Ivan Šiller: Ľudia majú záujem porozumieť hudbe

So slovenským koncertným klaviristom, dirigentom a organizátorom hudobných a edukačných projektov Ivanom Šillerom sme sa rozprávali nielen o pripravovanom augustovom bratislavskom koncerte, ale aj o nezávislej hudobnej scéne, našom hudobnom školstve a vzdelávaní, o pripravovanej CD novinke či o jeho najbližších plánoch.

V nedeľu 31. augusta 2020 uvediete vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu Janáčkov cyklus Říkadla vo verzii, ktorú si u nás vypočujeme po prvýkrát. Čím vás táto kompozícia zaujala?

Veľmi ma zaujala hudba samotná. Ako prvú som spoznal verziu pre 6 – 9 hlasov a klavír. Keď som si o skladbe hľadal ďalšie informácie na internete, našiel som aj odkaz na verziu pre 1 – 3 hlasy, klarinet a klavír. Obsadenie, ktoré zodpovedá nášmu ansámblu. Nahrávka na YouTube však dodnes neexistuje. Kúpil som si noty a ostal som fascinovaný faktom, o ktorom píše vydavateľ. Janáček ako prvú verziu skomponoval práve túto verziu. Objavili ju až v 80. rokoch 20. storočia. Po prvej spoločnej skúške sme všetci traja ostali úplne očarení.

Prečítajte si tiež:
Ensemble Ricercata a Janáčkove Říkadla: keď sa oplatí čakať

Říkadla uvediete s formáciou Ensemble Ricercata, súborom, ktorý sa vyznačuje inovatívnosťou. Môžu návštevníci koncertu očakávať niečo špeciálne?

Vždy sa snažíme vytvárať dramaturgické presahy. Tentokrát to bude dialóg Janáčka s Dariusom Milhaudom, ktorých doplní trio nášho kamaráta Roba Kolářa. Vo všetkých skladbách nájdeme inšpiráciu ľudovou hudbou – moravskou, brazílskou a islandskou. Robo napísal skladbu na pamiatku Juraja Kušnierika, ktorý Island miloval.

Máte s touto verziou Janáčkovho cyklu aj ďalšie plány?

Veľmi radi by sme Říkadla nahrali aj na CD. Dielo nahráme do archívu Rádia Devín a bude sa ďalej vysielať v rámci rôznych relácií. Napríklad aj v Hudobnej dielni, ktorú pripravujeme spolu s Tomášom Borošom. Zo spolupráce s Rádiom Devín sa veľmi teším, keďže väčšinu našich koncertov zaznamenáva a ďalej vysiela.

Vediete občianske združenie InMusic, ktorého víziou je robiť umelecké a edukačné projekty aj mimo veľkých miest na Slovensku. Prečo ste sa rozhodli pre takéto smerovanie?

Vždy ma bavilo cestovať a objavovať našu krajinu. O to viac, keď je cestovanie spojené s mojou prácou. Často spoznávam inšpiratívnych ľudí – pedagógov, ktorí sa vášnivo venujú výchove mladej generácie hudobníkov. Snažíme sa im sprostredkovať vedomosti, ktoré nemali možnosť získať počas svojho štúdia. V menších mestách nie je toľko príležitostí vzdelávať sa alebo ísť na koncert. Ich skúsenosti sú zasa obohatením pre mňa.

Ako hodnotíte slovenskú nezávislú hudobnú scénu?

Je veľká, pestrá, fragmentovaná, hľadajúca nové publikum, zápasiaca s nedostatkom financií, stojí z väčšej časti na dobrovoľníkoch a nadšencoch.

Ako vnímate budúcnosť nezávislých projektov ako InMusic odkázaných na granty a dotácie? Prežije alternatívna kultúra?

Prežije. Musíme neustále hľadať nové možnosti financovania, nové formy, ako si vytvoriť vzťah so svojím publikom. Nám sa osvedčili neformálne rozhovory po koncertoch, ale aj formát Hudobná dielňa na Rádiu Devín, v ktorej analytickým spôsobom vysvetľujeme hudbu, ktorú hráme na koncertoch. Ľudia majú záujem porozumieť hudbe, a to nás teší a motivuje k ďalšej práci.

Aj svet opery, klasickej hudby či baletu prešiel počas pandémie koronavírusu do onlinu. Aký máte postoj k tejto forme komunikácie hudby?

Bral som to ako „prvý pokus“. Pre mňa osobne bolo aktivít zbytočne veľa, často nízkej kvality a nemali žiadnu pridanú hodnotu. Tiež si nemyslím, že ľudia v prvom rade potrebovali hudbu (akúkoľvek) a stratiť sa v návale online (akéhokoľvek) materiálu.

V júni ste strávili čas v koncertnej sále nitrianskeho Župného domu, kde ste nahrávali svoj nový CD album. Prezraďte našim čitateľom, čo bude CD, ktoré vyjde na jeseň t.r., obsahovať.

Práve ho spolu s Romanom Laščiakom dokončujeme. Bola to opäť príjemná spolupráca, i keď sme museli opäť zdolať niekoľko nástrah. Sála nie je dostatočne izolovaná a častokrát sme museli nahrávanie prerušiť, lebo sused (ani po našej výzve) neprestal píliť betónové kvádre, hoci nám to sľúbil. Bude to „live“ nahrávka, hoci bez publika, ale všetko som nahral na jeden „take“. Nahrával som skladby Martina Burlasa, Philipa Glassa, Valentina Silvestrova a Györgya Ligetiho.

Prečo ste sa rozhodli nahrať práve týchto autorov?

Môj prvotný zámer bol nahrať skladby Martina Burlasa. Často hrávam so súbormi VENI a Cluster jeho ansámblové skladby, ale so svojimi kompozíciami pre klavír sólo ma zoznámil až môj kamarát Fero Király. Martinova hudba ma hneď zaujala a potom som sa ho opýtal, s akými ďalšími autormi sa chce spojiť na CD. On spontánne povedal mená Glass a Silvestrov. Ja som následne vybral konkrétne skladby, ktoré sa mi k jeho Uspávankám a ku Koľajniciam bez vlakov hodili a dramaturgia bola hotová. Myslím si však, že poslucháčov najviac prekvapí cyklus troch Ligetiho Bagatel.

Nahrávali ste v sále, ktorá je povestná svojou akustikou. Bol to hlavný dôvod, prečo ste CD nahrávali práve tam?

Jeden z hlavných dôvodov. V sále je k dispozícii aj výborný klavír značky Steinway.

Ste umelec na voľnej nohe a aj vaše umelecké aktivity si riadite sám. Už ako študent ste získavali skúsenosti v zahraničí. Venujete sa predovšetkým súčasnej hudbe. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto modernú hudbu a ovplyvnili vás v tomto smerovaní aj vaše zahraničné skúsenosti?

Záujem o hudbu 20. storočia vo mne vyvolali predovšetkým moji priatelia Milica Kailingová a Daniel Matej. Bola integrálnou súčasťou hodín klavíra už počas môjho štúdia na ZUŠ, práve v triede Milice Kailingovej. Neskôr na VŠMU vo mne tento záujem ešte viac podporil Daniel Matej. Bolo mi však čudné, že na koncertných pódiách a v programoch ročníkových koncertov mojich spolužiakov sa hudba 20. storočia a súčasná hudba takmer vôbec nevyskytuje. To bol aj hlavný dôvod, prečo som odišiel študovať do Belgicka. Chcel som sa dozvedieť viac.

Posledných desať rokov som sa takmer výlučne venoval hudbe 20. storočia a súčasnej hudbe, hlavne ansámblovej a komornej. Posledné dva roky sa postupne vraciam aj k sólovému koncertovaniu a k hudbe starších historických období. V novembri ma čaká napríklad vystúpenie s orchestrom Opera Diversa. Spoločne uvedieme Bachov klavírny koncert d mol.

Okrem interpretácie či organizácie hudobného života aktuálne tvoríte spolu s Tomášom Borošom a Superar Slovakia aj edukačné projekty Hlásky z obývačky či hudobnú výchovu v RTVS. Predstavte načim čitateľom tieto projekty a prečo ste sa rozhodli pre ich realizáciu?

Dostali sme impulz od Martina Kríža z Indície, či by sme sa nechceli pridať ku Školskému klubu, ktorý začala vysielať RTVS. Bola to úplne nová skúsenosť, museli sme rýchlo zareagovať, vymyslieť scenár, nacvičiť ho a potom naživo uviesť v televízii. Naučili sme sa veľa a za krátky čas. Naším hlavným zámerom bolo inšpirovať pedagógov a poskytnúť im nové impulzy k vyučovaniu (nielen) hudobnej výchovy. Hlásky z obývačky vznikli u nás v obývačke, nakrúcali sme ich s mojou rodinou. Sú to krátke epizódy (ako by povedal Tomáš), rozvíjame cielene len jednu aktivitu, ktorú si doma môžu vyskúšať aj rodičia s deťmi.

(pozn. red.: sériu videí Hlásky z obývačky si pozriete TU…)

video

Ako sme už spomínali, jedným z cieľov InMusic je aj edukácia. Ako hodnotíte naše hudobné školstvo a vzdelávanie?

V prvom rade – hudby je vo všeobecnom vzdelávaní málo. Nemyslím len hodinovú dotáciu, ale absentujú aj mimoškolské aktivity na základných školách – spevácke zbory, orchestre, kapely. Hudbu učí veľmi malé množstvo odborníkov. Na Pedagogickej fakulte, kde som sedem rokov pôsobil, majú študenti (ktorí sa zameriavajú na vzdelávania prvého až štvrtého ročníka) len jeden až dva semestre venované hudobnej výchove. Častokrát neovládajú hru na žiadnom nástroji. V zahraničí (napríklad v Nemecku) sa na vysokých školách vychovávajú učitelia ako „teaching artist“.

Aby mohol byť učiteľ hudby dobrým učiteľom, musí byť aj umelcom. Nemyslím tým, že musí aktívne koncertovať, ale mal by mať osobnú skúsenosť s vytváraním hudby, či už interpretáciou, kompozíciou alebo improvizáciou. Živá skúsenosť s hudbou učiteľom chýba a prednášajú „od stola“. Hodiny sú málo interaktívne a zaťažené zbytočným množstvom faktov. To sa netýka len hudobného vzdelávania, ale nášho vzdelávania všeobecne. Hudba však ponúka presahy do výtvarného umenia, telesnej výchovy (keďže v hudobnej výchove sú zastúpené aj pohybové činnosti) alebo do vzdelávania cudzích jazykov. Na tieto presahy sme poukázali aj v našej relácii v RTVS.

Na záver by ma zaujímalo, aké máte najbližšie plány nielen ako interpreta, ale aj v rámci združenia InMusic.

Od augusta začínam opäť intenzívne koncertovať. Okrem komorných koncertov s Ricercatou ma čakajú sólové recitály po celom Slovensku. V InMusic uskutočňujeme nový projekt v Rimavskej Sobote, kde sme nadviazali užšie vzťahy so základnou školou a s Rómskym konzervatóriom. Chystáme workshopy, koncerty a interpretačné semináre pre žiakov a študentov. Je to celkom nová spolupráca a som zvedavý, čo sa nám podarí spoločne vytvoriť.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

Ivan Šiller študoval hru na klavíri v Bratislave (VŠMU) a Gente (Kráľovské konzervatórium), ako štipendista v USA (Tanglewood Music Center), Kanade (Banff Centre for the Arts) a Nemecku (Ferienkurse für Neue Musik Darmstadt). Venuje sa interpretácii súčasnej hudby, ensemblovej i sólovej hre a hudobnej reinterpretácii výtvarných diel. Rád spolupracuje s inými hudobníkmi, s ktorými formuje rôzne zoskupenia – Cluster ensemble, Ensemble Ricercata alebo Prague Modern. Spoluvytvára alternatívne „vzdelávacie inštitúcie“ – študentský projekt VENI ACADEMY, či sériu detských workshopov SoundOrchestra – zamerané na improvizáciu, grafické partitúry a experimentálnu hudbu.

Je autorom množstva hudobných projektov, festivalov, či koncertných cyklov. Predsedá slovenskej sekcii Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM – Slovak section), s ktorou pripravil hudobný počin roka 2013 – ISCM World New Music Days. V roku 2016 bol Cluster ensemble za svoje debutové CD nominovaný na cenu za umenie Nadácie Tatra banky, na Krištáľové krídlo a cenu Radio Head Awards.

www.ivansiller.com