Jana Kurucová: Mozart stál v mojom doterajšom pôsobení stále na prvom mieste

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
So slovenskou mezzosopranistkou, sólistkou Deutsche Oper Berlin Janou Kurucovou sme sa rozprávali nielen o Mozartovi, pripravovanej CD novinke a o jej júnovom žilinskom koncerte, na ktorom zažila milé prekvapenie, ale aj o jej aktuálnom repertoári či úspechoch na opernom javisku a koncertnom pódiu. Taktiež prezradila ako trávila leto, ale aj čo ju najbližšie čaká.

Od nášho ostatného rozhovoru sa udiali zmeny nielen v tvojom profesionálnom, ale aj súkromnom živote. Stala si sa matkou. Ako sa zmenil tvoj život?

Môj život sa úplne zmenil, to môže určite potvrdiť každý, kto má deti. Hodnota života samého a zdravia zaujali najdôležitejšie miesto. Zrazu je všetko inak. To, čo bolo dôležité pred tým, stalo sa druhoradým a namiesto toho je človek obdarený tým najkrajším pocitom lásky, aký som dovtedy ešte nepoznala. Človek už nepotrebuje toľko spánku a sem tam sa stane, že rozospievanie musí fungovať aj v aute, pretože sa opatrovateľka napríklad omeškala. Medzičasom dcérka dovŕšila tri roky, stále sa ma pýta kedy ideme znovu na koncert a väčšina jej knižiek, pri ktorých denne trávi veľa času, pozostáva z kníh s hudobnými ukážkami, najmä s orchestrom. A jej najobľúbenejší nástroj je violončelo. Takže sme doma hudobníčky už dve. (smiech).

W. A. Mozart: Don Giovanni, Deutsche Oper Berlin, 2015,
Jana Kurucová (Donna Elvira), Davide Luciano (Don Giovanni), Alexandra Hutton (Zerlina),
foto: Bettina Stöß

Tieto ľudské zmeny v živote človeka sú aj napriek starostiam veľmi príjemné, ale aké zmeny sa udiali v tvojom profesionálnom živote? Ako si ich spojila s materstvom?

Tým, že spev už nestojí na prvom mieste mojich záujmov, musím sa priznať, že to pre mňa funguje oveľa lepšie. Našla som k nemu v sebe oveľa ľahší prístup, som uvoľnenejšia, mám menej trémy a ekonomickejšie disponujem s časom, ktorý mi popri dcérke ostáva na cvičenie. Teraz si o to viac vychutnávam, že mám priestor vyhradený pre seba ako speváčku a naopak priestor byť matkou. Keďže už nie som celý čas ponorená do roly, ktorú práve spievam alebo študujem, môžem sa na ňu pozrieť objektívnejšie a profitovať z toho. Preto som uvoľnenejšia a môžem si viac vychutnať spievanie a hranie na javisku. Veľmi som vďačná za túto skúsenosť.

Rozhovor robíme v lete ku koncu divadelných prázdnin, ale rád by som sa vrátil k tvojmu úspešnému žilinskému mozartovskému koncertu na konci predošlej sezóny (o koncerte sme písali TU…). Mozart je síce stálou súčasťou tvojho repertoáru, ale v júni si sa ním zapodievala predsa len intenzívnejšie, o čom budeme ešte hovoriť. Ako vnímaš dielo Mozarta v súvislosti s tvojim hlasom? Ako sa ti spievalo žilinskému publiku?

Mozart stál v mojom doterajšom pôsobení stále na prvom mieste, nielen po stránke hudobného vystavania postavy, ale aj z hľadiska toho, akým osobným vývinom prechádzajú jeho postavy počas trvania opery. Roly ako Cherubino, Idamante alebo Donna Elvira sú pre mnohé mezzosopranistky trochu nepríjemné, keďže sa pohybujú vo vrchnom prechode hlasu, takzvanom “passaggiu”, ale mne to naopak vyhovuje najviac a môj hlas je práve v tejto polohe najfarebnejší.

Jana Kurucová, Martin Leginus, ŠKO Žilina,
foto: Roderik Kučavík

V Mozartovej hudbe milujem fatálne ponorenie sa do emócií, či už zo šťastnej alebo nešťastnej lásky, zo žiarlivosti alebo zrady. Aj keď sa v árii jedna veta viackrát opakuje, vždy je skomponovaná tak, že sa v nej zdôrazní iné slovo vo vete, čím hudba nadobúda väčšiu hĺbku, charakter a pravdivosť.

Žilinské publikum ma obdarovalo veľkými ováciami, cítila som sa tam výborne a hlavne sme boli všetci spojení obdivom a láskou k Mozartovej hudbe.

Najväčším prekvapením večera však bol pre mňa pohľad do druhej rady, kde rovno predo mnou sedela moja učiteľka klavíra, pani Klára Petijová, u ktorej som ako sedem ročná začala moju hudobnú kariéru. V tej chvíli prekvapenia som si počas spievania musela sama vnútorne povedať. „Jana sústreď sa na spev, potom sa budeš tešiť“. Nedalo mi to, práve jej venovať posledný prídavok večera: Cherubinovu áriu Non so piú cosa son. Spolu s pánom riaditeľom a pani učiteľkami a pánmi učiteľmi sa prišli pozrieť na môj koncert.  Bol to nádherný zážitok.

Stretnutie Jany Kurucovej s pedagógmi z Kežmarku po žilinskom mozartovskom koncerte,
zdroj: súkr. archív Jany Kurucovej

Žilinský koncert dirigoval Martin Leginus a pri príležitosti rozhovoru s Janou Kurucovou sme ho oslovili s niekoľkými otázkami.

Líšia sa hudobnou výstavbou v áriách Mozartove nohavičkové postavy od ženských rolí?

Ak by sme hovorili o komplexnej tvorbe postavy vrátane javiskového prejavu, tak by som povedal áno. Ale v čisto hudobnej interpretačnej výstavbe jednotlivých rol nevidím rozdiel medzi nohavičkovými a ženskými postavami. S veľkým zjednodušením tvrdím, že osminová hodnota má rovnakú dĺžku, či už sa jedná o ženskú alebo mužskú postavu. Pri akejkoľvek role je podstatné vychádzať z textu, pretože jeho zmysel vám ukáže smer, ktorým vnesiete emocionálne rozpoloženie postavy do jeho hudobnej podoby. Každé obdobie má pre tento proces svoje pravidlá a svoje mantinely. To sa volá štýl.

Aký je rozdiel v pracovnej príprave s orchestrom na koncert a na nahrávanie CD?

V mnohom sa príprava na koncert a príprava na nahrávku prekrývajú. Základná odlišnosť spočíva v rozdielnom prístupe k zvukovej kultúre hry orchestra. Zatiaľ čo koncert znesie odvážnejší divadelnejší prístup, kedy sa spolu s hráčmi dostaneme v emocionálne exponovaných miestach árií na hranu takpovediac drsnej interpretácie, na nahrávke by tento prístup vyznel hrubo a vyžadoval by si potom zbytočnú postprodukčnú korekciu. Tomu som však čeliť nemusel.

Jana Kurucová, Martin Leginus, ŠKO Žilina,
foto: Roderik Kučavík

Štátny komorný orchester Žilina je v mozartovskom repertoári nespochybniteľne skúseným hudobným telesom. Vklad každého hráča vrátane vynikajúceho čembalistu Petra Guľasa prispel k nesmierne vkusnému sprievodu výnimočnej sólistky.

Aká bola spolupráca s Janou Kurucovou z pohľadu hudobnej výstavby diela? Našli ste spoločný hudobný vkus?

Myslím, že sme s Jankou spoločný vkus hľadať nemuseli, poznáme sa roky a v hudbe sa naše pohľady úplne stretávajú. Bol to kľúčový faktor, vďaka ktorému prebiehalo náročné nahrávanie celkom hladko. Janka je výnimočný interpret, sólistka mimoriadnych kvalít a veľmi inšpiratívna osobnosť. Jej interpretačné umenie má vzácne kvality ako inštrumentálnu virtuozitu vo vokálnom prejave a komplexnú predstavu o architektúre diela. Jej pohľad na hudobnú výstavbu diela mi konvenoval v každom detaile a bohatstvo jej interpretačných impulzov v kombinácii s jej vokálnym umením budú nepochybne najvýznamnejšou hodnotou pripravovanej nahrávky. Som šťastný, že som mohol byť súčasťou tohto projektu.

Ďakujem za odpovede.

V rozhovore pokračujeme s Janou Kurucovou.

Čitateľom Opera Slovakia môžeme prezradiť, že hneď po koncerte si zo Žiliny neodišla, pretože, ako sme už naznačili, nahrávaš tvoje nové CD s dielami Mozarta. Na aký repertoár sa môžeme tešiť?

Áno spolu s Martinom Leginusom a Štátnym komorným orchestrom Žilina sme nahrali všetky Mozartove postavy, ktoré som doteraz spievala. Bol to môj dlhoročný sen. V Martinovi našla som veľkú podporu v mojom veľmi vášnivom vnímaní Mozarta, ako napríklad v árii Donny Elviry (Don Giovanni) Ah fuggi il traditor, a naopak aj veľmi nežnom a krehkom ako v áriách Sesta (La clemenza di Tito). Takto človek môže vypracovať dynamiku nielen v hlase, ale charakter danej árie podporiť aj celým telom, a hlavne si byť vždy vedomý, koho a ako práve stvárňujem, čo prežívam, akú mám minulosť a prečo práve takto reagujem.

Nahrávanie CD Jany Kurucovej,
Jana Kurucová, Martin Leginus, Štátny komorný orchester Žilina, 2018,
zdroj: súkr. archív Jany Kurucovej

Na mojom novom CD samozrejme nebudú chýbať obe árie Cherubína (Le nozze di Figaro), ktorý ma sprevádza naozaj skoro každú sezónu. Takže je to krásny pocit byť večne sviežo zamilovanou (smiech). Zaradili sme taktiež veľkú áriu Idamanteho Non ho colpa (Idomeneo). Táto ária vo mne vyvoláva obrovský rešpekt a to po prvé kvôli jej veľkej technickej náročnosti (je to z môjho pohľadu vôbec tá najťažšia Mozartova ária pre mezzosoprán), pretože frázy sú vystavané stále zdola nahor, nie je skoro žiaden priestor na dych. Človek má pocit, že ho udusí vlastné zúfalstvo, o ktorom spieva. A po druhé: tematika tejto árie je, že obviňujem tyranských bohov za svoje nešťastie. Obviniť človeka je veľmi odvážne, nie to ešte bohov.

Nebudú chýbať aj dve malé prekvapenia v podobe duetov. V Štátnom komornom orchestri Žilina sme s Martinom našli obrovskú ochotu a zapálenosť pre hudobné vypracovanie, počas celého nahrávania vládla vynikajúca atmosféra. Naša koncentrácia sa naozaj dala krájať, ale nechýbal ani čas na oslávenie Martinových narodenín. Technické spracovanie sme vložili do skúsených rúk a uší pánov Emila Nižňanského a Huberta Geschwandtnera.

Ako vzniká také CD? V akom štádiu nahrávanie ste?

Moja celkom prvá myslienka nahrať CD len s Mozartovými áriami vznikla presne pred siedmimi rokmi, keď som hosťovala v Seville práve s rolou Cherubina. Musím sa priznať, ze už tam som si nakreslila na papier ako by to CD malo vyzerať a aké árie by malo obsahovať. To som ale ešte ani netušila, ze v budúcnosti budem spievať aj postavu Donnu Elviry z Donna Giovanniho.

Tento sen ma sprevádzal po cele roky a myslím, ze sa napĺňa v pravý čas. Veľmi som si priala, aby som mala okolo seba výborný tím, hudobníkov, s ktorými cítim hudbu rovnako. Počas nahrávania som mala takýto pocit. A výber CD obsahuje naozaj všetky moje absolútne srdcovky.

Momentálne je nahratý surový materiál a práve v najbližších týždňoch sa bude mixovať. Už som veľmi zvedavá a nedočkavá.

Nahrávanie CD Jany Kurucovej, 2018,
zdroj: súkr. archív Jany Kurucovej

Je to tvoje druhé sólové CD, kedy predpokladáš, že príde na trh?

Áno na prvom CD sme spolu s klaviristkou Tahminou Feinstein nahrali Dvořákove piesne. Toto bude teda druhé CD, ale prvé s orchestrom. Otázku kedy príde na trh je často veľmi ťažko presne zodpovedať. Veľmi dúfam, že to bude už v roku 2019.

Máš v najbližšom pláne ďalšie CD? Ak áno, s akým repertoárom?

Po nahrávaní je pred nahrávaním (smiech). Konkrétny plán nemám, ale ak by som sa opäť odhodlala, asi by to bol francúzsky repertoár: Chausson, Ravel… Necháme sa prekvapiť.

Na CD novinku sa samozrejme tešíme a teraz prejdime od Mozarta k tvojim ostatným účinkovaniam. V máji t. r. sa na tvojej domovskej scéne Deusche Oper Berlin konalo koncertné uvedenie Donizettiho opery Maria Stuarda, v ktorom si stvárnila Elisabettu. Mariou Stuardou bola Diana Damrau, Robertom Javier Camarena a Talbota stvárnil Nicolas Testé. Kritika vysoko hodnotila výkony všetkých účinkujúcich. Aká bola atmosféra koncertu?

Ak mám byť úplne presná, boli tam dve atmosféry: na skúškach vládla absolútna kolegialita, pohoda, všetci sme si veľmi dobre porozumeli a zhodli sa na tom, že aj napriek koncertantnému uvedeniu budeme hrať naše roly na plno. A to bol začiatok druhej atmosféry: počas predstavenia sme sa išli s Dianou Damrau od nenávisti pokrájať (smiech). Publikum to veľmi ocenilo a nás to vyburcovalo k špičkovým výkonom. Bol to neuveriteľný zážitok.

Koncertné prevedenie Donizettiho opery Maria Stuarda v Deutsche Oper Berlin, 2018,
Javier Camarena, Diana Damrau, Jana Kurucová,
foto: Bettina Stöß

S touto postavou sme ťa mali možnosť zažiť aj v banskobystrickej inscenácii, ale stvárnila asi ju aj na javisku ostravskej opery. Ako by si porovnala tvoju postavu Elisabetty v týchto dvoch inscenáciách?

Musím povedať, že obe inscenácie si boli veľmi blízke, skôr tradičnejšie s krásnymi kostýmami, ktoré veľmi podporovali charakter postavy. Spevákom a aj publiku to určite vyšlo veľmi v ústrety. V Ostrave to bol zároveň môj debut, čo je pre speváka stále veľmi dôležitý moment (pozn. red.: o debute Jany Kurucovej v Ostrave sme písali TU…). Pocit, či bol úspešný alebo menej, ostane s danou rolou navždy, aj keď sa spevák technicky zlepší. V mojom prípade to bola láska od prvého tónu, ktorá sa produkciou v Banskej Bystrici a koncertným uvedením v Berlíne ešte viac prehĺbila.

Akým smerom sa uberá tvoj súčasný repertoár?

Môj repertoár je našťastie veľmi rôznorodý a dáva môjmu hlasu príležitosť byť stále v pohybe a nestvrdnúť. Rozpätie je dosť veľké, od barokovej hudby cez Mozarta, belcanto až po francúzsku romantiku, za čo som nesmierne vďačná. Práve táto rôznorodosť ma ako hudobníčku veľmi obohacuje. Už veľmi dlho túžim po Straussovej tvorbe a prvé stretnutie by malo byť už v januári. Veľmi sa na to teším.

Aké postavy ťa čakajú v najbližšej sezóne?

Okrem mojich obľúbených rol ako Donna Elvira (Don Giovanni) v Berlíne, Carmen v Prahe a Rosina (Barbier zo Sevilly) ma čakajú dva nohavičkové debuty a to ako Prinz Orlofsky v Straussovej operete Netopier a Nicklausse v Offenbachových Hoffmannovych poviedkach na mojej domovskej scéne v Berlíne.

Vrátim sa taktiež do Semperoper Dresden ako Sesto do fantastickej produkcie Händelovej opery Giulio Cesare a po prvýkrát si na koncerte zaspievam už spomínané Straussove piesne a to vo Filharmónii Bohuslava Martinů v Zlíne.

G. Donizetti: Maria Stuarda, 2014, NDM Ostrava,
J. Šrejma Kačírková (Maria Stuarda), J. Kurucová (Alžbeta I.),
foto: Martin Popelář

G. Bizet: Carmen, Deutsche Oper Berlin, 2018,
Jana Kurucová (Mercédès), Clémentine Margaine (Carmen), Nicole Haslett (Frasquita),
foto: Marcus Lieberenz

Dlhodobo účinkuješ so súborom Alba Musicale, aké projekty chystáte?

Po dvojročnej takpovediac ,,materskej” pauze, kedy sa z nás viacerých členiek stali matky, sa opäť vraciame. Už v septembri budeme v Zámockom areáli Ctěnice v Prahe-Vinoř. Zvolili sme barokový a mozartovský program a hosťom večera bude vynikajúca česká sopranistka Jana Sibera. Týmto koncertom odštartujeme aj novú sezónu. Dúfam, že sa budúci rok budeme môcť znovu predstaviť aj na Slovensku.

Aké bolo tvoje leto? Bolo pracovné, alebo súkromné?

Na leto sa vždy veľmi teším, lebo sa môžem venovať iba svojej rodine a priateľom. Mám príležitosť nabrať nové telesné sily, ale takáto pauza od hudby hlavne osvieži opäť motiváciu a novú zapálenosť pre nasledujúce projekty. Až s odstupom si človek uvedomí, čo sa dá vylepšiť, a to nás obdarí iným pohľadom na vec. S manželom sme boli na dovolenke v Tanzánii v Afrike a taktiež sme absolvovali veľkú narodeninovú oslavu môjho otca v mojej rodnej Tvarožnej pod Tatrami.

Zo srdca prajem všetkým ešte pekný zvyšok leta a aby si užili vzácny čas strávený s najbližšími.

Ďakujem za rozhovor.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Slovenská mezzosopranistka Jana Kurucová, rodáčka z dedinky Tvarožná pri Kežmarku, študovala odbor Cirkevná hudba, dirigovanie a spev na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Neskôr absolvovala pedagogické minimum v opernom speve na konzervatóriu v Bratislave. Následne získala dvojročné štipendium na Univerzite hudobného a dramatického umenia v Grazi (Rakúsko). Tu študovala operný spev u Agathy Kania a Gottfrieda Hornika. Jej prvé kroky na opernom javisku boli úlohy v Mozartových operách (Druhá dáma v Čarovnej flaute a Ramiro v Záhradníčke z lásky).

Jana Kurucová,
foto: Bettina Volke

V sezóne 2005/2006 bola členkou Bavorskej štátnej opery pod vedením generálneho dirigenta Zubinho Methu, kde spievala Sandmännchen v Hänsel und Gretel, alebo Magd v Königskinder pod vedením Fabia Luisiho. V rokoch 2006/2009 pôsobila v divadle v Heidelbergu. Predstavila sa ako Cherubín vo Figarovej svadbe,  Idamante v Idomeneovi, Sesto v La clemenza di Tito, Charlotta v Massenetovom Wertherovi, Rosina v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly a mnohých iných. Pôsobila pri zimnom barokovom festivale v Schwetzingen, kde spievala Vivaldiho nohavicové postavy ako Megacle v L’olympiade, Licio v Tito Manlio… V koncertných vystúpeniach sa predstavila na Heidelbergskom zámockom festivale, s Essenskou filharmóniou, v Antverpách v Queen Elisabeth Hall, Open Air na Gendarmentmarkt v Berline…

Od septembra 2009 je sólistkou Deutsche Oper Berlin, kde účinkuje v množstve postáv: Rosina, Cherubín, Fenena , Mercedes, Flora, Zerlina, Mélisande pod hudobným vedením Donalda Runniclesa atď. Účinkovala ako Idamante v Mozartovom Idomeneovi v Národnom divadle v Prahe.V septembri 2011 spievala v Teatro de la Maestranza v Seville (Španielsko) vo Figarovej svadbe. V sezóne 2012/2013 spievala po prvýkrát v Deutsche Oper Berlin rolu Maffia Orsiniho Donizettiho Lucrezii Borgi (po boku Edity Gruberovej a Pavla Bršlíka), ako aj rolu Lišiaka v Janáčkovej opere Příhody líšky bystroušky, Meg Page vo Verdiho Falstaffovi, Suzuki v Pucciniho Madama Butterfly a Zerlinu Mozartovom Donovi Giovannim ako hosť v Teatro Petruzzelli v Bari.

Taktiež sa predstavila v Opere v Peking ako Cherubino v Mozartovej Figarovej svadbe, a v marci 2014 debutovala ako Donna Elvira v Donovi Giovannim na javisku Deutsche Oper Berlin ako aj v Opere Oslo. V júni 2014 pri príležitosti Festivalu v Dortmunde oslávila s veľkým úspechom pod taktovkou Friedricha Haidera jej debut ako Romeo v Belliniho Capuletovcoch a Montekovcoch, ktorý bol prijatý nadšenými kritikami a verejnosťou. Na konci sezóny bol rovnako úspešný aj jej debut v drážďanskej Semperopere ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly.

Okrem svojich povinností v Deutsche Oper Berlin, v sezóne 2014/2015 spievala po prvýkrát rolu Elisabetty v Donizettiho v opere Maria Stuarda v Ostrave, a debutovala ako Carmen v Štátnej opere v Prahe. Nasledovali ďalšie hosťovania, na ktorých sa predstavila ako  Donna Elvira v Donovi Giovannim v Prahe, Berlíne a Bratislave. V roku 2016 debutovala ako Sesto v opere Giulio Cesare a po prvý krát sa predstavila vo Festspielhaus Baden-Baden ako Marta v Boitovom Mefistofelesovi. V poslednej sezóne spievala taktiež po prvýkrát rolu Dorabelly v Così fan tutte v Deutsche Oper Berlin a predstavila sa japonskému publiku ako Cherubino vo Figarovej svadbe v New National Theatre v Tokyu. V máji spievala úlohu Isolier v Rossiniho Gróg Óry spolu s Lawrence Brownleem a Jessicou Prattovou na Festivale hudby Klangvokal v Dortmunde.

V septembri 2017 sa predstavila na festivale Dvořáková Praha po boku Christine Opolaisovej, Richarda Sameka a René Papa v Stabat Mater od Antonína Dvořáka. Do konca roka 2017 sa predstavila ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly v Semperoper v Drážďanoch a Bratislave, aj ako Elisabetta v banskobystrickej inscenácii Maria Stuarda. Vystúpia na festivale Svátky hudby v Praze v Rudolfíne, taktiež na Vianočnom koncerte v Slovenskej Filharmónii v Bratislave.

V máji 2018 sa predstavila ako Marta v Boitovom Mefistofelesovi po boku Josepha Calleju a Erwina Schrotta v Bavorskej štátnej opere a spievala rolu Elisabetty (Maria Stuarda) po boku Diany Damrau a Javiera Camarenu v Deutsche Oper Berlin, kde taktiež debutovala ako Siebel v Gounodovom Faustovi. Na jeseň 2018 ju očakávajú dva debuty a to ako Prinz Orlovsky v Straussovej operete Netopier a Nicklausse v Offenbachových Hoffmannových poviedkach v Deutsche Oper Berlin. V decembri sa predstaví ako Carmen v pražskom Národnom divadle.

www.janakurucova.de

video

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár