Dnes je: nedeľa, 19. 8. 2018, meniny má: Lýdia, zajtra: Anabela

Jakub Židek: Nabucco je pre mňa veľká výzva

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A

Hudobné naštudovanie opery Giuseppe Verdiho Nabucco zverilo vedenie Opery ŠD Košice do rúk mladého talentovaného českého dirigenta, 29 – ročného Jakuba Žideka

Po štúdiách hry na organ na Janáčkovom konzervatóriu v Ostrave navštevoval pedagogickú fakultu Ostravskej univerzity, odbor zbormajstrovstvo, neskôr na Janáčkovej akadémii muzických umení v Brne ukončil v triede Rostislava Hališky odbor dirigovanie orchestru. Má za sebou niekoľko hudobných naštudovaní operiet a muzikálov v Opave či Ostrave, spolupracoval s viacerými českými symfonickými orchestrami a speváckymi zbormi.

Od tejto sezóny je hudobným riaditeľom súboru opereta – muzikál v Národnom divadle moravsko-sliezskom v Ostrave. Vo funkcii nahradil Karola Kevického, ktorý sa vrátil do Košíc na post šéfa Opery ŠD. S Jakubom Židekom sme sa porozprávali o práci s košickým súborom aj o generačnom strete, keď pri naštudovaní Nabucca spolupracuje s legendou českej a európskej opernej réžie Václavom Věžníkom.

Vnímate prácu na hudobnom naštudovaní Nabucca v Košiciach ako výzvu, predsa len ste ešte stále len začínajúci dirigent?

Určite áno. Verdiho som zatiaľ nerobil, stretol som sa s Mozartom, Haydnom. Verdi je určite výzvou pre každého dirigenta už len tým, že jeho opery sú najhranejšie a chronicky známe.

Ako sa Vám pracuje so súborom košickej opery?

Je to pre mňa jedno veľké prekvapenie a musím povedať, že príjemné. Najprv som sa stretol s orchestrom, ktorý mi od prvej skúšky ukázal svoju kvalitu. Hneď od začiatku som s nimi mohol pracovať na hudbe a výraze a nie na technických problémoch. A aj sólistické obsadenie je vynikajúce, je tam celý rad výborných hostí, takže tá práca je dúfam vzájomne obohacujúca. Veď niektorí hostia majú s Nabuccom obrovské skúsenosti, stonásobne väčšie ako ja pri svojom veku.

Začínali ste ako zborový spevák, neskôr korepetítor, zbormajster. Aká bola cesta Jakuba Žideka k opernému dirigovaniu?

Tá bola veľmi zaujímavá. Venoval som sa hre na klavír a organ a súbežne s tým som robil aj so zborom a dva roky som študoval zbormajstrovstvo. A samotné dirigovanie ma zaujalo pri návštevách koncertov ostravského symfonického orchestra. A tak som sa dal na štúdium dirigovania na JAMU v Brne.

Dozvedel som sa, že začiatky boli zaujímavé, keďže ste taktovku – dirigentskú paličku držali v ľavej ruke?

Bola to taká prvá skúsenosť, keď som bol ešte na konzervatóriu. Robil som v spolupráci s detským zborom Domino a opavským divadelných orchestrom detskú operu Brundibár. A pretože som ľavák, tak som akosi prirodzene zobral taktovku do ľavej ruky a tak s tým mávať. Hráči boli určite prekvapení, ale nikto si nesťažoval. Až potom profesor Hališka v Brne mi doporučil, aby som sa zaradil k drvivej väčšine dirigentov a zobral taktovku do pravej ruky.

Pracujete so symfonickými orchestrami, venujete sa operete, muzikálu, opere. Čo je Vám najbližšie?

Párkrát som už nad tým rozmýšľal. Ale s každým novým projektom získavam ďalšie skúsenosti a každý ten projekt si tak zamilujem, že zatiaľ nedokážem povedať, že by mi niečo bolo najbližšie. Oslovuje ma rovnako jazz aj vážna hudba, Gerschwin a jeho muzikály či symfónie Brahmsa.

Verdiho Nabucco je snáď najznámejšou svetovou operou. Necháte sa pred tým, ako začnete pracovať s orchestrom či sólistami niekým inšpirovať, trebárs v podobe nahrávok?

To je dobrá otázka. Niektorí sú proti tomu, aby sa človek nechal inšpirovať nejakými nahrávkami. Ja si myslím, že to nie je na škodu. Určite musí mať dirigent na tú vec svoj názor a zoznámiť sa stým samostatne bez nejakých vplyvov. Čo je ale u Nabucca veľmi ťažké, keď napríklad taký Zbor Židov znie pravidelne aj na miestach, kde by ho človek nečakal. Určite som si niekoľko nahrávok vypočul už len preto, aby som mohol porovnávať to, čo už bolo urobené s tou mojou predstavou.

Aký bude košický Nabucco?

Ja dúfam, že skvelý. V divadle je vynikajúca akustika, ktorá ma príjemne prekvapila. Máloktoré divadlo sa môže najmä na javisku pochváliť takou akustikou.

Pri naštudovaní nastal aj akýsi stret generácií. Vy ako začínajúci dirigent spolu s legendou operenej réžie Václavom Věžníkom. Ako sa Vám spolupracovalo?

Pán Věžník je človek, ktorý vie o opere a kumšte strašne veľa. Je úžasné s ním spolupracovať a nasávať tie podnety. On je z dnešného pohľadu skutočne ten klasický režisér so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane názorov na režijnú koncepciu, čo samozrejme nemusí každému vyhovovať. Ale tá práca bola pre mňa obrovským prínosom. A nielen spolupráca s režisérom. V obsadení sú sólisti, ktorí patria do úplne inej generácie. Od mnohých sa aj ja rád niečo naučím či získam nejaký iný pohľad na niektoré veci. Veď pán Haan spieval Nabucca viac ako 450 krát, pani Málková má za sebou takisto určite viac ako stovku predstavení a podobne. Práca s nimi ma veľmi príjemne obohacuje.

Pripravil: Svjatoslav Dohovič / 18. októbra 2011 / Košice

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár