Jana Laslavíková: Mestské divadlo v Prešporku vo mne vždy vzbudzovalo pozornosť

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
S vedeckou pracovníčkou Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a autorkou novej vedeckej monografie Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou, Janou Laslavíkovou, sme sa rozprávali nielen o jej knižnej novinke, ale aj o divadelníctve v Prešporku, bádaní v histórii či práci historika divadla.

Monografia s rozsahom 580 strán vyšla v koprodukcii Hudobného centra a Historického ústavu SAV, v spolupráci s Katedrou muzikológie FiF UK. Publikácia vychádza v roku 2020, keď Slovenské národné divadlo v Bratislave oslávilo storočnicu; osvetľuje etapu predchodcu našej národnej inštitúcie a na základe výskumu pramenného materiálu prináša doposiaľ neznáme fakty o divadelnej prevádzke v rokoch 1886 – 1899.

Na knižný trh vstupuje nová knižná publikácia venujúca detailnú pozornosť Mestskému divadlu v Prešporku. Prečo ste sa rozhodli spracovať túto tému?

Mestské divadlo je pôvodný názov dnešnej historickej budovy Slovenského národného divadla. Aj keď nie som rodáčka z Bratislavy, táto budova vždy vzbudzovala moju pozornosť. V čase, keď som končila magisterské štúdium na Katedre muzikológie FiF UK, ma Vladimír Zvara oslovil s ponukou spracovať v rámci doktorandského štúdia históriu tejto budovy od jej otvorenia v roku 1886 do roku 1920. Prijala som to a dodnes neľutujem.

Jana Laslavíková, PhD, autoka knihy, foto: súkr. archív J.L.

Aj keď som si po obhájení dizertačnej práce na istý čas zvolila pedagogické povolanie, cítila som, že téma pre mňa nie je uzatvorená, naopak. V roku 2015, keď som nastúpila do Slovenskej akadémie vied, som videla, že dizertačnú prácu je treba čím skôr vydať. Otázka znela, v akej podobe? Rozhodla som sa nakoniec uprednostniť prvé roky fungovania Mestského divadla, t. j. ohraničiť tému na obdobie od roku 1886 do roku 1899 a spracovať podrobne nemeckojazyčné predstavenia vrátane zostavenia podrobného denného hracieho plánu.

Akú koncepciu ste zvolili pre knižné spracovanie tejto témy?

Prvé východisko by sa dalo nazvať ako „divadlo v meste“. Nie je možné hovoriť ani písať o Mestskom divadle bez toho, aby sme vnímali niekdajší Prešporok, mesto, v ktorom sa nachádzalo, ďalej publikum, ktoré ho navštevovalo a kultúrnu tradíciu, ktorá sa tu pestovala. Divadlo v 19. st. patrilo ku každodennému životu prešporských mešťanov, ako ukázala už samotná jeho stavba či slávnostné otvorenie, o ktorých pojednáva prvá časť knihy. Všetko, čo sa v ňom dialo, sa preberalo v mestských kruhoch.

Ďalšie východisko možno pomenovať ako „dejiny každodennosti“, ktoré reflektuje druhá časť knihy. V minulosti sa často písalo o slávnostných predstaveniach, avšak tieto tvorili len malý zlomok z jeho dejín. Podstatnú časť tvorila každodenná divadelná prevádzka, ktorá spočívala na troch pilieroch: umeleckom súbore, repertoári a publiku. Súbor tvorili poväčšine mladší herci a speváci, ktorí si museli v krátkom čase osvojiť veľké množstvo repertoáru, nakoľko sa v divadle hrávalo každý deň, v nedeľu dokonca dvakrát. Príjem zo vstupného totiž tvoril hlavnú časť príjmov divadelných riaditeľov. Denná tlač zase referovala o dennom dianí v divadle a porovnávala výkony domácich umelcov s hviezdami viedenských divadiel.

Jana Laslavíková: Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou, obálka knihy, zdroj: HC

Budova Mestského divadla patrila mestu, ktoré ju prenajímalo divadelným riaditeľom. V rokoch 1886 – 1899 pôsobili v Prešporku dvaja nemeckojazyční riaditelia Max Kmentt a Emanuel Raul. Práve činnosti týchto dvoch riaditeľov je venovaná tretia a štvrtá časť knihy. Emanuelovi Raulovi sa vďaka spolupráci s mestským archivárom, členom divadelnej komisie a významným hudobným a operným kritikom Jánom Batkom podarilo pravidelne uvádzať operný repertoár. O tejto spolupráci pojednáva záver štvrtej časti knihy. Ako som už spomenula, súčasťou publikácie je súpis všetkých nemeckojazyčných predstavení z rokov 1886 – 1899 vrátane poznámok k jednotlivým predstaveniam.

Podnadpis knihy je ,,Medzi provinciou a metropolou“. Čo sa za týmto názvom skrýva?

K voľbe podnadpisu ma inšpirovali dve práce. Prvou sú články teatrológa Ladislava Lajchu, ktorý pri opisovaní obdobia pred rokom 1920 používal výraz „vysoká provincia“. Historičky Elena Mannová a Gabriela Dudeková-Kováčová vydali v roku 2012 publikáciu s názvom Medzi provinciou a metropolou: obraz Bratislavy v 19. a 20. storočí. Voľbou podtitulu som chcela nadviazať na práce kolegov, ktorí dokázali vystihnúť genius loci bývalého korunovačného a hlavného mesta Uhorska, ktoré si mimoriadne zakladalo na bohatej histórii.

V postavení nového divadla videli prešporskí mešťania príležitosť, ako prinavrátiť svojmu mestu lesk a slávu. Trvali napríklad na častých hosťovaniach z blízkej Viedne a od domáceho súboru žiadali výkony porovnateľné s výkonmi viedenských súborov. Zároveň ale nedokázali divadlo financovať tak, ako to robila viedenská Dvorná opera či Dvorné divadlo. Úroveň tak oscilovala medzi prianím publika a reálnymi možnosťami, bola raz lepšia a raz horšia.

Jana Laslavíková: Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou, ukážka obrázkovej prílohy knihy, zdroj: HC

Ste z Historického ústavu SAV a máte široký prehľad v našej minulosti. S akým množstvom nových informácii ste sa pri písaní tejto knihy stretli?

V prvom rade to boli informácie získané z výskumu archívnych materiálov uložených v domácich aj zahraničných inštitúciách. V Archíve mesta Bratislavy sú napríklad uložené zápisnice divadelnej komisie, ktorá pripravovala konkurz na nového nájomcu (divadelného riaditeľa) a následne bola zodpovedná za prevádzku v budove, ako aj schvaľovanie repertoáru a umeleckých členov. Ďalej to boli zápisnice komisie poverenej stavbou Mestského divadla, ako aj samostatný spis od hlavného inžiniera mesta Antona Sendleina, ktorý podrobne dokumentuje prípravu stavby a jej priebeh. Ide o doposiaľ nepublikované informácie, ktoré odkrývajú pozadie, vzťahy a fungovanie mestských elít.

Potom to boli zmluvy o prenájme budovy obsahujúce poznámky k fungovaniu divadla. Zaujímavým dokumentom sú aj bezpečnostné opatrenia vydané pre prevádzku Mestského divadla, ktoré mesto v roku 1889 vydalo v dvojjazyčnej tlačenej podobe. Z pokynov na obálke a vo vnútri týchto opatrení vyplýva, že tento exemplár slúžil zároveň ako predloha pre vypracovanie pokynov k bezpečnostným opatreniam v novopostavenom letnom divadle Aréna (dnešná budova na petržalskej strane), ktoré zahájilo svoju prevádzku v lete roku 1900.

Jana Laslavíková: Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou, ukážka obrázkovej prílohy knihy, zdroj: HC

Zo skúseností viem, že vstupom do histórie sa autor stáva detektívom, natrafí na nové informácie, ale aj omyly, ktoré si musí vedieť kde a ako overiť, veľakrát je to fuška. Ako to bolo pri vašej knihe?

Základným pravidlom každého autora je nečítať o sebe kritiky, ani po sebe svoju prácu (smiech). Spolu s redaktorom Pavlom Šuškom z Hudobného centra sme knihu kontrolovali toľkokrát, až sme mali pocit, že sú všetky chyby odstránené a môžeme ju pustiť do tlače. V priebehu krátkeho času sa ukázalo, že to nebola pravda. Okrem preklepov každý autor, ale aj čitateľ odhaľuje nové fakty a to neznamená, že práca je nekvalitná, naopak. Svedčí to o jeho akríbii a tiež nosnosti témy. A samozrejme osobnej pokore, bez ktorej sa nedá rásť a zlepšovať. Som veľmi rada, že sa mi podarilo veľkú časť vecí overiť, ako aj opraviť, či spresniť. Súčasne ale bolo cítiť, že archívne pramene k tomuto obdobiu sú veľmi roztratené, či zničené a bolo treba vyvinúť veľa úsilia pre ich spracovanie.

Prečítajte si tiež:
Stotridsať rokov historickej budovy divadla (1)
Mestské divadlo v Prešporku (seriál)

Ktoré dôveryhodné zdroje sú za touto knihou?

Za dôveryhodný zdroj považuje historik archívne pramene. Spomenula som už pramene uložené v Archíve mesta Bratislavy. Dodajme ešte, že je tu uložená aj rozsiahla pozostalosť Jána Batku obsahujúca okrem iného korešpondenciu s riaditeľom Emanuelom Raulom. Z písomností ešte spomeniem dokumenty uložené v Divadelnom múzeu vo Viedni a Národnej Széchényiho knižnici v Budapešti.

Výstava ,,Mestské divadlo v Prešporku” v Galérii mesta Bratislavy, 2016, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia
Repliky búst z budovy SND na výstave Mestské divadlo v Prešporku v Galérii mesta Bratislavy, 2016, J. W. Goethe, W. A. Mozart, J. Katona, F. Liszt, W. Shakespeare, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Ďalšími cennými zdrojmi sú zbierky uložené v Galérii mesta Bratislavy, konkrétne albumy náčrtov divadelných dekorácií, ktoré vytvoril maliar-dekoratér Gustav Wintersteiner. Potom je tu Fotografická zbierka Jána Batku uložená v Múzeu mesta Bratislavy. Pre zostavenie denného hracieho plánu boli použité divadelné cedule (plagáty), ktoré uverejňovala denná tlač. Nakoľko z obdobia rokov 1886 – 1899 neexistuje kompletná zbierka cedúľ, bolo použitie tlače jedinou možnosťou. Síce náročnou, ale cennou, nakoľko som mohla údaje zároveň overovať pomocou kritík.

Ktorá časť histórie Mestského divadla v Prešporku vás osobne najviac zaujala?

Na jednej strane politicko-spoločenské udalosti, ktoré vplývali na divadelnú prevádzku a potom umelecká časť prevádzky, konkrétne diela a ich autori, ktorí sa na doskách Mestského divadla uvádzali. Väčšina z nich je pre dnešné publikum úplne neznáma, čo však neznamená nižšiu úroveň predstavení v danom období. Bol to jednoducho iný prevádzkový model.

História Mestského divadla v Prešporku sa písala v období, kedy v meste žilo veľmi zmiešané obyvateľstvo. Hrala sa v ňom činohra, opera, opereta, balet ale konali sa tam aj koncerty. Akú funkciu malo vo svoje dobe MDP a ako to bolo s divadelníctvom a kultúrnym životom v Prešporku?

Počas celého 19. st. divadlo stálo v centre kultúrneho života mesta. Predchodcom Mestského divadla z roku 1886 bolo prvé kamenné divadlo v meste, postavené v roku 1776 grófom Jurajom Csákym. Súčasťou divadla bola sála Reduty, využívaná na tanečné a koncertné účely. Týmto sa celý hudobný a divadelný život v meste sústredil do divadelnej budovy a zároveň prichádzalo k prepájaniu koncertnej a divadelnej aktivity.

Prvá kamenná budova Mestského divadla v Prešporku otvorená v roku 1776

Viac než storočná história tejto budovy významne poznamenala nielen kultúrne dejiny mesta, ale aj dennú prevádzku v novej divadelnej budove. Táto už nedisponovala Redutou a okrem toho sa polročná divadelná sezóna rozdelila na nemeckú a maďarskú časť, avšak publikum bolo stále rovnaké nemeckojazyčné. Súbory sa striedali, diváci ostávali.

Ktorý zo žánrov v Mestskom divadle v Prešporku dominoval?

Čo sa týka kvantity, tak veseloherný, najväčší počet uvádzaných diel tvorili veselohry, komédie a frašky a samozrejme operety. Kritikou najviac vyzdvihované boli opery, klasické hry, ale aj drámy. Návštevnosť však mali nižšiu, v záujme publika prevyšoval zábavný aspekt.

Prečítajte si tiež:
Bratislava – mesto hudby (seriál)
Smetanova opera Hubička otvorila pred sto rokmi Slovenské národné divadlo

Ak sa pozrieme na históriu Mestského divadla v Prešporku, ale aj napríklad na začiatky Slovenského národného divadla, tak obidve inštitúcie mali v tej dobe nielen odvážnejšiu dramaturgiu, ale boli, najmä umeleckými osobnosťami, viac prepojené s Európou. Ako príklad uvediem, že na miesto prvého dirigenta Bruna Waltera odporučil vtedajšiemu riaditeľovi MDP Emanuelovi Raulovi osobne Gustav Mahler, v Prešporku uvádzali čerstvé svetové novinky krátko po ich svetových premiérach, často tu hosťovali významné osobnosti a pod. Ako by ste porovnali minulosť divadla so súčasnosťou?

Neodvážim sa posudzovať súčasnú situáciu, nakoľko si mimoriadne cením všetkých, ktorí aktuálne pôsobia v SND, počnúc vedením až po posledného zamestnanca. Chcem len poznamenať, že divadlo bolo na prelome 19. a 20. st. skutočne „vlastným“, nikto nepochyboval o jeho dôležitosti a hľadali sa spôsoby, ako ho podporovať a rozvíjať. Je otázne, či je tomu tak aj dnes.

S kým ste na knihe spolupracovali?

Vďaka dvom pobytom na Ústave kultúrnych štúdií a dejín divadla Rakúskej akadémie vied, absolvovaných v rokoch 2017 a 2019, som mala príležitosť spolupracovať s kolegami z Rakúska (A. Sommer-Mathis, E. Grossegger, M. Csáky, R. Risatti) a ich výskumy ma pri písaní knihy inšpirovali. Ďalej to boli muzikológovia z Olomouca (L. Křupková a J. Kopecký), ako aj z Budapešti (K. Kim, P. Bozó), ktorí sa venujú podobnej problematike.

Veľkou oporou boli kolegovia z Historického ústavu (E. Mannová, P. Šoltés, Š. Gaučík, D. Kodajová), bez rozhovorov s nimi by kniha nevznikla. V poslednej fáze písania knihy som mala príležitosť rozprávať sa s gen. riad. SND P. Kováčom o problematike divadelnej prevádzky, čo mi zároveň priblížilo úlohu divadelného riaditeľa, ktorú som predtým vnímala len skrze archívne dokumenty. Ukázalo sa, že tých paralel medzi minulosťou a súčasnosťou je viacej, než sa na prvý pohľad zdá.

Jana Laslavíková: Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou, zdroj: HC

Hudobné časopisy prinášajú prevažne informácie o umelcoch a produkciách, menej už o veľmi súvisiacich témach ako je napríklad história a dokumentaristika. Ako by ste našim čitateľom opísali svoje povolanie a čím vás zaujalo?

Som vyštudovaná hudobná vedkyňa a venujem sa dejinám divadla primárne v 19. st, čo sa zvykne označovať ako povolanie divadelnej historičky. Skúmam nielen hudobné divadlo, ale aj činohru, nakoľko v 19. st. bola prevádzka mestských divadiel zmiešaná. V rámci svojej práce musím reflektovať aj 18. st. a samozrejme 20. st., keďže spomínané dve divadelné budovy presahujú moje obdobie. Na práci oceňujem mnohorakosť, v rámci Historického ústavu píšeme napr. o témach ako je fenomén dobročinnosti či mestské elity. Mám tak príležitosť predstaviť divadelný život z rôznych uhlov pohľadu.

Ktoré najakútnejšie témy z našej divadelnej a hudobnej histórie by si z vášho pohľadu zaslúžili pozornosť, napríklad aj v knižnej podobe?

Množstvo tém si zaslúži pozornosť, treba ich však spracovať na základe archívnych prameňov. Za svoju oblasť môžem povedať, že je potrebné jednak pripraviť na vydanie nemeckojazyčné predstavenia v rokoch 1900 – 1920 a súčasne spracovať maďarské predstavenia v Mestskom divadle v rokoch 1886 – 1920. Potom by bolo zaujímavé vydať publikáciu k divadelnej budove z roku 1776 v kontexte divadelných stavieb v Európe. HB SND si taktiež zaslúži pozornosť z hľadiska projektov od architektov F. Fellnera a H. Helmera.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

Poznámka red.: Kniha Jany Laslavíkovej Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou je v predaji na eshope Hudobného centra.

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku