Jana Kurucová a Adam Plachetka ozdobili Mahlera v Slovenskej filharmónii

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Deň pred jedným zo série zájazdov Slovenskej filharmónie do blízkeho i vzdialeného zahraničia, tento raz k susedom na otvárací večer festivalu Smetanova Litomyšl, ponúklo naše reprezentatívne teleso rovnaký program na domácej pôde. 8. jún 2022 v Bratislave bol predzvesťou, že rodisko Bedřicha Smetanu čaká vysoká kvalita.

Program koncertu, možno trocha prispôsobený tematike, alebo názvu druhého najstaršieho českého hudobného festivalu po Pražskej jari (jeho náplň je však oveľa širšia), 64. ročníku Smetanovej Litomyšli, by bol rovnako príťažlivý aj bez tohto kontextu. Česká hudba znie v ušiach slovenského publika vždy blahodarne a nemenej príťažlivé je tiež kompozičné dedičstvo Gustava Mahlera, ktorý sa napokon tiež narodil na Českomoravskej vysočine, v obci Kaliště.

Za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie stál jej šéfdirigent Daniel Raiskin, ktorý popri mnohých vystúpeniach vo svete si svoju funkciu na domácej pôde plní s maximálnou zodpovednosťou. A to sa nedá na žiadnom z jeho koncertov prehliadnuť. Nielen ich precíznym vypracovaním, štýlovou akurátnosťou, ale rovnako okatým entuziazmom, vyžarujúcim z hráčov na koncertoch.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Prvým číslom stredajšieho koncertu v rámci Populárneho cyklu (nebolo by od veci ich názvy inovovať) bola symfonická báseň Bedřicha Smetanu Valdštýnův tábor, op. 14. Pochádza z trojice „švédskych“ diel podobného žánru, vznikal v druhej polovici roku 1858 v Göteborgu a prvé uvedenie sa uskutočnilo na pražskom Žofíne (1862) pod skladateľovou taktovkou. Odzrkadľuje pestrými hudobnými prostriedkami podvečer, noc a ráno vo vojenskom tábore.

Do šestnásťminútovej skladby vložil Daniel Raiskin prostredníctvom Slovenskej filharmónie meniace sa nálady na dejisku, ktoré Smetana naplnil diferencovanou melodikou, rytmikou a najmä pre plechovú dychovú sekciu (pozauny, tuby, trubky) náročnou inštrumentáciou. V interpretácii sa zrkadlili bujaré tanečné motívy, karhanie za hriešny život v tábore, v pizzicatách sláčikov fáza upokojenia a napokon efekt záverečnej pochodovej scény. Temperamentné a zároveň diferencované poňatie Raiskina a výborný výkon filharmonikov boli ideálnym úvodom večera.

Daniel Raiskin, Jana Kurucová, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Gustav Mahler zanechal vo svojej tvorbe viacero výnimočných piesňových cyklov a medzi nimi aj dvanásťčlenný Chlapcov zázračný roh (Des Knaben Wunderhorn). Pôvodne bol napísaný pre hlas a klavír, potom ho zinštrumentoval, pričom hlasový odbor nechal voľný. Jestvuje viacero edícií cyklu, no Slovenská filharmónia pripravila vlastný výber ôsmich z nich, využívajúc v troch prípadoch spoluúčasť oboch sólistov, mezzosopranistky Jany Kurucovej a basbarytonistu Adama Plachetku. Piesne nešli v poradí poslednej kritickej edície a na rozdiel od nej sa do cyklu vrátila aj pieseň Urlicht (Prasvetlo), ktorú Mahler použil v štvrtej vete svojej 2. symfónie.

Napriek pozmenenej zostave vyšiel výber z Chlapcovho zázračného rohu zmysluplne a vo vysokej kvalite interpretácie či už orchestrálnej alebo vokálnej. V bratislavskom poradí prvú (Trost im Unglück / Útecha v nešťastí), piatu (Lied des Verfölgten im Turm / Pieseň prenasledovaného vo veži) a záverečnú, pre veľký úspech zopakovanú ako prídavok (Velor´ne Müh / Zbytočná námaha), predniesli ako duetá obaja sólisti.

Adam Plachetka, Jana Kurucová, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Okrem nich spievala Jana Kurucová sólovo piesne Rheinlegenden / Rýnska legenda, Wer hat dies Liedlein erdacht / Kto vymyslel túto piesenkuUrlicht / Prasvetlo. V každom čísle uplatnila okrem prirodzenej krásy a plastickosti svojho mezzosopránu, hlboký zmysel pre detaily výrazu (doplnené aj mimikou), technické majstrovstvo v dlhých frázach a v neposlednom rade kresbu až éterických oblúkov.

Adamovi Plachetkovi popri dvojspevoch pripadli Der Schwildwache Nachtlied / Nočná pieseň strážcuDer Tamboursg´sell / Bubeník. Jeho materiál je mohutný, rezonančne vyrovnaný v barytónovej i v basovej polohe, no zároveň s ním narábal veľmi kultivovane. Predviedol množstvo dynamických nuáns (obdivuhodné decrescendá), výrazovej jednoty hudby a slova, čo dokáže len interpret zžitý s kultúrou i tradíciami piesňovej interpretácie. Jeho forte v porovnaní s lyrickejšími typmi hlasov bolo prenikavejšie, no v piánach znel tón mäkko a obsažne.

Adam Plachetka, Jana Kurucová, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

U oboch sólistov bolo cítiť, že sú dlhodobo formovaní nemeckým hudobným prostredím, čo v tomto prípade bohato zúročili. S plným pochopením pre štýl diela viedol Slovenskú filharmóniu Daniel Raiskin.

V druhej časti zaznela Symfónia č.9 e mol Z nového sveta, op.95 od Antonína Dvořáka. Jej genéza, spätá s inšpiráciou v americkom rozvoji, ale aj nostalgiou za domovom, je dostatočne známa. Štyri vety symfónie prinášajú ucelenú a zároveň na kontrasty bohatú hodnotu, kde Antonín Dvořák zúročil svoje overené majstrovstvo (v čase vzniku mal 52 rokov a ostávalo mu už len desať) a priniesol unikátne prepojenie motívov americkej aj českej hudby.

Daniel Raiskin vo svojej koncepcii otvoril v plnej miere priestor pre šťavnatosť inštrumentácie, pre zladenie motivických prameňov a ich plynulej konfrontácii. V druhej vete Largo priam očarili pasáže v najnižších dynamických hladinách (čo považujem vždy za kritérium kvalít orchestra a dirigenta), zahraných vo všetkých sekciách plasticky, mäkko a pritom s výrazovým nábojom. V ďalších dvoch vetách Molto vivaceAllegro con fuoco zaznela zreteľná práca s témami, vypracovanými dychovými nástrojmi (až na jedno zaváhanie pred koncom) a sláčikmi, zabalená do jednotiaceho prúdu strhujúcej Dvořákovej melodiky a inštrumentácie.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Ak organizátori prestížneho festivalu v Litomyšli vo svojom vyjadrení veria v kontexte krutého napadnutia Ukrajiny v symboliku Novosvetskej symfónie ako „predzvesti nových, lepších čias“, tak som presvedčený, že Slovenská filharmónia ju v rámci možností, prenesených hudbou, naplní. Šéfdirigent Daniel Raiskin, ktorý verne nosí v saku vreckovku v ukrajinských národných farbách, spravil aj v Bratislave pre toto metaforické posolstvo maximum.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 8. 6. 2022

Smetana, Mahler, Dvořák
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
8. júna 2022

Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent
Adam Plachetka, basbarytón
Jana Kurucová, mezzosoprán

Bedřich Smetana: Valdštýnův tábor, symfonická báseň, op. 14
Gustav Mahler: Chlapcov zázračný roh / Des Knaben Wunderhorn (výber)
Antonín Dvořák: Symfónia č. 9 e mol Z nového sveta, op. 95

www.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár