Janáčkove piesne s Bršlíkom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Významný slovenský tenorista, hosť popredných svetových scén, Pavol Bršlík vydal už svoj šiesty sólový album. Po piesňach Mikuláša Schneidera-Trnavského a Antonína Dvořáka, Krásnej mlynárke a Zimnej ceste Franza Schuberta či áriách Wolfganga Amadea Mozarta, najnovšie prišiel opäť s piesňovým repertoárom, tentoraz od Leoša Janáčka.

Podstatnú časť nového albumu tvorí a najväčšia pozornosť sa sústreďuje na rozsiahly piesňový cyklus Zápisník zmizelého. Album je ďalej doplnený menšími cyklami Šest národních písní, jež zpívala Gabel Eva a Písně detvanské, zbojnické balady.

Geniálny piesňový cyklus Zápisník zmizelého je vďaka svojej epickej stavbe takmer komornou operou a preto sa občas ocitá nielen na koncertnom pódiu, ale aj na opernom javisku, či vo filme. Vznikol pomerne kuriózne a podnetom Janáčka na jeho kompozíciu boli básne pod názvom Z péra samoukova, ktoré vyšli v brnianskych Lidových novinách. Ich autorom bol údajne sedliacky syn, ktorý sa v lese zoznámil s tajomným cigánskym dievčaťom a zamiloval sa doň. Opustil teda svoju rodinu a ušiel za svojom milou. Až o niekoľko dní sa našiel v jeho komôrke zápisník, ktorý odhalil tajomstvo zmiznutia.

Básne samotné a ich silný príbeh na Janáčka silno zapôsobili svojou autentickosťou i témou zakázanej lásky. Skladateľ ju vtedy sám prežíval ku Kamile Stösslovej a bola mu paralelou k zakázanému citu Janíčka k Zefke. Autor textu bol dlho neznámy a až v roku 1997 sa potvrdilo, že ide o mystifikáciu a je ním spisovateľ a básnik Ozef Kalda. Premiéra Zápisníku zmizelého sa uskutočnila v brnianskej Redute 18. apríla 1921. Na jeseň roku 1921 bol cyklus uvedený v Prahe, a v roku 1922 v Berlíne, Londýne a Paríži. O jeho prvé úspechy sa zaslúžili tenorista Karel Zavřel, altistka Ludmila Kvapilová-Kudláčková a klavirista Břetislav Bakala.

Róbert Pechanec a Pavol Bršlík počas nahrávania CD, zdroj: FB

V tenoristovi Pavlovi Bršlíkovi našlo toto neľahké dielo ideálneho interpreta, ktorý sa nenechal zaskočiť ani špecifikami cyklu, ani vysoko položeným partom Jeníčka. Spevák má vzácny dar s nadhľadom, citovým porozumením, bez afektu, s primeranou dávkou spontánnosti a v kvalitnej deklamácii predniesť aj veľmi emotívnu piesňovú literatúru. Vynikajúco sa mu podarilo zachytiť Janáčkovu úžasnú motivickú súdržnosť, dramatický ťah a intenzívne napätie vzrušujúceho príbehu. Bršlíkova deklamácia nestráca na kvalite ani vo vysokej polohe, jeho prejav je veľmi prirodzený a akoby samozrejmý.

Zreteľná a úspešná je snaha o odpatetizovanie výrazu smerom k civilnosti, sústredenie sa na význam textu, na precíznu prácu so zvláštnosťami dialektu a nachádzanie adekvátneho súčasného interpretačného názoru, ktorý sa opiera o bohaté skúsenosti z pestrého piesňového repertoáru.

Novú nahrávku realizoval Pavol Bršlík so svojim dvorným klaviristom Róbertom Pechancom. Tenoristovi korektne sekunduje v malej postave Zefky mezzosopranistka Ester Pavlů s trocha ostrými výškami, a priznám sa, že by som si vedel predstaviť aj vyrovnanejšiu partnerku. Dámske trio v zostave Dominika Hanko, Zuzana Marczelová a Mária Kovács vhodne dokreslilo atmosféru cyklu.

CD Janáček: Zápisník zmizelého, Pavol Bršlík, Róbert Pechanec, obal CD

Ďalšie dva piesňové cykly Šest národních písní, jež zpívala Gabel Eva a Písně detvanské, zbojnické balady, sú na novinke naspievané trocha odlišne. Bršlík v nich zvolil jednoduchší výraz, ktorý už predtým úspešne aplikoval na piesne Schneidera-Trnavského. Zdôraznil folklórne štylizovanú emóciu a prepojil ju so salónne ušľachtilým „koncertným“ rozmerom.

Klavírny sprievod Róberta Pechanca je veľmi emotívny a až orchestrálne farebný. Bravúrne predniesol aj sólové intermezzo v Zápisníku, ktorý celkovo hral vo veľkých rozmaľovaných gestách, priam impresionistických náladách a s drsným folklórnym podkresom.

Janáčkovský recitál sa nahrával v máji 2019 vo viedenskom štúdiu 4tune a aktuálne vyšiel v nemeckom vydavateľstve Orfeo. Naživo si bude možné vypočuť Zápisník zmizelého v podaní Pavla Bršlíka a Róberta Pechanca na festivale Janáček Brno, kde by mal byť uvedený 1. októbra 2020 na mieste premiéry v brnianskej Redute v poloscénickej verzii podľa originálnych Janáčkových poznámok.

Autor: Jozef Červenka

Leoš Janáček: Zápisník zmizelého, Šest národních písní, jež zpívala Gabel Eva, Písně detvanské, zbojnické balady

Pavol Breslik, tenor
Róbert Pechanec, klavír
Ester Pavlů, mezzosoprán
Dominika Hanko, soprán
Zuzana Marczelová, soprán
Mária Kovács, mezzosoprán

CD, Orfeo 2020

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

hudobný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT), od roku 2021 šéfdramaturg Opery SND.

Zanechajte komentár