José Cura: Ani mnohí dobrí slovenskí speváci neboli uznaní vo svojej krajine

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Rozhovor s José Curom sme si dohovárali počas jeho pobytu v Číne. Keďže v krajine nebeského draka sú blokované sociálne siete a čiastočne aj internet, počas  jeho pobytu v tejto krajine dočasne zmĺkla aj spevákova facebooková stránka. K svojim priaznivcom sa prostredníctvom nej prihovoril, až keď z Číny priletel v utorok naspäť do Európy.  José Cura je spevák, dirigent, scénograf a režisér v jednej osobe, pracoval však aj s drevom ako remeselník. Ako sa sám vyjadril, keď prišiel z Argentíny do Európy, nepomýšľal na spevácku kariéru, ale chcel si zarobiť na živobytie. Kariéra prišla neplánovane.

English version

,,Nie som tenor, čo diriguje, ale dirigent, čo spieva” – hovorieva často o sebe narážajúc na to, že jeho pôvodné povolanie je dirigent.

José Cura, foto: Zdenko Hanout / Opera Slovakia

José Cura,
foto: Zdenko Hanout / Opera Slovakia

Pán Cura, prichádzate na Slovensko, aby ste spievali postavu Cania v jednoaktovke Ruggera Leoncavalla Pagliacci (Komedianti) (písali sme o tom TU…). Pamätáte si ešte, aké bolo vaše úplne prvé stretnutie s touto postavou?

Pravdaže. Bol to televízny koncert s Concertgebouw Orchestra v roku 1965. (The Royal Concertgebouw Orchestra – symfonický orchester patriaci k najprestižnejšej holandskej  koncertnej hale Concertgebouw v Amsterdame. Titul “kráľovský” orchestru udelila holandská Kráľovná Beatrix v roku 1988 – poznámka redakcie). Odvtedy som postavu Cania stvárnil plus – mínus asi 150 krát.  Niektoré produkcie tejto opery som aj režíroval, prípadne som k nim navrhoval scénu.

José Cura ako scénograf

José Cura ako scénograf

Začali ste dirigovať o takmer 15 rokov skôr, než spievať. Často ste spomínali, že začiatky pre Vás ako speváka neboli najšťastnejšie, keďže ste nemali šťastie na hlasových pedagógov. Prvý z nich vám zničil hlas, druhý vás učil nesprávnu techniku a v dôsledku toho ste nakoniec na niekoľko rokov museli spievanie úplne zanechať. Keďže ste tento pomerne ťažký začiatok nakoniec prekonali, aká by bola vaša rada dnešným začínajúcim spevákom, ktorí bojujú s podobnými problémami?

Je veľmi ťažké dať konkrétnu radu, pretože spôsob, ktorým sa každý z nás vysporiada s problémami alebo jednoducho s obyčajnou smolou, môže byť iný. Záleží na temperamente a  duchovnej sile každého jednotlivca. Ale ako všeobecnú radu by som odkázal, že ak veríte v samého seba, vo svoj talent a schopnosti, tak sa predovšetkým za žiadnych okolností nevzdajte!

Existuje vôbec nejaký efektívny spôsob, ako rozpoznať dobrého hlasového pedagóga?

Ak má niekto tie skúsenosti, ktoré už dnes mám, tak zacíti dobrého, respektíve zlého pedagóga na míle ďaleko. Ale spevák začiatočník je ľahkou potravou pre žralokov – teda pre ľudí, ktorí nemajú škrupule a ktorých cieľom je obohatiť sa na ňom. Podvádzajú predovšetkým mladých umelcov, aby sa zmocnili ich peňazí. Dobrý učiteľ je pre speváka predovšetkým takmer ako jeho druhý otec alebo druhá matka. Stáva sa len zriedka, že na niekoho takéhoto narazíte, ale stáva sa to.

Máte za sebou takmer 30 ročnú kariéru, takže určite viete porovnať, čo sa vo svete opery za tie roky zmenilo. Sú požiadavky na spevákov dnes odlišné, než pred 20 – 30-mi rokmi?

Svet opery sa za posledných 10 rokov veľmi zmenil. Vyrástlo množstvo nových talentov, ale mladí umelci majú problém udržať sa v obore a vydržať nápor, ktorý sa na nich kladie v dôsledku neuveriteľnej rýchlosti, akou dnes plynú udalosti okolo nás. V takomto tempe si priskoro – ako sa vraví – spália krídla a zničia kariéru. Je to veľký problém, pretože v blízkej budúcnosti môžeme skončiť bez popredných umeleckých osobností. Keď hovorím o popredných umeleckých osobnostiach, tak vôbec nemám na mysli to, že niekto pekne spieva – koniec koncov to, či spievate pekne je aj tak len vec názoru – ale hovorím predovšetkým o tom, že má ísť o človeka, ktorý má guráž niesť ďalej zástavu odvahy, hrdosti a svojho osobného štýlu, ktorý hovorí k veci a má zároveň aj čo povedať a taktiež o človeka, ktorý sa nebojí niesť na svojich pleciach občasné riziko.

José Cura ako Canio

José Cura ako Canio

Vieme, že doma v Argentíne ste na počiatku Vašej kariéry neuspeli – v Teatro Colón vás odmietli. Použijúc vaše slová z iného rozhovoru ,,doma nikto nie je prorokom”. Ako Vás vnímajú doma dnes? Cítite po všetkých tých rokoch tvrdej práce na medzinárodnej scéne a po mnohých úspechoch zadosťučinenie, že doma nakoniec uznali Váš talent?

Je niekto prorokom vo svojej vlastnej krajine, keď je mladý? Mohol by som uviesť zoznam mien s mnohými dobrými slovenskými spevákmi, o ktorých viem, že neboli uznaní vo svojej krajine. O niektorých dokonca viem, že boli podvedení zo strany svojich promotérov, pre ktorých pracovali a ktorí im potom za ich prácu nezaplatili. Takže žiadna krajina nemôže v biblickom zmysle slova hodiť kameňom ako prvá.

Dnes som väčšinou publika v Argentíne akceptovaný, pretože som sa svojho času ubránil voči výpadom médií ovládajúcich domácu kultúrnu scénu, ktoré majú mimochodom vo vedení dodnes tých istých ľudí ako v čase, keď ma zatracovali. Ale to je v poriadku, človek musí mať aj neprajníkov, pretože ak vás akceptujú všetci, tak to znamená, že sa asi nehýbete príliš dopredu, ale len opatrne ,,nanovo prihrievate starú polievočku”. A to nie je dobré – prestať sa posúvať umelecky neustále k niečomu novému. Pre politickú administráciu potom ani neexistuje lepšia výhovorka, keď nechcú dať peniaze na kultúru, než možnosť povedať: ,,Keďže vy umelci znovu a znovu budete opakovať stále to isté, aký má zmysel finančne prispievať na znovuvytvorenie diela, ktoré už bolo vlastne niekoľko krát v minulosti zrealizované…”

Teatro Colón, Buenos Aires

Teatro Colón, Buenos Aires

Spôsob, akým pri speve dýchate (náhlym prudkým nádychom), ste sa naučili od talianskej divy Mirelli Freni. Učili ste sa od nej výlučne pozorovaním počas spoločného účinkovania na javisku, alebo Vás nejako viedla a pomáhala Vám?

Legendárna Mirella Freni mi nikdy nedávala žiadnu súkromnú lekciu. Ja som sa od nej učil najlepším zo všetkých spôsobov – tým, že som bol jej partner na scéne a mohol som pozorovať jej úžasnú techniku z privilegovanej kratučkej vzdialenosti. Najlepšia zo všetkých lekcií!

Mirella Freni (Adriana Lecouvreur), 1985, San Francisco, California, USA, foto: Ira Nowinski/CORBIS

Mirella Freni (Adriana Lecouvreur), 1985,
San Francisco, California, USA,
foto: Ira Nowinski/CORBIS

Pán Cura, jedna z Vašich iniciatív viedla pred niekoľkými rokmi k ,,znovuobjaveniu” a nahratiu na CD vo verejnosti takmer neznámej Pucciniho opery Edgar. Bolo to pomerne prekvapivé, povedzte nám o tom viac. Keď ste sa s Edgarom prvý krát zoznámili, čím si Vás opera tak získala?

V roku 2008 v Teatro Regio di Torino mi povedala Simonetta Puccini, posledná dedička Giacoma, že sa rozhodla zverejniť manuskript 4. dejstva tejto opery. Ja som okamžite zareagoval, že by som chcel byť Edgarom v tejto ,,svetovej premiére” (Edgar bol Puccinim pôvodne napísaný ako opera v štyroch dejstvách a po prvej revízii bolo štvrté dejstvo vyškrtnuté. Puccini z diela odstránil asi 40 minút hudby. Druhá a definitívna revízia ponechala Edgara taktiež len v troch dejstvách – poznámka redakcie). Faktom je, že Edgar v trojdejstvovej podobe nie je úplne ideálna opera. Ale štvrté dejstvo je neskutočným (neuveriteľným) objavom. Zárodky takmer všetkých ďalších Pucciniho opier pochádzajú z tohto štvrtého dejstva a môžeme ich tam dnes nájsť. Myslím si, že Puccini sám musel zistiť tento obrovský rozdiel medzi posledným dejstvom a zvyškom opery a pravdepodobne preto sa rozhodol ,,schovať” túto časť partitúry. Aby si ponechal ako tajomstvo, že väčšina jeho nasledujúcich opier bola inšpirovaná práve týmito zhruba 30 minútami hudby. Pre mňa bolo historickým privilégiom, že som mohol byť prvým Edgarom na svete v tejto kompletnej verzii diela.

Keď ste naposledy navštívili Bratislavu v marci 2014 a podpisovali CD a DVD nosiče pre svojich fanúšikov, uvideli ste túto štvordejstvovú verziu na DVD z Torina (s Amarilli Nizza, a Marcom Vratognom) a povedali ste nám, že nie ste príliš nadšený finálnou podobou nahrávky. V čom spočívali Vaše námietky? Čo mohlo byť podľa Vás urobené lepšie?

Ja som bol, a stále som rozčarovaný spôsobom, akým bolo CD nakoniec zostrihané – aj pokiaľ ide o hudbu, aj pokiaľ ide o obraz. Kvalita nahrávky je veľmi dobrá, avšak – berúc do úvahy aj istý historický okamih o ktorom som hovoril – zaslúžila by si viac starostlivej práce v strižni. Ja som nikdy neschválil túto verziu a mám dlhý zoznam pripomienok k tomu, ktoré veci mohli byť urobené inak. Avšak, čo už teraz…

DVD Edgar - pôvodná Pucciniho verzia opery v štyroch dejstvách

DVD Edgar – pôvodná Pucciniho verzia opery v štyroch dejstvách

Existuje podľa Vás ešte nejaká iná menej známa opera, ktorá by si rovnako zaslúžila podobnú pozornosť?

V roku 1994 som mal tiež obrovskú historickú šancu, že som sa stal tenorom, ktorý ako prvý na svete mohol naštudovať poslednú verziu Pucciniho La rondine. (Posledná verzia Pucciniho La rondine zhorela pri bombardovaní talianskeho hudobného archívu Casa Sonzogno počas druhej svetovej vojny a bola v roku 1994 zrekonštruovaná Lorenzom Ferrerom – písali sme o tom podrobne v článku o manuskriptoch Originálne partitúry, podpisy autorov či dirigentské taktovky sú veľmi vzácne  poznámka red.) Takže ma takáto historická pocta zastihla dvakrát v priebehu 14 rokov. Avšak, podľa môjho názoru, dnes už hudobný priemysel nie je zainteresovaný v podobných veľkých kultúrnych počinoch. Rýchlo zarobené peniaze, to je to, čo teraz hýbe svetom.

Dnes, keď 10 sekundové reklamy a kratučké videá na youtube odprezentujú celú podstatu ktoréhokoľvek diela za menej ako dve minúty, ako v takomto zrýchlenom svete môže konkurovať, prežiť a pritiahnuť pozornosť návštevníkov trojhodinová opera?

Pomôže len maximálne férový prístup k dielu ako takému, teda jeho uchopenie bez predsudkov a rôznorodých klišé, ktoré sa naň časom nalepili. A samozrejme interpretačná úprimnosť. Nedokážete prilákať mladé publikum s afektovanými interpretáciami, ktoré majú za cieľ akože sa zavďačiť vzdorovitejšej povahe mládeže.

Pomôže taktiež, ak spojíme úctu k dielu s novátorským prístupom k nemu. Je to dosť obtiažna kombinácia, ale je zásadná, ak nechceme skončiť bez divákov.

Pán Cura, povedzte nám čo vás za posledný rok vo svete hudby najviac potešilo?

Na základe osobnej skúsenosti môžem povedať, že naj udalosťou v poslednom čase pre mňa bola možnosť po prvý krát dirigovať Mahlerovu 2. symfóniu. Ja sa nemôžem dočkať, kedy budem mať príležitosť zopakovať si tento doslova nadpozemský zážitok.

José Cura ako dirigent

José Cura ako dirigent

Keby ste mali možnosť dnes večer naposledy v živote niečo dirigovať, čo by to bolo?

Svoj dirigentský život by som chcel ukončiť Bachovou Veľkou omšou (Omša h-mol). To by bolo pre mňa najmagickejšie adieu.

A keby ste vedeli, že dnes stojíte na javisku posledný krát ako spevák, ktorú rolu by ste si zvolili na rozlúčku a prečo?

Svoj spevácky život by som chcel ukončiť práve dielom Pagliacci. Povedané ústami môjho hrdinu: ,,Zapamätajte si, že ja som nikdy nebol tou maskou, ale tým mužom za ňou”.

Ďakujeme za rozhovor.

José Cura, foto: Zdenko Hanout / Opera Slovakia

José Cura,
foto: Zdenko Hanout / Opera Slovakia

Zo zaujímavých názorov Josého Curu sme vybrali nasledovné citáty: 

,,Dirigenti bohužiaľ študujú novú partitúru tak, že sa učia hudbu s pomocou CD, lebo je to tak jednoduchšie. Lenže potom to nevedia dirigovať inak, než ako to majú napočúvané. Tak sa vlastne opakujú po svojich kolegoch, ktorí dielo nahrali skôr – a to včítane chýb, ktoré ich kolegovia urobili”.

,,Nebudete originálny produkt, ak budete počúvať, ako to robili iní. Ak to budete robiť podľa nich, ste v podstate papagáj, alebo v lepšom prípade opakovací stroj. Aký má význam urobiť nahrávku nejakého diela presne takú istú alebo podobnú, aká už existuje? Nie je to prínosné pre umenie ako také”.

,,Vôbec nie je pravda, že dobrý divadelný alebo filmový režisér bude aj dobrým operným režisérom. Naraz zistí, že mu na scéne stojí 50 členný zbor a on nevie čo s ním, lebo toľko ľudí v klasickom divadle na scéne nikdy nemal.”

,,Dobrý režisér má svoju vlastnú koncepciu. Keď vie čo chce, show s ním postavíte za tri týždne. Zlý režisér vám povie – hrajte, a ja vás budem pozorovať a uvidím, čo na tom budeme meniť – a čaká na veľkú myšlienku. A tá možno príde a možno aj nepríde. Show s ním nepostavíte často ani za dva mesiace. A všetko to stojí kopec peňazí, pretože každý deň má na javisku 200 ľudí, ktorí sú všetci platení a čakajú, kým ho nejaká myšlienka neosvieti. Je to drahé a neefektívne”.

,,Bel canto nie je opera. Opera je melodráma – dráma s hudbou. Verdi to povedal už pred 150 rokmi, ale my vôbec nepočúvame jeho názory. Spevák vo Verdiho opere musí byť dobrý dramatický herec. My tvrdíme, že na Verdiho treba pekný hlas a všetko má byť zvukovo dokonalé. To je ale opak toho, čo Verdi chcel. Jeho zaujímala dramatickosť príbehu a nevadili mu ani tzv. nedokonalé hlasy, pokiaľ sa hodili dramaticky do inscenovaného príbehu”.

,,Tenorové postavy sú zväčša pozitívne, negatívne sú postavy iných hlasov. Negatívna postava sa dá lepšie ukázať dramaticky, ľahšie sa dá na nej vystavať charakter”.

,,Dobrý spevák musí poznať nielen svoje texty, ale aj texty kolegov. Musí totiž dobre rozumieť celému príbehu, každej jeho nuanse, aby si vedel urobiť dobrú psychoanalýzu vlastnej postavy, ktorú stvárňuje. Musí preto vedieť nielen to, čo hovorí on, ale aj to, čo na jednotlivé repliky odpovedajú iné postavy”.

,,Spevák by nikdy nemal spievať operu v jazyku, ktorým nehovorí plynule. Som odporcom toho, učiť sa texty foneticky. Predstavte si, že by v činohre hral niekto, kto nehovorí jazykom v ktorom je napísaná hra. Asi by to vyzeralo divne. Prečo si ľudia myslia, že rovnako divne to nevyzerá v opere?”

,,Operný spevák musí byť aj herec aj spevák. Nie z tradície, ale priamo z definície pojmu operný spevák”.

www.josecura.com

Pripravili: Peter Bleha, Natália Dadíková

Galéria fotografií Zdenka Hanouta z fotenia José Curu v Bratislave 16.9.2015 / www.hanout.eu

Video z fotografovania José Curu pre Opera Slovakia

 

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

spravodajca a publicista

Zanechajte komentár