Joseph Haydn a Bratislava

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Príbeh Josepha Haydna (1732 – 1809), ktorého 290. výročie narodenia si 31. marca t.r. pripomíname, je príbehom talentovaného a húževnatého človeka, ktorý sa napriek rôznym prekážkam vypracoval na jedného z najslávnejších skladateľov histórie. Dožil sa na tú dobu vysokého veku (77 rokov) a bolo mu dožičené svoju slávu si aj vychutnať. Na druhej strane neváhal použiť pochvalné slová na adresu svojich kolegov Wolfganga Amadea Mozarta, ale aj Jána Ladislava Dusíka pred ich otcami. Haydnov pozitívny prístup k prekážkam, priateľská povaha a láskavý humor sa odzrkadľuje aj v jeho hudbe.

Sám o tom píše ako 70-ročný v r. 1802: „Kedykoľvek som musel bojovať s prekážkami, kedykoľvek moje duševné a telesné sily ochabovali a ťažko mi bolo vydržať na svojej ceste, vždy mi niečo našepkávalo: Tak málo je šťastných a spokojných ľudí na svete, tak veľa je starostí a trápenia! Možno práve tvoja práca sa stane tým prameňom, z ktorého ustatý, starostami utrápený človek načerpá na niekoľko chvíľ pokoj a úľavu… Táto myšlienka ma poháňala vpred, a preto aj dnes s pocitom šťastia a radosti hľadím na svoju námahu, ktorú som po dlhé roky nepretržitou prácou vynakladal na toto umenie“. Na inom mieste píše aj pre dnešok aktuálne: „Nech sa svet dozvie, že som nebol neužitočným členom spoločnosti a že aj hudbou možno konať dobro“. (Preklady citované z Pavol Polák: Návraty k Haydnovi, Hudobný život 6/1982 z 29.3.1982)

Rodný dom Josepha Haydna, Rohrau, Obere Hauptstraße 25, Rakúsko, foto: wikipedia

Joseph Haydn sa narodil 31. marca 1732 v malej rakúskej dedinke Rohrau (Obere Hauptstraße 25), vzdialenej asi 30 km od Bratislavy, ako druhé dieťa v rodine majstra kolára a kuchárky. Od veku necelých šiestich rokov býval a chodil do školy u strýka Johanna M. Francka v neďalekom Hainburgu (Ungarstraße 3), kde dostával podľa vlastných spomienok viac bitky ako jedla, ale naučil sa hrať na viacerých hudobných nástrojoch, za čo bol strýkovi vďačný. Vďaka hudobnému talentu ho z Hainburgu do Viedne zobral kapelník Dómu sv. Štefana vo Viedni Georg von Reutter mladší.

Spieval soprán v chlapčenskom zbore a vystrájal rôzne pestvá – lomozil na lešení zámku Schönbrunn, kolegovi zo zboru odstrihol z parochne cop. Po zmene hlasu sa ocitol na dlažbe, našiel si izbu v podkroví domu Großes Michaelerhaus (Kohlmarkt 11), do ktorej mu zatekalo a snežilo, ale podľa vlastných spomienok nezávidel žiadnemu kráľovi jeho šťastie, keď sa mohol venovať hre na klavíri rozožratom od červov. Živil sa hraním a vyučovaním hudby.

V tom istom dome býval aj libretista Pietro Metastasio, ktorý ho zoznámil so skladateľom Niccolom Porporom. Haydn sa stal Porporovým sluhom a pravou rukou, sprevádzal ho na klavíri pri výuke hudby a naučil sa od neho skutočné základy hudobnej kompozície. Nezaobišlo sa to bez buchnátov do rebier ani nadávok. Haydn bol však tomuto svojmu jedinému učiteľovi kompozície vďačný za všetko, čo sa u neho naučil.

Großes Michaelerhaus (Kohlmarkt 11, Viedeň), v tomto dome bývali Joseph Haydn a libretista Pietro Metastasio, zdroj foto: flickr.com

Akonáhle nasporil nejaké financie, kupoval si knihy, z ktorých sa sám zdokonaľoval. Vďaka Mestastasiovi a Porporovi prenikol do šľachtických kruhov. Po krátkom angažmán u grófa Morzina sa stal v r. 1761 vicekapelníkom a neskôr od r. 1766 kapelníkom u Esterházyovcov a takmer 30 rokov zotrval v službách tohto bohatého kniežacieho rodu s hlavným sídlom v Eisenstadte (Uhorsko, od 1921 súčasť Rakúska). Dlhé mesiace trávil v letnom sídle Esterházyovcov na zámku Esterháza (dnešný Fertőd v Maďarsku), kde sa v odlúčení stal originálnym a svoje kompozičné schopnosti rozvinul naplno.

V tejto funkcii navštevoval aj bratislavské paláce Esterházyovcov (na Kapitulskej č. 6 – 8 a na Panskej 13), Grassalkovichovcov (dnes Prezidentský palác na Hodžovom nám.), Apponyiovcov (dnes Expozícia vinohradníctva a historických interiérov Múzea mesta Bratislavy na Radničnej 1) a Erdödyovcov (Ventúrska 1). Z trojice viedenských klasikov naše mesto navštevoval najčastejšie tak služobne, ako aj súkromne, ale paradoxne nevieme zdokumentovať počet jeho bratislavských pobytov a presne ich časovo zaradiť.

Grassalkovichov palác, Bratislava, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia
Apponyiho palác v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia
Letný arcibiskupský palác, Bratislava (dnes Úrad vlády SR), foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Z denníkov hlavného cisárskeho dvormajstra Johanna Josefa Khevenhüllera-Metscha, ktorý sa v našom meste zdržiaval v dňoch 10. 2. – 20. 2. 1767 na miestodržiteľskom dvore Márie Kristíny a Alberta Sasko-Tešínskeho, sa dozvedáme zaujímavé detaily o programe dvora. V divadielku Letného arcibiskupského paláca (dnes Úrad vlády SR na Námestí slobody), ktoré dal zriadiť krajinský sudca (úrad ostrihomského arcibiskupa bol vtedy neobsadený), uviedol slávny skladateľ a kapelník kniežaťa Esterházyho, pán Handl (!) so svojimi virtuózmi 16. 2. 1767 svoju operu buffa. Dvormajster ešte poznamenáva, že títo virtuózi stoja knieža Esterházyho okolo 20 000 zlatých ročne. (Aus der Zeit Maria Theresias: Tagebuch des Fürsten Johann Josef Khevenhüller-Metsch, kaiserlichen Obersthofmeisters, 1742-1776, 6 (1764 – 1767), Wien: Adolf Holzhausen 1917)

Išlo o Haydnovu komickú operu La canterina (Speváčka), ktorá tu mala verejnú premiéru. Predchádzalo jej zrejme len súkromné uvedenie v Eisenstadtskom zámku v roku 1766. Libreto vydal tlačou bratislavský vydavateľ J. M. Landerer.

Manželkou grófa (neskôr kniežaťa) Antona Grassalkovicha II. bola Mária Anna Esterházyová, dcéra Haydnovho zamestnávateľa kniežaťa Mikuláša Esterházyho „Nádherymilovného“. Haydn hosťoval v Grassalkovichovom paláci viackrát, ale prameňmi je doložená iba návšteva 16. 11. 1772. Vtedy dirigoval Esterházyho kapelu na plese na počesť miestodržiteľského páru Márie Kristíny a Alberta Sasko-Tešínskeho.

Pamätná tabuľa Josepha Haydna na západnej fasáde Grassalkovichovho paláca v Bratislave, autor akad. sochár Jozef Kostka v r. 1959. Foto z roku 1978 uverejnené v časopise Národného výboru hlavného mesta SSR ,,BRATISLAVA“, V. ročník 1978, číslo 2

Počas Medzinárodnej Haydnovskej konferencie v roku 1959 (150. výročie úmrtia) slávnostne odhalili bronzovú pamätnú tabuľu na západnej stene Grassalkovichovho paláca zo strany Štefánikovej ulice. Jej autorom bol akademický sochár Jozef Kostka. Pamätná tabuľa sa skladala z dvoch častí. Pripomínala účinkovanie skladateľa v paláci a zobrazovala aj jeho podpis. V roku 1999 ju odstránili a nachádza sa v depozite Múzea mesta Bratislavy – musí sa reštaurovať.

Tajomnej Kataríne Csechovej, komornej grófky Grassalkovichovej, ktorú možno grófka priviedla so sebou z Eisenstadtu, odkázal Haydn v závete vysokú sumu tisíc zlatých. Neskôr ju však zo závetu vyškrtol, takisto ako svoju prvú lásku Therese Kellerovú, ktorá na želanie rodičov vstúpila do kláštora a Haydn sa oženil s jej staršou sestrou. Možno si myslel, že tieto dve dámy zomreli. V prípade Therese Kellerovej to však neplatilo, Haydna prežila o 10 rokov. V závete myslel aj na štyri dcéry parochniara Sommerfelda z Bratislavy.

Esterházyho palác na Kapitulskej č. 8. v Bratislave, podoba budovy v roku 2022, foto: Zuzana Godárová

Po smrti jeho mecenáša kniežaťa Mikuláša Esterházyho v roku 1790 dostal 58-ročný Haydn tri ponuky: miesto kapelníka u kniežaťa Antona Grassalkovicha II. (zaťa Mikuláša Esterházyho) v Bratislave, Ferdinand IV., Kráľ Neapolska ho pozval na svoj dvor a huslista a podnikateľ Johann Peter Salomon mu ponúkol angažmán v Londýne. Haydn si vybral tretiu možnosť, aj keď ho priatelia (medzi nimi aj Mozart) odhovárali od strastiplnej cesty. Dôvodili, že nebol vychovaný pre veľký svet a neovláda jazyk. Odpoveďou na tieto námietky bol Haydnov slávny výrok: „Mojej reči rozumie celý svet“.

V máji 2018 umiestnili v areáli Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety na Nám. 1. mája bustu Josepha Haydna od akad. sochára Laca Saba. Architektonicky ju stvárnil Ing. arch. Michal Bogár a idea vytvoriť pamätník pochádza od prof. MUDr. Vladimíra Krčméryho, rektora školy. Okrem toho je v Bratislave od roku 1972 po Haydnovi pomenovaná Haydnova ulica na Červenom kríži.

Busta Josepha Haydna v areáli Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave od akad. sochára Laca Saba. Foto: Zuzana Godárová

Regnardovu veselohru Der Zerstreute (Roztržitý), pre ktorú Haydn skomponoval orchestrálnu hudbu, uviedla 22. 11. 1774 operná spoločnosť jeho priateľa Karla Wahra v divadle v Zelenom dome (Sedlárska 12, Bratislava). V zadnom trakte sa konali divadelné predstavenia v rokoch cca 1760 – 1775. Podľa dobových záznamov publikum prijalo veselohru s nadšením a vytlieskalo si opakovanie finále.

Gróf Juraj Apponyi bol patrónom Josepha Haydna pri jeho vstupe do viedenskej slobodomurárskej lóže Zur wahren Eintracht (K pravej svornosti). Haydn preňho zložil Sláčikové kvartetá op. 71 a op. 74. Zachovala sa Haydnova korešpondencia týkajúca sa komornej grófa Apponyiho Nanette Peyerovej (alebo Bayerovej), ktorá naznačuje jeho hlbokú náklonnosť k nej a obdiv jej hudobného talentu. Sú k dispozícii tri listy, jeden adresoval priamo jej, jeden grófovi Apponyimu a jeden vydavateľovi Artariovi. Opisuje ju ako veľkého génia, ktorý si zaslúži sedieť na vrchole Parnasu. Ospravedlňuje sa Nanette za chybu, ktorú nespôsobil on, ale fakt, že je zavalený prácou. V každom liste jej posiela tisíc bozkov. Podľa listu adresovaného priamo Nanette Peyerovej, plánoval prísť do Prešporku 12. 5. 1786 na jeden deň.

Erdődyho palác v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Gróf Ján Nepomuk Erdödy, inšpirovaný o. i. divadlom Haydnovho zamestnávateľa Mikuláša Esterházyho, si v 80-tych rokoch 18. storočia vydržiaval opernú spoločnosť, ktorej riaditeľom bol tenorista Hubert Kumpf (1757 – 1811). Na mieste dnešnej budovy na Laurinskej 6 si dal Erdödy postaviť divadelnú budovu, ktorú otvorili v roku 1785. Operné predstavenia však možno doložiť v Erdödyho rezidencii už od januára 1783. Jeho operná spoločnosť, ktorá uvádzala všetky diela v nemčine, uviedla štyri Haydnove diela prevzaté z Esterházyho opery:

  • 5. 6. 1785 Die belohnte Treue (La fedeltà premiata / Odmenená vernosť),
  • 30. 1. 1786 Der Sieg der Beständigkeit (La vera costanza)
  • 3. 11. 1786 Armida
  • 10. 2. 1787 Roland der Pfalzgraf (Orlando Paladino)

Okrem uvedených bratislavských premiér sa tieto diela tiež viackrát reprízovali. Niektoré Haydnove diela tu uviedli dokonca ešte predtým ako vo Viedni (La vera costanza a Orlando Paladino). Haydn neskôr venoval Jozefovi Erdödymu (synovi Jána Nepomuka) sériu sláčikových kvartet op. 76. Gróf Ladislav Erdödy na znak úcty a z vďaky za výuku jeho neskoršieho kapelníka Ignaza Pleyela daroval Haydnovi dva kone s kočom, čo mu iste uľahčilo aj cesty do nášho mesta.

Prečítajte si tiež:
Bratislava – mesto hudby (seriál)
V Bratislave pokrstili novú knižnú publikáciu Hudobný sprievodca po Bratislave (článok z roku 2017)

Bratislavské noviny Pressburger Zeitung v roku 1785, referujúc o založení Erdödyho opernej spoločnosti, prorocky označujú Haydna za „uhorského Orfea, ktorého budú aj v budúcich dobách obdivovať všetci priatelia hudby“. Myslím, že sa nemýlili. V Bratislave, v neďalekých rakúskych lokalitách, ako aj v maďarskom Fertőde sa zachovala väčšina budov, v ktorých Haydn účinkoval a býval. Umožňujú nám aj opticky sa preniesť do Haydnových čias. V niektorých z nich sú expozície, kde sa dá o ňom dozvedieť viac. Prajem vám príjemné počúvanie jeho skvelej hudby!

Autor: Zuzana Godárová

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

sprievodkyňa cestovného ruchu so špecializáciou hudobný sprievodca po Bratislave a po Viedni; publicistka; spoluautorka knihy Hudobný sprievodca po Bratislave

Zanechajte komentár