrova spevnosť a zdá sa, že je napísané ľahkou rukou aj preto, že sám autor bol zručný klavirista.

Známa je skutočnosť, že to bol Johannes Brahms, ktorý Dvořáka objavil a aj ho podporoval a jemu vďačí za významný štart. Nečudo, že často cítiť v jeho dikcii Brahmsov vplyv a niekedy aj Dvořákov u Brahmsa. Klavírny koncert sa veľmi nehráva, ale je príjemným osviežením a so striedavým úspechom sa objavuje na pódiách doposiaľ.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Lukáš Vondráček, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak

Lukáš Vondráček koncertuje už od svojich 4 rokov, je víťazom viacerých medzinárodných súťaží – svieti medzi nimi Medzinárodná súťaž Kráľovnej Elisabeth v Bruseli (2016). Koncertuje s renomovanými orchestrami a účinkuje v známych koncertných sálach sveta. V Bratislave zaujal svojím disciplinovaným sústredeným prejavom a trblietavým tónom. Dvořáka hral takmer ako Mozarta, tóny boli ako perličky a akoby celé dielo postavil na virtuozite, spevnosti a dokonalosti pianissima. Publikum zaujal aj nemým divadlom, vyžadoval aj od návštevníkov, aby si vypočuli každú notu, ba i ticho po nej. To bolo práve pri Dvořákovom diele dôležité, pretože je striedme a chvíľami zdĺhavé.

Vždy si spomínam na poznámku môjho priateľa, prof. Ivana Hrušovského, ktorou komentoval iné majstrovo dielo – …“všimni si, ako nevie skončiť (Dvořák – pozn. VP), ako to stále predlžuje…“ a ja dodávam a predsa je geniálny. O bezvýhradné prijatie diela sa zaslúžil Vondráček so slovenskými filharmonikmi a Danielom Raiskinom na ich čele.

Záver BHS patril jednoznačne Symfónii č. 7 C dur, Leningradskej“, op. 60 Dmitrija Šostakoviča. Odráža sa v ňom pohnutý osud skladateľa a krajiny, zmietanej strašnou vojnou, neúprosne ničiacou životy a zem. Skladateľ žil vo vtedajšom Leningrade (dnes znova Petrohrad), ktorý trpel obliehaním a okupáciou mesta Nemcami počas 900 dní. V tomto prostredí komponoval Šostakovič svoju vlastnú vzburu prostriedkami, ktorými disponoval – úžasným talentom, hudobnou inteligenciou a osobnostným vybavením. Tie vonkajšie okolnosti vzniku je treba neustále spomínať a pripomínať, aby sa podobný osud už nikdy nemohol zopakovať.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak

Šostakovič mal za sebou ťažké obdobie, kedy mu stalinisti vyčítali príklon k západným vplyvom. Ale po invázii Nemcov v Petrohrade sa stal patriotom a ako pripomína autor programového bulletinu Ivan Marton, Šostakovič sa po invázii Nemcov hneď hlásil z „frontu“ zo strechy petrohradského konzervatória, kde likvidoval požiar. Čoskoro ho evakuovali do Kujbyševa, kde sa mu symfóniu podarilo dokončiť. Dielo teda vznikalo v rokoch 1941-42, jeho premiéra sa uskutočnila v Kujbyševe (dnes Samara) 5. marca 1942. Mikrofilmy partitúry sa podarilo previezť do New Yorku, kde pod taktovkou Artura Toscaniniho zaznela v júli v roku 1942. Neskôr sa stala nástrojom Stalinovej propagandy, ale každý poslucháč si v nej nájde predovšetkým hlboko ľudské posolstvo a sugestívnu hudbu.

Prečítajte si tiež:
recenzie BHS 2021
Konzerthausorchester z Berlína s Jurajom Vačuhom a Julianom Rachlinom na BHS
Barokové polahodenie na Bratislavských hudobných slávnostiach
Pohľad na „Nový svet“ na Bratislavských hudobných slávnostiach
Ani nad Bratislavskými hudobnými slávnosťami nie je každý deň slnečno
Láva majstrovstva a energie mladých Španielov na Bratislavských hudobných slávnostiach

V Raiskinových rukách sú filharmonici poddajní. Reagujú na každý jeho pohľad, gesto, vyludzujú zvuk podľa želania majstra – neuveriteľne zdatné dychy – drevá a najmä plechy (vynikajúci basklarinet Zuzany Hudecovej) sa postarali o nástojčivosť tónu, rytmu, pulzáciu v prvej a štvrtej časti, sláčiky idú priam na doraz, ťahajú spolu nielen symbolicky, ale reálne a sú spolu s celým orchestrálnym aparátom (aj harfou a bicími) akýmsi zjemňujúcim elementom celého diania. Lebo Leningradská, to je príbeh. Toľko burácajúceho obsahu – vojnových scén, ale najmä z toho vyplývajúcej hrôzy, obavy, koľko sa nachádza v prvej časti symfónie, priam ohlušujúcej priam nepríjemným ostinátom bubienka, pripomínajúce vojenské pochody, sa nedá nevnímať!

Neskôr neha spomienok v druhej časti a absolútna hudba v tretej časti bola nádychom v celkovom rozorvaní. Tá štvrtá však prináša aj nádej, ale záver sa takmer nedá vydržať. Apel v maximálnom fortissimo, celý orchester v napätí chvíle, po ktorej má prísť – a prišla – katarzia ako priamy dôsledok katastrofy a jej hrdinského zvládnutia.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak

Vyše stočlenný orchester bol zjednotený v urputnej hre, vo výraze boja, hrôzy a desu. Daniel Raiskin je veľmi autentický, aj keď už patrí ku generácii synov, ktorí o vojne iba počuli. Preciťuje apel práve ako moderný Európan, priam svetoobčan, ale so skúsenosťou sprostredkovanou tými pravými svedkami z „miesta činu“ – Petrohradu. Dnes v ňom žijú jeho rodičia.

Šostakovič má na pódiu Reduty svoje vlastné miesto. Takmer všetky symfónie odzneli ešte za totality, hlavne pod taktovkou Ladislava Slováka, jeho Babij jar fascinovala pod taktovkou Juraja Valčuhu a bude zrejme naďalej svojou výpoveďou svedčiť o zverstvách fašizmu tak, ako jeho Lenigradská symfónia.

Bravó Daniel Raiskin a slovenskí filharmonici!

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertu 10. 10. 2021

záznam koncertu v online archíve SF

Slovenská filharmónia – Záverečný koncert 56. ročníka BHS
Bratislavské hudobné slávnosti
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
10. októbra 2021

Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin – dirigent
Lukáš Vondráček – klavír

Antonín Dvořák – Koncert pre klavír a orchester g mol, op. 33
Dmitrij Šostakovič – Symfónia č. 7 C dur, op. 60 Leningradská

www.www.bhsfestival.sk

Archív Bratislavské hudobné slávnosti

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár