V malebnom prostredí moravských kúpeľov Luhačovice neďaleko slovenských hraníc, sa už 27 rokov v lete koná rozsahom síce neveľký, no pozoruhodne kvalitný hudobný festival Janáček a Luhačovice. Má to logický dôvod – Leoš Janáček bol v tunajších kúpeľoch častým hosťom, navštívil ich 25 krát! Mnohé jeho skladby vznikli práve tu. Dramaturgii festivalu dominuje samozrejme dielo moravského génia a medzi účinkujúcimi sa pravidelne objavujú aj mená slovenských hudobníkov. Od roku 2014 má záštitu nad podujatím speváčka a hlasová pedagogička Eva Blahová.
Festival slávnostne zahájila 16. júla 2018, za účasti čestných hostí, Žesťová harmonie Zlín. Komorné združenie je zložené z prvých hráčov Filharmonie Bohuslava Martinů a svoj prvý koncert uskutočnilo v roku 1992. Odvtedy pre svojich priaznivcov pripravilo viac ako 100 vystúpení v Českej republike, Rakúsku, Nemecku a Francúzsku. Repertoár sexteta tvoria skladby od renesancie až po súčasnosť. Na otvorení festivalu pri buste Leoša Janáčka pred Lázeňským divadlom súbor predniesol úvodné a záverečné fanfáry zo skladateľovej Sinfonietty.
Festival Janáček a Luhačovice, 2018, otvorenie festivalu,
foto: Zdeněk Němec
Příhody Lišky Bystroušky
O úvodné podujatie festivalu sa postaralo Slezské divadlo z Opavy inscenáciou Janáčkovej opery Liška Bystrouška. Inscenácia mala domácu premiéru 22. apríla 2018; pre open air-verziu na Lázeňskom námestí bola z pochopiteľných dôvodov upravená a zjednodušená. „Je to rozprávka či pravda?“, pýta sa v závere opery Revírnik, keď v pokročilom veku, zmierený so svojim osudom i kolobehom života, sa zastaví vo svojom lese, aby si odpočinul. Z rozjímania ho vytrhne malá líška, ktorá mu pripomenie dávnu príhodu s Bystrouškou. Akoby sa opakovala scéna zo začiatku opery, ocitol sa na rovnakom mieste, kde ako mladý muž chytil malú Bystroušku a defilovalo vtedy pred ním celé osadenstvo lesa. Tento déjà vu moment a akceptácia večného kolobehu života a jeho majestátu sa stali východiskom režijnej koncepcie Jany Andělovej Pletichovej. Napriek tomu, že dielo sa často inscenuje ako rozprávka, režisérka si nezvolila cieľovú divácku skupinu, nesmerovala ani na deti, ani na dospelých a nesnažila sa ani o „rodinné“ predstavenie. Podala Janáčkovu operu ako jednoduchú životnú filozofiu, ktorá v základe obsahuje prosté, možno až naivné detské princípy, z ktorých nečakane vyplynú tie najhlbšie životné pravdy. Vyhýba sa hre na city, jej postavy nepobehujú po scéne v kostýmoch pripomínajúcich plyšové zvieratká.
Festival Janáček a Luhačovice, 2018,
Příhody Lišky Bystroušky,
foto: Zdeněk Němec
Mladá Bystrouška má jednoduché ľudské krátke šaty (kostýmy: Michaela Savovová) a bujné ryšavé vlasy. Chvost má pripnutý ako kožušinovú ozdobu na kabelke. Vo vyššom veku ako matka má elegantný účes a dlhé šaty. Keď ju ku konci opery uloví pytliak Harašta, ozdobu z kabelky vezme pre svoju nevestu Terinku. Lyšiak Zlatohříbek je elegán v červeno-hnedom obleku, postavy ľudí sú odeté v štýle módy prvej republiky (opera mala premiéru v roku 1924), lesné osadenstvo je charakterizované jednoduchými symbolmi. Symbolika je vôbec silným prvkom inscenácie: v scéne, keď Bystrouška sníva o láske, drží venček, ktorý neskôr odovzdá Zlatohříbkovi. Ten ho počas milostnej scény odhodí. Tanečná postava nočného motýľa svojimi obrovskými krídlami z mikrotenovej fólie otvára javisko a na konci ho opäť zahalí. Sila Andělovej koncepcie spočíva v dynamike a jednoduchosti. Nepotrebuje ani žiadnu zložitú scénu (Jaroslav Milfajt): rozmerná zelená šikmina, zadná projekcia lesných scenérií, stôl s tromi stoličkami predstavujúci krčmu, plot – horáreň, obrovské kreslo – lišací brloh. Veľký priestor má v inscenácii baletný súbor v choreografii Martina Tomsu. Tanečné etudy sú priam generačnou prehliadkou (skvelá Baletní školička Violetta) nápaditosti a schopnosti pohybom vytvárať atmosféru lesa.
Festival Janáček a Luhačovice, 2018,
Příhody Lišky Bystroušky,
foto: Zdeněk Němec
Sólistickému obsadeniu dominovala Barbora Řeřichová v postave Bystroušky. Jej líška je krehkou, no ráznou slečnou, neskôr elegantnou a skúsenou dámou. Zaujala schopnosťou irónie a sugestívnym, emotívnym, kultivovane vedeným sopránom. Katarína Jorda ako Zlatohříbek priniesla svojej úlohe dokonalú jednotu vokálnej suverenity a hereckej pestrosti. Pavel Klečka ako Revírnik potešil šírkou výrazu, technickou istotou, nadhľadom a osobnou charizmou. I predstavitelia menších úloh predviedli veľmi kvalitné spevácko-herecké výkony: Juraj Nociar (Rechtor/Komár), Peter Paleček (Farár, Jazvec) a Tomasz Suchanek (Harašta). Osviežením boli detskí speváci z Operného štúdia Terezy Kaveckej. Zbor pripravený Kremenou Pešakovou (v diele účinkuje najmä ženská časť) sa prezentoval vyrovnaným výkonom a znalosťou špecifickej janáčkovskej frázy. Dirigent Marek Šedivý viedol orchester i spevákov, vzhľadom na komplikované akustické (jednoduché ozvučenie) i vizuálne podmienky, v obdivuhodnej presnosti; Janáčkovu orchestrálnu substanciu rozpracoval v pôsobivom farebnom pradive, z ktorého dokázal efektne vyklenúť krátke melodické motívy.
Vilém Veverka & Ensemble 18+
Väčšina podujatí aktuálneho ročníka sa konala v komornom prostredí malebného Lázeňského divadla. Tam sa uskutočnil aj koncert renomovaného českého hobojistu Viléma Veverku so súborom Ensemble 18+. Vilém Veverka je absolventom Pražského konzervatória a Akadémie múzických umení v Prahe u Liběny Séquardtovej, viackrát sa zúčastnil interpretečných kurzov u významného francúzskeho hobojistu Jeana-Luisa Capezzaliho. Účinkoval v Mládežníckom orchestri Gustava Mahlera a štúdium zavŕšil u Dominika Wollenbera v Nemecku. Nasledovalo dvojročné angažmán v Berlínskej filharmónii a víťazstvo na prestížnej hobojovej súťaži Tokyo Sony Music Foundation (2003). Dnes účinkuje najmä ako sólista a vystupuje s významnými českými i svetovými orchestrami. Komorný súbor Ensemble 18+ vznikol v roku 2009 z iniciatívy dirigenta a čembalistu Vojtěcha Spurného. Väčšina jeho členov vlastní dobové hudobné nástroje a aktívne sa venuje starej hudbe, no znalosť historicky poučenej interpretácie je pre nich iba východiskom pre živú a osobitú prezentáciu hudby na úrovni aktuálnych trendov. Súbor má v Prahe vlastný abonentný cyklus a pravidelne účinkuje na významných českých festivaloch.
Festival Janáček a Luhačovice, 2018,
Vilém Veverka so súborom Ensemble 18+,
foto: Zdeněk Němec
Na luhačovickom koncerte Vilém Veverka so súborom Ensemble 18+ predstavili program zostavený z dvoch kontrastných častí. V prvej časti uviedli barokový repertoár pozostávajúci z Koncertu F dur pre hoboj, sláčiky a basso continuo RV 455 Antonia Vivaldiho, Sonátu I. a cinque in G Tomasa Albinoniho, Koncert pre husle, sláčiky a basso continuo a mol BWV 1041 Johanna Sebastiana Bacha vo verzii pre sólový hoboj a Koncert d mol pre hoboj a orchester TWV 51:d1 Georga Philippa Telemanna. Druhá časť koncertu smerovala do 20. storočia: Adagio pre sláčiky Samuela Barbera, Libertango a Ave Maria od Astora Piazzollu, Meditácia z opery Thaïs od Julesa Masseneta a motív Gabrielova izba z filmu Misia od Ennia Morriconeho.
Svoju povesť špičkového hobojistu so skvelou technickou a dychovou výbavou potvrdil Vilém Veverka aj na koncerte v rámci Festivalu Janáček a Luhačovice. Od vstupu na pódium beznádejne vypredaného Lázeňského divadla zaujal publikum mimoriadne sugestívnym prejavom. Barokové koncerty podal s obdivuhodným zmyslom pre štýl v sústredenom a empatickom vystihnutí ich virtuózneho charakteru bez toho, že by svoju osobnú virtuozitu tlačil do popredia. Takou kultúrou tónu, očarujúcou farbou, jej tieňovaním širokou dynamickou škálou i suverénnou technikou sa v súčasnosti prezentuje máloktorý hobojista. V druhej časti koncertu český hobojista predviedol aj kus zdravého šoumenstva, no zároveň ukázal, že aj túto polohu je možné podať s vkusom a noblesou. Súboru Ensemble 18+ lepšie vyšla baroková časť koncertu, hrali s eleganciou, originálnym prístupom a napriek použitiu súčasných nástrojov zreteľnou znalosťou dobového štýlu. V druhej časti trocha absentovalo adekvátne legato. Za zaslúžený aplauz sa Vilém Veverka odmenil publiku dvomi prídavkami: úpravou piesne Somewhere z West Side Story Leonarda Bernsteina a reprízou Piazzollovho Libertanga. Návštevníkom Luhačovíc sa predstavil nečakane aj ako fotograf; v hale Vincentka vystavuje kolekciu svojich horských fotografií pod názvom Muž tří tváří – Vilém Veverka, hobojista, fotograf, horolezec.
Festival Janáček a Luhačovice, 2018,
výstava fotografií ,,Muž tří tváří – Vilém Veverka“,
foto: Zdeněk Němec
Festival Janáček a Luhačovice pokračuje vystúpeniami violistky Kristiny Fialovej, hornistky Kateřiny Javůrkovej, Komornej filharmónie Pardubice, Štátneho komorného orchestra Žilina a súboru Czech Baroque Ensemble. K týmto koncertom pripravujeme samostatnú recenziu.
Autor: Jozef Červenka
Festival Janáček a Luhačovice 2018
Leoš Janáček – Příběhy lišky Bystroušky
inscenácia Slezského divadla Opava
premiéra: 22. apríla 2018
festivalové uvedenie: Lázeňské náměstí, Luhačovice 16. júla 2018
Dirigent: Marek Šedivý
Réžia: Jana Andělová Pletichová
Scéna: Jaroslav Milfajt
Kostýmy: Michaela Savovová
Choreografia: Martin Tomsa
osoby a obsadenie:
Bystrouška: Barbora Řeřichová
Zlatohřbítek: Katarína Jorda
Revírník: Pavel Klečka
Rechtor / Komár: Juraj Nociar
Farář/ Jezevec: Peter Paleček
Spoluúčinkovali orchester, zbor a balet Slezského divadla Opava, Operní studio Terezy Kavecké a Baletní škola Violetta
Vilém Veverka & Ensemble 18+
Lázeňské divadlo, Luhačovice 17. júla 2018
Vilém Veverka, hoboj
Ensemble 18+
Program:
Antonio Vivaldi: Koncert F Dur pre hoboj, sláčiky a basso continuo, RV 455
Johann Sebastian Bach: Koncert a mol pre husle, sláčiky a basso continuo BWV 1041 (verzia pre sólový hoboj)
Tomaso Albinoni: Sonata I. à cinque in G (zo zbierky 6 Sinfonie a cinque op. 2)
Georg Philipp Telemann: Koncert d moll pre hoboj a orchester
Samuel Barber: Adagio for strings
Ástor Piazzolla: Libertango pre hoboj a sláčiky
Ástor Piazzolla: Ave Maria pre hoboj a sláčiky
Jules Massenet: Meditácia z opery Thaïs, úprava pre sólo husle a sláčiky
Ennio Morricone: Gabrielova izba, hudba z filmu Misia, úprava pre hoboj a sláčiky
O programe Festivalu Janáček a Luhačovice 2018 sme písali TU…
Články na tému Festival Janáček a Luhačovice si môžete prečítať v online archíve Opera Slovakia TU…
