„Ja som bola na opere, akože teda“

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pojem „opera“ v súčasnosti prestáva byť v súčasnosti tak jednoznačne chápaný, ako tomu bolo ešte nedávno. Všeobecne sa malo za to, že ide o latinské pomenovanie diela, práce. Najčastejšie sa však pod týmto pojmom rozumelo hudobnodramatické scénické dielo, v ktorom sa literárno-dramatické, hudobné, výtvarno-scénické, spevácke, herecké a tanečné umenie spája do jedného dramatického celku*. Ak si však dnes dáme na  internete vyhľadať slovo opera, ako prvé výsledky sa nám objavia webové prehliadače rovnakého názvu. Z toho samozrejme ešte ťažko vyvodzovať nejaké závery, no svedčí to minimálne o tom, že to čo bolo donedávna jasné, dnes už platiť nemusí. A platí to aj v štyristoročnom žánri, akým je opera (v chápaní tohto portálu).

Už zo samotnej definície, ktorú som vyššie citoval, je jasné, že množstvo operných diel minulosti všetky atribúty nespĺňa. Niekde chýba tanec, niekde herectvo, inde výtvarné umenie – je zrejmé, že v umení (a najmä v tom súčasnom) nemožno brať tieto tézy doslovne. Súčasný slovenský skladateľ mladšej generácie Miroslav Tóth operný žáner rozhodne nevníma tradične. Rozhodol sa z našej definície vypustiť neobvyklé množstvo atribútov a iné zasa pridal. Opera však v podtitule zostala. Že sa s tým každý divák nestotožní, je asi skladateľovi jasné a – predpokladám – že počíta aj s drsnejšími reakciami. Po skončení predstavenia jeho najnovšej inštitucionálno-psychedelickej video opery Tyč v bratislavskej A4 jedna diváčka telefonujúc zhrnula svoj zážitok asi takto: „Ja som bola na opere, akože teda“.

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016, foto: Erika Hudcovičová

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016,
foto: Erika Hudcovičová

Miroslav Tóth, ktorý je okrem hudby aj autorom libreta i režisérom, kameramanom a strihačom video zložky predstavenia, ktorá tvorí jeho podstatnú časť. Okrem tejto projekcie sa na javisku v prológu a epilógu objaví duo živých barytón saxofonistov a počas celého predstavenia elekricky ovládané reálne rekvizity (duplikáty rekvizít z videa): vysávač, hriankovač a ventilátor. Dominantná „živá“ hudobná elektronická zložka tvorí sugestívny zvukový horizont a spolu s videoprojekciou sa stáva súčasťou abstraktnej scénografie. Dej sa odohráva v nasledujúcej epoche ľudstva (rok 2037), v ktorej nastáva nový stredovek na území Slovenska. Skladateľ používa istý politicko-kritický podtón, podobne ako v niektorých svojich predchádzajúcich dielach. S dejom však pracuje asociatívne, nie naratívne. To sa týka aj hudobnej zložky a obrazu. Komponuje hudobné plochy, živé obrazy a situácie, ktoré príbeh nerozprávajú, ale (potenciálne) sa spájajú divákovi-poslucháčovi v hlave. Ten sa vlastne stáva individuálnym inscenátorom – i s istým rizikom nesprávneho pochopenia diela. Miroslav Tóth však evidentne divákovi dôveruje. Vyhýba sa, podobne ako Antonin Artaud vo svojom Divadle krutosti, konvenčnej narácii a pomocou gesta, pohybu, rytmu a zvuku motivuje diváka k vnútornej aktivácii jeho potlačeného podvedomia a k reflexii videného – počutého.

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016, foto: Erika Hudcovičová

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016,
foto: Erika Hudcovičová

Čiernobiela videoprojekcia využíva poetiku temna a mystiky. Tú podporuje aj absencia denného svetla, ktoré sa objavuje len sporadicky na schodisku a chodbách budovy nekonkretizovaného ministerstva (scéna Maroš Schmidt). Napriek lokácii do budúcnosti, výzor interiéru zodpovedá skôr súčasnosti a rekvizity dokonca odkazujú niekoľko desaťročí do minulosti. Civilné i štylizované kostýmy (Emma Korpová) navodzujú dojem nedokončenosti. Akcia sa koná v zatemnených pracovniach ministra a riaditeľky, i technických priestoroch. V nich existujú postavy ako zvláštne bytosti bez emócií, ktoré  zamrznuté v čase komunikujú spolu len cez telefón. Riaditeľka dostáva od ministra tyč. Zamestnanec Samčo urobí prokrastinačnú chybu, teda odkladá úlohy a povinnosti na neskôr (kvôli sledovaniu porna). Za to má byť obetovaný riaditeľkou. Sekretárka sa plazí, tehotná upratovačka vysáva a minister rozhodne o Samovom osude inak. Opustí svoje miesto, vydá sa po schodisku smerom dolu a na jeho stoličku zasadne Samčo. Hlavná dejová línia je niekoľkokrát prerušená citátmi z farebného VHS videa: béčkovými filmami s nízkonákladovým českým dabingom (William a Elisabeth u egyptského ministra kultúry;  Salie) alebo zábermi z porna. Do deja sú zakomponované aj dve intermezzá: starý pán hrajúci na ústnej harmonike a animácia dlhokrkých vtákov ukladajúcich kosti.

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016, foto: Erika Hudcovičová

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016,
foto: Erika Hudcovičová

V opernej zložke by sa dal očakávať tradičný, či menej tradičný operný spev. Miroslav Tóth však v Tyči upustil aj od neho. Dominuje inštrumentálna elektronická zložka, vokály sa vyskytujú minoritne a to najmä v podobe neartikulovaných, elektronicky manipulovaných výkrikov. Tie dopĺňa využitie industriálnych zvukov. Skladateľova práca s vokálom je blízka teóriám ruského básnika Alexeja Kručonych a jeho novojazyka, teda jazyka mimo rozum, ktorý má iba svojou zvukovou stránkou vyvolávať básnický zážitok (v našom prípade aj hudobný).

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016, foto: Erika Hudcovičová

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016,
foto: Erika Hudcovičová

V úlohe ministra sa predstavil Martin Burlas. Typovo zodpovedá, no absencia schopnosti štylizovaného gesta pôsobila niekedy rušivo. Mimoriadne presvedčivá je Jana Wernerová ako riaditeľka, ktorá vynikajúcou prácou s mimikou vystihla číhajúcu ministerskú „šelmu“. Zvláštny melancholický pohyb dominoval výkonu Samuela Szaba (Samčo). V ďalších úlohách účinkovali Petra Torkošová, Lenka Pastorová, Anna AnderluhAndrás Cséfalvay, ktorí  skvele vystihli absurditu existencie i konania svojich postáv.

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016, foto: Erika Hudcovičová

M. Tóth: Tyč, Divadlo A4, 2016,
foto: Erika Hudcovičová

Opera Miroslava Tótha Tyč je konceptom na pokračovanie. Aktuálnu video verziu modifikuje autor podľa podmienok konkrétneho priestoru, kde sa uvádza. V budúcom roku by mal byť koncept zavŕšený scénickou verziou s živými hercami. V súčasnej podobe vidím jeho perspektívne uplatnenie aj na platforme výstav súčasného vizuálneho umenia.

Autor: Jozef Červenka

písané z reprízy 30. 9. 2016, Divadlo A4 Bratislava
*Jozef Laborecký: Hudobný terminologický slovník

Miroslav Tóth: Tyč
Premiéra 29. 7. 2016 na festivale Kiosk, Stanica Žilina-Záriečie

repríza 30. 9. 2016, A4 Bratislava

Libreto, hudba, kamera, strih, réžia: Miroslav Tóth
Svetelný dizajn: Marek Kundlák, Ladislav Mirvis
Kostýmy: Emma Korpová
Animácie: Jakub Pišek
Vizáž: Diana Brocko
Scéna: Maroš Schmidt

fotogaléria

TYČ (trailer, video opera 2016) from miro2t on Vimeo.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Jozef Červenka

hudobný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár