Prvou premiérou v Národnom divadle Košice, mysliac tým celkovo prvú premiéru v divadle s obnoveným názvom, bol balet francúzskeho skladateľa Adolpha Charlesa Adama Giselle. Nový titul baletného súboru v réžii a choreografii Ondreja Šotha a v hudobnom naštudovaní šéfdirigenta Petra Valentoviča Košičania uviedli 11. mája 2023.
Po dlhom období, trvajúcom 68 rokov, a s nasadením veľkého úsilia generálneho riaditeľa Ondreja Šotha bol výsledok snahy o prinavrátenie pôvodného mena Národné divadlo pozitívny a spravodlivý. Tento názov pochádza ešte z roku 1899, kedy sa za čias Uhorska uskutočnilo slávnostné otvorenie divadla ako Nemzeti szinház. V r. 1918 sa v slovenskej podobe preniesol do novej Československej republiky. Takisto sa stále užívalo oprávnené pomenovanie Národné divadlo aj po roku 1945, keď Janko Borodáč otváral trojsúborové divadlo v Košiciach, o ktoré sa mimoriadne zaslúžil. Pri 10. výročí v r. 1955 pôvodný názov štátne orgány odobrali a inštitúcii prisúdili pomenovanie Štátne divadlo.
Prečítajte si tiež:
Štátnemu divadlu v Košiciach sa prinavrátil názov Národné divadlo Košice
Diela populárneho francúzskeho operného i baletného skladateľa Adolpha Charlesa Adama sa na začiatku 19. storočia celkovo mimoriadne preferovali. Balet Giselle, ktorý vytvoril za dva mesiace, sa však odvtedy s pretrvávajúcou obľúbenosťou prehupol až do súčasnosti. Patrí k základnému repertoáru klasického baletu väčšiny európskych baletných súborov vo veľkých divadlách, ba po svojej premiére v Paríži expandoval i do Ameriky či Veľkej Británie.
Čarovný námet pochádza z pera nemeckého básnika, spisovateľa a literárneho kritika Heinricha Heineho, rozšírený aj o enigmy, čerpané z legiend zachytených spisovateľmi Théophilom Gautierom a Julesom Henrim Vernoyom Saint-Georgeom. Víly, lesné či vodné (rusalky), známe v ľudovej slovesnosti a poverách na celom území bývalého Rakúsko-Uhorska, sa prelínajú i s legendami o poletujúcich dušiach mŕtvych dievčat, ktoré zomreli ešte pred svadbou. Príťažlivú a tajuplnú tému libreta pretavil A. Ch. Adam do svojej tanečne poňatej hudobnej formy s veľkým porozumením pre hudbu s príbehom, reagujúcu na dej a usmerňujúcu jeho tok do tanečnej podoby zdieľanej interpretmi i režisérom. Autormi libreta súčasnej košickej inscenácie sú Zuzana Mistríková a Ondrej Šoth.
Giselle bola na javisko povojnového košického Národného divadla uvedená po prvý raz vo februári 1950 a v obnovenej premiére r. 1951 v réžii Rudolfa Macharovského, na scéne výtvarníka Ladislava Šestinu a s mimoriadne atraktívnym obsadením dvoch skvelých pražských sólistov Elišky Slancovej a Miroslava Kůru, ktorí na začiatku 50. rokov pobývali v Košiciach. Giselle sa až tak často, ako napríklad Labutie jazero na javisko v Košiciach nedostal. Hral sa tu ešte v sezóne 1963/1964 a posledná jeho inscenácia sa uskutočnila v októbri 2000 v réžii Marileny a Andreja Halászovcov.
Giselle si zaslúži pozornosť, inšpiruje a umožňuje kreativitu všetkých zúčastnených umelcov. Otvára veľký priestor pre sebarealizáciu sólistov a baletného zboru, umožňuje režisérovi prenikať až do intimity príbehu, ktorý prežívajú hlavní predstavitelia. Výtvarníci scény a kostýmov môžu zvážiť umeleckú pôsobivosť prostredia a oblečenia, dirigent s orchestrom vytvára pre predstavenie živú panorámu skvele napísanej hudby. To všetko a ešte viac si našlo svoje miesto v novej inscenácii, ako som ju vnímala na druhej premiére.
Tvorcovia ju venovali veľkej osobnosti česko-slovenského tanečného umenia, Vlastimilovi Harapesovi, ktorý viac rokov hosťoval v Košiciach ako sólista a tentoraz sa osobne zúčastnil na oboch premiérach.
Z alchýmie výsostne umeleckých prvkov a častí všetkých spolupracujúcich zložiek bol vytvorený celok, v ktorom mali jednotlivosti určite svojbytné miesto a poslanie, zároveň sa však rešpektovali v symbióze so spoločným umeleckým zámerom.
Sólisti Vlada Shevchenko (Giselle, vidiecke dievča) a Tomasz Siedlecki (Albrecht, vojvoda sliezsky) vniesli do svojich postáv pôvab, ľahkosť pohybov, vzdušnosť a plavnosť skokov. Prekrásnu prácu rúk v párovom tanci Adagio z 2. dejstva nezabudnuteľne predviedla V. Shevchenko. Postavy obidvoch umelcov pohybovo i výrazovo žili v zhode s hudbou i libretom.
Tetiana Lubska Myrthe, kráľovnej víl udelila jej určený rozmer a vyčarila stvárnenie jej postavenia medzi vílami. Všetci predstavitelia ostatných postáv, Eva Sklyarova a.h. (Berthe, matka Giselle), Šimon Stariňák (Hilarion, poľovník), Alexander Skopintsev (Wilfried, vojvodov spoločník), Marek Šarišský (Gróf Kuronský, otec Bathildy), i Henrieta Kecerová a.h., členka činohry bez povinnosti tanca (Bathilde , princezná, Albrechtova snúbenica) ukázali vysoké majstrovstvo, techniku a svojimi tanečnými výkonmi, ladenými smerom k výrazu stvárňovanej postavy odovzdali do hľadiska autentické charaktery.
Baletný zbor (Víly) bol ukážkovo presiaknutý zduchovnelou podstatou svojej úlohy, pričom pútavo zosobnil aj mystickú predstavu o lietajúcich vílach, respektíve lietajúcich dušiach mŕtvych dievčat, ktorá sa realizovala na visutom lane nad javiskom.
Na inscenácii sa choreograficky podieľali Ondrej Šoth, Vladimír Marušin, Mykhailo Novikov, Lyudmyla Zhytnikova. Choreografia jednotlivých výstupov a tancov bola plynulá a v prvom dejstve v decentných a náznakových prvkoch krásne zachovávala „ľudový charakter“ tancov, čo prispelo k neporušenej tanečnej eleganciu celého baletu.
Réžia Ondreja Šotha pridala celému predstaveniu jednoliatosť, pričom obsahovala aj rozmanitosť, premietnutú do charakterov jednotlivých postáv. Okrem toho výrazne podporila plynulosť scén, ako aj zrozumiteľnú nadväznosť tancov a výstupov. Predstavenie malo dramatický spád a výrečnosť, samozrejme vyjadrenú tancom a pohybom. Asistentom réžie je Marek Šarišský.
Prečítajte si tiež:
Národné divadlo Košice uvádza novú inscenáciu romantického baletu Giselle
Orchester hral vo veľmi dobrej kondícii pod vedením šéfdirigenta Petra Valentoviča. Dirigent hudobne zrozumiteľne a jasne pracoval s vracajúcimi sa motívmi, ktoré A. Ch. Adam v balete prisúdil najmä hlavným postavám, Výkony tanečníkov (skoky, piruety a ď.) zosúlaďoval s hudobným tokom v jednote tanca a hudby. Za pochvalu stáli aj niektoré sólové výstupy nástrojov, za všetkých spomeniem aspoň hráčov na lesné rohy v poľovníckej scéne.
Príjemnú až útulnú atmosféru navodzovala romanticky ladená scéna s vidieckym domčekom, lesným porastom a prírodnou scenériou v pozadí javiska. Druhé dejstvo, cintorín, vyriešil výtvarník Juraj Fábry naozaj prijateľne a jemnocitne veľkými leknovými kvetmi, z ktorých víly vychádzali na svoj večerný roj. Atmosféru nadprirodzenosti či záhrobia v podobe bielej hmly a neurčitých postáv privodila vizuálne pôsobivá projekcia z autorskej dielne Sergeja Iegorova, premietaná na pozadí javiska.
Vypočujte si:
Celé predstavenie dostalo aj ďalší benefit v podobe vzdušných bielych šiat víl v druhom dejstve a vkusných, akoby ľudovo štylizovaných rovnošiat, bez nároku na akúkoľvek lokalizáciu, umelecké to dielo kostýmovej návrhárky Ľudmily Várossovej.
Autor: Dita Marenčinová
písané z druhej premiéry baletu 12. 5. 2023
A. Ch. Adam: Giselle
balet v dvoch dejstvách
Balet Národného divadla Košice
Premiéry 11. a 12. mája 2023
Hudba: Adolphe Charles Adam
Námet: Heinrich Heine, Théophile Gautier, Jules Henri Vernoy de Saint-Georges
Réžia: Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková
Dirigent: Peter Valentovič
Libreto: Zuzana Mistríková, Ondrej Šoth
Scéna: Juraj Fábry
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Choreografia: Vladimír Marušin, Mykhailo Novikov, Ondrej Šoth, Lyudmyla Zhytnykova
Giselle, vidiecke dievča: Vlada Shevchenko
Berthe, matka Giselle: Eva Sklyarová a.h.
Hliarion, poľovník: Šimon Stariňák
Albrecht, vojvoda sliezsky: Tomasz Siedlecki
Wilfried, vojvodov spoločník: Alexander Skopintsev
Gróf Kuronský, otec Bathildy: Marek Šarišský
Bathilde, princezná, Albrechtova snúbenica: Henrieta Kecerová a.h.
Myrthe, kráľovná víl: Tetiana Lubska
Zbor Baletu a Orchester Opery NDKE
video
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.