Joyce DiDonato, Speváčka roka v drámach kráľovien

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nemeckú cenu Echo Klassik „Speváčka roka” získala americká mezzosopranistka Joyce DiDonato dvakrát: v roku 2010 a 2013. Navyše je Vokalistkou roka 2013 – ocenenou týmto titulom od najstaršieho amerického hudobného časopisu Musical America. Ale je aj víťazkou Grammy 2012 v kategórii Best Classical Vocal Solo… Takže dať epiteton ornans v titule článku je náležité – a dátumovo presné.

V rámci cyklu Svetové operné hviezdy pripravila koncert svetoznámej Joyce DiDonato bratislavská agentúra Kapos artists – s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a pod patronátom Veľvyslanectva USA na Slovensku. Záštita na najvyššej úrovni. Zabezpečiť ju však – je tiež umenie…

Pod názvom Drama Queens (Drámy kráľovien) sa 7.11.2013 predstavila aktuálna kráľovná mezzosopránových koloratúr preplnenej opernej sále Novej budovy Slovenského národného divadla, ktorému predviedla vrcholné spevácke umenie za spoluúčasti 17-členného, r. 1979 v Amsterdame založeného inštrumentálneho súboru Il Complesso Barocco (predvádza hudbu barokových majstrov na replikách historických nástrojov) s umeleckým vedúcim súboru, výnimočným mladým ruským husľovým virtuózom (údajne aj kontratenoristom) Dmitrijom Sinkovskym, ktorý hrá na husliach Ruggeri z r. 1675.

Koncert Joyce DiDonato v Bratislave

Koncert Joyce DiDonato v Bratislave

Vymenovávať všetky operné role a úspechy Joyce DiDonato na svetových operných scénach je – vzhľadom na obsiahly bulletin, s kvalitným prekladom árií do slovenčiny Michaelou Jurovskou – takmer kontraproduktívne. Preto spomeniem aspoň opery a role americkej umelkyne v súčasnej sezóne: Belliniho operu Kapuletovci a Montekovci v Kansas City, Massenetovu Popolušku (Cendrillon) v Grand Teatro del Liceu v Barcelone, Mozartovu operu La clemenza di Tito v Lyrickej opere v Chicagu, Rossiniho Popolušku v Metropolitnej opere a Donizettiho Mariu Stuardovú v londýnskej Covent Garden. K tohtoročným aktivitám umelkyne patrí aj recitálové turné po Južnej Amerike, koncerty v Berlíne, Viedni, Toulouse, Miláne, Aspene – a v Bratislave. Drama Queens vydala exkluzívne na CD vo fi. Erato/Warner Classics, kde jej v septembri vyšlo aj ostaté CD pod názvom ReJoyce!

Joyce DiDonato nemá magicko – osudový hlas, ako talianska mezzosopranistka Cecilia Bartolli, ktorá – tiež zásluhou agentúry Kapos – pred dvomi rokmi predviedla na tom istom javisku polozabudnuté umenie kastrátov (koncert „Sacrificium“ – spolu s Milánskym komorným orchesterom Il Giardino Armonico – 13. októbra 2011). Ale – jedna i druhá – vie vybrať sebe najpriliehavejší repertoár, čo je prvoradé umenie speváka. Barokoví majstri boli na koncerte americkej divy prezentovaní ukážkami z opier Antonia Cestiho, Claudia Monteverdiho, Geminiana Giacomelliho, Giuseppe Maria Orlandiniho, Johanna Adolpha Haseho, Georga Friedricha Händla a Giovanniho Portu. Ich diela vyžadujú nielen ušľachtilú prostotu, ale v rámci vládnucej talianskej estetiky baroka najmä virtuozitu, v rámci ktorej sa zrodilo bel canto, jeho štýl, renomé a priam legendárna sláva. Podstatou tejto často citovanej techniky spevu je absolútne ovládanie dychovej opory, ktorá umožňuje vokálnym majstrom tvoriť nekonečne dlhé, pritom ľahko zvládnuté frázy, ozdobené ruládami koloratúr, rôznych držaných i pohyblivých ozdôb, vzostupných a zostupných perlivých behov, pričom hlas dokáže napodobniť raz nárek, inokedy spev a šum prírody, v rámci „drámy kráľovien“ i nekonečný smútok a žiaľ nad sklamaním z lásky a navyše – v rámci estetiky talianskeho baroka (trochu odlišného od nemeckého) – dynamicky zvlnené plochy, plné kontrastu a afektovej krásy. Joyce DiDonato svoj hlas predviedla raz v priam hrdelných polohách, od fortissimových „fúrií“, plných nenávisti a žiaľu, s mezzosopránovou farbou – až po sopránove tóny s brilantnými behmi a stíšenia žiaľu s pianissimami, ktoré by si zaslúžili nie tri „p“, ale štyri až päť označení pianissima, toho najjemnejšieho vyjadrenia jej hebkých tónov. V časoch benátskej a neapolskej opery bolo bel canto zázrakom – dnes je odkazom, rozvíjaním tradície doby, ktorá formovala istú etapu vývoja opery, ako zrod niečoho nového na pôde širokého poľa hudby. Renesančno (Monteverdi, Cesti) – barokové štádium (Orlandini, Hasse, v talianskom období opernej tvorby aj Händel) vývoja opery bola cesta od napodobovania antickej prostoty a vznešenosti, k barokovej ozdobnosti a vonkajšej nádhere štýlu. To sa prejavuje aj v počiatočnom obsahu barokových opier: osudy nešťastných kráľovien z dávnych čias sú pretavené ozdobným rukopisom tvorcov barokovej hudby (Cesti: ária Orontey – egyptskej kráľovnej, Monteverdiho Oktávia – rímska cisárovna z legendárnej Korunovácie Poppey, Giacomelliho Irena – princezná z Trabzonu, Orlandiniho Berenika – palestínska kráľovná, Hasseho Kleopatra – egyptská kráľovná z opery Antonius a Kleopatra, alebo Kleopatra v  árii z Händlovej opery Queen od Egypt, Ifigénia – princezná mykénska z Portovej opery Mycenae – a napokon Roxana – perzská princezná z Händlovej opery Alessandro).

Etapa vývoja vyše dvoch storočí tvorby spomínaných skladateľov (od 1567 do r. 1787) posunulo štýl tvorby od prostej melodiky z Cestiho „Orontei“ (úvodná ária koncertu Intorno all´idol mio), cez geniálnu výrazovo – vokálnu ekvilibristiku v Monteverdiho árii rímskej cisárovnej Oktávie v Korunovácie Poppey (Ottavia Empress od Rome), prudkosť vlniaceho sa rytmu v Orlandiniho brilantnej a temperamentnej árii Bereniky (Da torbida procella) – po ukážku priam vzorovo predneseného, každé slovo vydeklamovaného, pritom zurčiaceho barokového accompagnato recitativu, „vlievajúceho“ sa postupne a takmer nebadane do veľkej trojdielnej, nostalgickej znejúcej da capo Händlovej árie, naplnenej inšpirovanou hudbou (E pur così in un giorno… Piangeró la sorte). Händel – s citovanou áriou Kleopatry i záverečnou, radostne vyznievajúcou ukážkou z opery Alesandro (Roxana: Brilla nell´alma) bol spolu s Monteverdim najúchvatnejšou ukážkou barokového umenia a  skvelej interpretky – noblesnej, zjavom krehkej, sladkým hlasom obdarenej umelkyne, ktorá priam žiarila vo vášnivo šarlátovej toalete od svetovej módnej návrhárky Vivienne Westwoodovej. Darmo, primadony prezentovali vždy svetu nielen svoj hlas, ale aj zjav a módne trendy.

Koncert Joyce DiDonato v Bratislave

Koncert Joyce DiDonato v Bratislave

Tri prídavky (Lasciami Piangere z opery Fredegunda od Reinharda Keisera, Col versar, barbaro, il sangue od Orlandiniho s nádhernými výškami a na záver zopakovaná ária Händla – Brilla nell’alma) boli odmenou nadšenej divy –nadšenému obecenstvu.

Celkom zvláštnu kapitolu si zaslúži umenie sprevádzajúceho, ale aj samostatné inštrumentálne skladby hrajúci orchester Il Complesso Barocco. Je to súbor dlhej tradície, ktorý dobové nástroje (resp. ich repliky) ladí do ideálnej súhry, čo je vzhľadom na historické inštrumenty vždy háklivá vec. Ako sprievodný ensemble bol plne v službách výrazu mezzosopranistky s jej vokálnymi danosťami a majstrovstvom – v perlivých, tempovo neúprosne prúdiacich, dynamicky pestrých náladách a v mnohovýznamovom tieňovaní. V samostatných číslach (D. Scarlatti: Sinfonia, A. Vivaldi: Husľový koncert d mol, G. F. Händel: Pasacaglia, Ch. W. Gluck: Baletná hudba z Armidy) dominovala nielen súhra 12 sláčikov s čembalom, lutnou (Arcilutna), flautou (aj priečna), hobojom a fagotom (Bassoon), ale aj priam romantický – aktuálny výraz, ktorý je oproti iným, „suchšie“ orientovaným barokovým súborom pohladením duše.

O lídrovi súboru Dmitrijovi Sinkovskom možno písať len superlatívy – najmä po vypočutí si jeho sóla vo Vivaldiho Husľovom koncerte d mol, RV 242 „per Pisendel“. Podobne ako Joyce DiDonato predviedol dynamický prúd živej, elegantnej, espressivom nabitej hudby (1. a 3. časť koncertu), navyše vlasové pianissima, ktoré brali dych aj najneposednejším poslucháčom. Je to odchovanec ruskej husľovej školy, ktorá vychováva nielen technicky vyspelých interpretov, ale neoberá talenty ani o emotívne („slovanské“) prežívanie hudby. V prípade Dmitrija Sinkovského ide navyše o huslistu, ktorý citovú vrúcnosť ladí s poučením o aktuálnej historickej interpretácii, ktorá sa tiež časom vyvíja. Je laureátom viacerých európskych husľových súťaží, no pôsobí aj ako dirigent (vedie súbor Il Pomo d´Oro). Ako husľový líder Il Complesso Barocco udával tempo a výraz tónom svojich mäkko znejúcich huslí, ale aj energickým pohybom celého tela.

Koncert s Joyce DiDonato a Il Complesso Barocco bol komplexným hudobným zážitkom, na ktorý sa nedá zabudnúť.

Cieľavedomé zoznamovanie spomínanej agentúry s aktuálnymi opernými stars je pre Bratislavu úspešnou ambíciou o zaradenie medzi ostatné európske kultúrne centrá. Hudobní historici raz zaradia aj toto obdobie k tým šťastným etapám v histórii Bratislavy, kedy do nášho hlavného mesta zavítali (od r. 1920 – ale aj pred vznikom SND) významné spevácke, dirigentské a skladateľské osobnosti. Aj keď v ostatných rokoch sa podarilo zásluhou vedenia SND predstaviť zopár slávnych mien v rámci operných večerov, agentúra Kapos artist pripravuje spevácke „hody“ na koncertnom pódiu.

Autor: Terézia Ursínyová

Joyce DiDonato

Drama Queens

koncert

Slovenské národné divadlo, Bratislava, nová budova

7. novembra 2013 o 19.30 h

Hudobný sprievod:

IL COMPLESSO BAROCCO

(Holandsko)

 Joyce DiDonato v Bratislave baner

Program koncertu

Antonio Cesti (1623 – 1669)

Intorno all’idol mio (Orontea, egyptská kráľovná/Queen of Egypt)

Orontea (1656)

Domenico Scarlatti (1685 – 1757)

Sinfonia

(presto – grave – presto)

Tolomeo ed Alessandro (1711)

Claudio Monteverdi (1567 – 1643)

Disprezzata regina (Ottavia, rímska cisárovná/Empress of Rome)

Korunovácia Poppey/L’incoronazione di Poppea (1643)

Geminiano Giacomelli (1692 – 1740)

Sposa, son disprezzata (Irene, princezná z Trabzonu/Princess of Trebizond)

La Merope (1734)/Antonio Vivaldi: Bajazet (1735)

Antonio Vivaldi (1678 – 1741)

Husľový koncert d moll, RV 242 „per Pisendel“

Violin concerto in D minor, RV 242 „per Pisendel“

(allegro – adagio – allegro)

Giuseppe Maria Orlandini (1676 – 1760)

Da torbida procella (Berenika, palestínska kráľovná/Berenice Queen of Palestine)

Berenika/Berenice (1725)

Prestávka

Johann Adolph Hasse (1699 – 1783)

Morte col fiero aspetto (Kleopatra, egyptská kráľovná/Cleopatra, Queen of Egypt)

Antonius a Kleopatra/Antonio e Cleopatra (1725)

Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)

E pur così in un giorno… Piangerò la sorte mia (Kleopatra, egyptská kráľovná/Cleopatra, Queen of Egypt)

Július Cézar v Egypte/Giulio Cesare in Egitto (1724)

Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)

Passacaglia

Radamisto (1720)

Giovanni Porta (1675 – 1755)

Madre diletta, abbracciami (Ifigénia, mykénska princezná/Ifigenia, Princess of Mycenae)

Ifigénia v Aulide/Ifigenia in Aulide (1738)

Christoph Willibald Gluck (1714 – 1787)

Air gracieux – Air sicilien

Baletná hudba/Ballet music

Armide (1777)

Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)

Brilla nell’alma (Roxana, perzská princezná/Rossane, Princess of Persia)

Alexander/Alessandro (1726)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár