S opernou speváčkou Janou Kurucovou sme sa rozprávali o tom, ako vníma súčasnú pandémiu koronavírusu, ako trávi tieto dni, o aktuálnej situácii v Hamburgu, kde v súčasnosti pôsobí a žije, o viacerých zmenách v súkromnom i profesionálnom živote, ktorú novú postavu sa práve učí, ale aj o jej CD novinke či o plánovaných nových operných postavách.
Rozhovor pripravujeme v čase celosvetovej pandémie korovanírusu. Sú zatvorené divadlá, školy, zmĺkli koncertné siene, športoviská, vyľudnili sa ulice… Na úvod rozhovoru sa ťa preto opýtam, ako to celé vnímaš?
V každom prípade je to veľmi smutné, nielen preto, že my umelci nemôžeme vystupovať, ale hlavne preto, že mnohí z nás môžu stratiť svojich príbuzných či priateľov. Je to veľká výzva pre ľudstvo zastaviť sa, nepodľahnúť panike, ale uvedomelo si premyslieť svoje konanie. Mám tým hlavne na mysli neohrozovať ostatných nedisciplinovaným správaním a neodsudzovať nakazených. Posilní nás, ak budeme myslieť a konať pozitívne a riadiť sa heslom „Miluj blížneho svojho ako seba samého.“ Nikto určite nechce byť nakazený z nedbalosti ostatných, ani zažiť ťažký priebeh choroby. Preto neohrozujme iných, neprajme im zle.
Buďme jeden druhému oporou, komunikujme spolu a využime na to všetky moderné technické vymoženosti, napríklad Skype, facetime a pod. Uvedomme si, že na život nepotrebujeme veľa hmotných veci. Čo nám teraz najviac chýba, sú objatia starých rodičov či dobrého priateľa. To sa nedá ničím nahradiť, ničím zaplatiť.
Ako tráviš tieto dni?
Popri tom, že v týchto dňoch venujem veľkú časť môjho dňa mojim deťom, s ktorými pečiem, hrám sa, pozerám rozprávky, či vyrábam veľkonočné ozdoby, pripravujem sa na môj veľký debut v role Komponistu zo Straussovej opery Ariadna na Naxe, ktorá je naplánovaná na jeseň tohto roka v Hamburgu. Takže skúšam doma a moji susedia sa naučia túto rolu spolu so mnou (smiech).
V súčasnosti žiješ v Hamburgu, ako to tam teraz vyzerá?
Je tu veľmi pokojné a disciplinované prostredie, pri nákupoch ľudia dodržiavajú odstupy, sú milí a trpezliví.
Aká je situácia v hamburskej opere?
Publikum a javisko nám veľmi chýbajú. Každý umelec v sebe pociťuje akýsi kreatívny nepokoj. Našťastie máme najnovšie technické vymoženosti, či už spojiť sa s naším publikom videom cez internet alebo mu poskytnúť operné produkcie či koncerty zo svetoznámych operných domov a koncertných sieni on-line.
Naozaj platí: „Kto spieva, ten sa nebojí“. Tak spievajme, muzicírujme, či už profesionálne alebo v rámci hobby, to nás posilní, to nás spojí! Pokiaľ ide o zmeny v programe sezóny v našej opere, zatiaľ je zrušená plánovaná premiéra Straussovej Elektry. Všetko závisí od vývoja situácie.
Na začiatku tohto roka si sa ešte stihla predstaviť v dvoch Mozartovkách ako Donna Elvíra v premiére novej inscenácie Dona Giovanniho v Grazi a tiež ako Dorabella v reprízach Così fan tutte v Semperovej opere v Drážďanoch. V akom čase ťa terajšia situácia zastihla a na čom si mala v tomto období pracovať?
Práve teraz mali prebiehať v Hamburgu skúšky na novú inscenáciu Straussovej Elektry, ktorá mala mať koncom apríla premiéru. Uvažuje sa, že začiatkom mája by mohlo byť koncertné uvedenie, ale s istotou sa zatiaľ nedá nič plánovať. Zrušili sa mi aj koncerty so Štátnym komorným orchestrom Žilina a zborom Lúčnica v Žiline, Piešťanoch a Paríži, kde som mala účinkovať v 4. Symfónii Petra Martinčeka. Možno sa nám podarí nájsť náhradné termíny na jeseň.
Prejdime na príjemnejšie témy. V tvojom profesionálnom či súkromnom živote nastali viaceré zmeny. Ako by si zrekapitulovala rok 2019?
Musím potvrdiť, že rok 2019 bol pre mňa ozaj turbulentný a plný najmä pozitívnych zmien. Najväčším šťastím bolo, že sa mi v júni narodil synček Jonáško, takže som sa po druhýkrát stala mamou. Mať takúto nádhernú rodinu je to najkrajšie, čo môže byť a som za to nesmierne vďačná. Okrem toho sme sa s rodinou presťahovali do Hamburgu. Toto rozhodnutie bolo ozaj rýchle, všetko sa uskutočnilo v priebehu jedného mesiaca ešte pred Vianocami.
Prečo si sa takto rozhodla presťahovať do Hamburgu?
V podstate to nebolo moje rozhodnutie, ale šťastný osud. Keďže mám v berlínskej v Deutsche Oper aj naďalej takzvanú rezidenčnú zmluvu, sťahovať sme sa najprv vôbec neplánovali. Manžel však dostal výbornú pracovnú ponuku v Hamburgu a zároveň ma moja agentka kontaktovala, či by som nemala záujem stať sa členkou Hamburskej štátnej opery. Veľmi ma potešilo, že rodina ostane spolu a dokonca budeme mať aj výborné pracovné miesta.
Aké postavy stvárňuješ v Hamburgu a čo ťa tam čaká v budúcnosti?
V hamburskej opere ma privítali veľmi srdečne, už po prvých dňoch skúšok som mala pocit, akoby som tam spievala roky. Už štyri mesiace po pôrode som mala možnosť stáť na javisku v svojich obľúbených a dlho spievaných rolách ako Cherubino (Le nozze di Figaro) a Hänsel (Hänsel und Gretel). Mám za sebou aj úspešný debut ako Brigitta v Korngoldovej opere Z mŕtveho domu. V tomto roku sa však v Hamburgu najviac teším na svoj plánovaný a dlho vytúžený debut už spomínanej postavy Komponistu v Straussovej Ariadne na Naxe. Milujem túto hudbu a už sa neviem dočkať.
Ako by si našim čitateľom predstavila štýl práce v Hamburskej štátnej opere?
Pravdu povediac, nemala som za tých par mesiacov spolupráce pocit, že je to iné ako napríklad v Berlíne či Drážďanoch. Možno aj preto som sa tam hneď cítila ako doma. Operný svet je ozaj malý, hneď som stála na javisku s dávno známymi kolegami. V prístupe práci sú nemecké operné domy rovnaké, skúšky sa dobre plánujú, začína sa presne a všetci sú pripravení.
Aká je tvoja terajšia spolupráca s Deutsche Oper Berlin?
Výborná. Milujem to divadlo, milujem ľudí, ktorí tam pracujú – mám tým na mysli nielen spevákov – a milujem to mesto. O to viac ma teší, že naša spolupráca naďalej pokračuje a verím, že sa situácia v súvislosti s koronavírusom vyvinie tak, že po maratóne minuloročných vianočných predstavení sa tam v máji opäť budem môcť vrátiť ako Suzuki v Pucciniho Madame Butterfly. A budúcu sezónu ma tam okrem iného čaká debut v role Preziosilly vo Verdiho Sile osudu.
Na začiatku tohto roka si uviedla svoje debutové operné CD, na ktorom spievaš okrem iného aj Mozartove nohavicové postavy, kde ženská interpretka, najčastejšie mezzosopranistka, spieva mladšieho muža. Prečo si sa rozhodla nahrať tento repertoár?
Možno aj preto, že som srdcom taký „neposedný chalan”. Ocino mi stále vravel, že som mala byť chlapec, pretože ma lezenie po stromoch bavilo viac ako dievčenské hry. Aspoň teraz viem, na čo to bolo dobré. Pri dnešných moderných réžiách sa mi to lezenie naozaj zíde… (smiech). Ale teraz vážne. Proste milujem ten pocit, ktorý prežíva zamilovaný mladý muž. Vďaka tomu, že som mezzosoprán, mimoriadne vhodný pre mozartovský a belcantový spev, môžem práve tento typ postáv s plným nasadením a celým svojím srdcom stvárniť.
Reklama
Skladatelia, ktorí mladé mužské postavy písali pre ženský hlas, určite chceli úmyselne vykresliť túto mužskú nezrelosť, naivitu a nesmiernu odhodlanosť. Viac k téme „nohavicové postavy” si milovníci opery môžu prečítať aj v texte knižočky k môjmu novému CD Mozart od Jozefa Červenku.
Prečítajte si tiež:
V Bratislave uviedli do života CD novinku Jany Kurucovej Mozart
Na CD však poslucháči nájdu aj niekoľko árií ženských predstaviteliek, ako napríklad Donnu Elviru (Don Giovanni), či Dorabellu (Così fan tutte), ktorú som stvárnila aj v Semperovej opere v Drážďanoch. Nechcem to striktne škatuľkovať, ale zdá sa mi, že nešťastne zamilovaný muž znie viac ubolene a nešťastne zamilovaná žene viac nahnevane.
Na februárovej prezentácii CD, ktoré sa konalo v bratislavskom Pálffyho paláci na Zámockej ulici si naznačila, že hlasovo cítiš svoj čas prejsť aj na nový repertoár. Bola nahrávka tohto CD aj symbolickým gestom Mozartovi, ktorý doposiaľ tvoril najväčšiu časť tvojho repertoáru?
Áno. Zvyknem hovoriť, že je mojím pokorným vyznaním lásky tomuto neuveriteľnému géniovi. Som nesmierne vďačná, za všetko, čo som sa cez jeho hudbu naučila a prežila. Je to pre mňa ten najlepší a najpevnejší základ či už vzhľadom k plánovaným Straussovym nohavicovým postavám, alebo k postavám iným skladateľov. Ale Mozartove opery budem spievať aj naďalej.
Prečítajte si tiež:
Jana Kurucová: Mozart stál v mojom doterajšom pôsobení stále na prvom mieste
Priblíž našim čitateľom kde ste nahrávali a s kým si na nahrávke spolupracovala…
Nahrávali sme v Žiline so Štátnym komorným orchestrom, dirigentom bol vynikajúci Martin Leginus. Nahrávanie bolo pre nás doslova oslavou hudby, všetci sme sa cítili veľmi dobre. Veľmi sme sa koncentrovali, ale našlo sa dosť času aj na uvoľnenie a dokonca aj na oslavu Martinových narodením. Štartovali sme skúškami, pokračovali verejným koncertom a napokon sa intenzívne nahrávalo. Mojím želaním je zažiť pri nahrávaní takúto výbornú atmosféru ešte raz.
Nové CD ocenila aj operná kritika, a album je zaujímavý aj tým, že na Slovensku po dlhšom čase opäť vyšla operná nahrávka. Čo plánuješ nahrať najbližšie?
Mojím veľkým želaním by určite bolo nahrať CD s belcantovou tematikou, najradšej postavu Rómea z opery Capuleti e Montecchi od Belliniho alebo postavu Elisabetty z Donizettiho opery Maria Stuarda. Avšak aj francúzsky repertoár ma veľmi láka. Existuje neuveriteľné množstvo neznámych opier, v ktorých sú nádherné árie. Takže najradšej by som nahrala všetko (smiech). Uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie. Najdôležitejšie je zdravie, to ostatné je obohatením. Práve teraz si najviac uvedomujeme jeho hodnotu.
Prečítajte si tiež recenziu CD:
Kurucovej radosť z Mozarta
Ak by sme zostavili rebríček desiatich vecí, ktoré urobíme hneď po prekonaní tejto pandémie koronavírusu, čo by si do toho rebríčka zaradila a následne aj urobila ty ako prvé?
Jednou z nich by určite bola: ísť po meste a usmievať sa!!!
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Viac informácií o Jane Kurucovej nájdete na www.janakurucova.de
video
