Jozef Dolinský ml.: Balet je poctivá práca na technike a tanečnom prejave plnom emócií

S Jozefom Dolinským ml. sme sa rozprávali o jeho pohľade na baletné umenie zo zorného uhla umelca a tvorcu – choreografa a režiséra – ale aj riaditeľa Baletu SND. Hovorili sme spolu nielen o legendárnych osobnostiach tohto umenia, ale i o profilácii baletného súboru SND, o balete všeobecne, ako aj o kultúre a jej postavení v súčasnej spoločnosti.

Od roku 2012 ste riaditeľom Baletu SND, ale predtým ste zažili kariéru ako aktívny baletný umelec a tvorca – choreograf a režisér. Ste synom tanečníka, choreografa, baletného majstra a pedagóga Jozefa Dolinského. Viedlo vás k baletnej kariére práve rodinné prostredie?

Jednoznačne. Hoci som ako každý chlapec inklinoval ku športu a voľné poobedia trávil na ihrisku, dokonca som chodil aj do futbalovej prípravky Slovana Bratislava. Rodinné zázemie a umelecká atmosféra stretnutí u nás doma, kde sa toho o divadle veľmi veľa rozprávalo, rozhodli.

Akými slovami by ste laickému divákovi opísali baletné umenie?

Slová niekedy nestačia na to, aby ste opísali čo zažívate, keď máte to šťastie a vyjadrujete tancom príbeh, vzťah, paletu emócií, ktoré sa snažíte preniesť do obecenstva. Balet je umenie, kde vás lož najskôr dobehne. Lož voči sebe, keď podceňujete tréning, a lož voči divákovi, keď sa netvoríte úprimne z hĺbky svojho srdca.

Š. Ondrišová, P. Groll: Bess – Pocta Rudolfovi Labanovi, Balet SND, 2016,
foto: Peter Brenkus

V opernom umení máme legendy, ktoré ho výrazne ovplyvnili a formovali. Mohli by ste čitateľom Opera Slovakia povedať mená aspoň niektorých výrazných domácich či zahraničných baletných legiend? Možno mená tých, ktorí nejakým spôsobom ovplyvnili vašu baletnú kariéru?

Vyberiem pre mňa najdôležitejšie mená s tým, že nepôjdem až tak hlboko do dejín baletu a budem stručný. Marius Petipa, tvorca najvýznamnejších klasických baletov. Prvé svetové hviezdy baletu Vaslav Nižinskij, Anna Pavlovová. Stopy Ballet Russes Sergeja Ďagileva nájdeme v histórii všetkých významných svetových baletných scén, vrátane SND. Rudolf Laban rodák z vtedajšieho Prešporka. Legendami sú Rudolf Nurejev, Michail Barišnikov, Natalia Makarova, Margot Fonteyn, Maris Liepa, Vladimir Vasiliev a mnoho ďalších dodnes neprekonateľných interpretov. Dejiny choreografie menili napr. Fokin, Balanchine, Bejart, Petit. Nespochybniteľnými sú Dolin, Ashton, MacMillan, Cranko, Kilián, Neumayer, Tharp, Bausch a samozrejme mnohí ďalší.

S. Prokofiev: Romeo a Júlia, Balet SND (1954),
Trúda Boudová-Tašká (Júlia), Jozef Zajko (Romeo),
foto: Archív SND

Z našich nielen moju kariéru najviac ovplyvnili Jozef Dolinský st., Karol Tóth, Jozef Zajko, Rafael Avnikjan, Emil Bartko, Pavel Šmok. Veľmi si vážim, že som vďaka  záujmu aj o inú umeleckú tvorbu mohol stretnúť Juraja Kubánku, Štefana Nosáľa, Jozefa Bubáka, Jána Haľamu, Gabrielu Záhradníkovú, Tommyhu Schramka, Titusa Pomsara, Marilenu Halászovú, Petra Scherhaufera, Emila Holečku, Jana Vedrala, Ljuboslava Majeru, Juraja Svobodu, Tomáša Rudolfera, Altynai Asylmuratovú a Borisa Eifmana. Nech je mi odpustené, lebo som určite na niekoho zabudol.

Gratulácia choreografke a tanečnej pedagogičke Marilene Halászovej pri príležitosti jej životného jubilea (pred oponou v Štátnom divadle Košice v roku 2015, písali sme o tom TU…),
zľava: Jozef Dolinský ml., Marilena Halászová, Andrej Suchanov,
foto: Lacko Mlaka

Čím vás tieto osobnosti inšpirovali?

Niektorí ma vychovávali, viedli, učili. O niektorých som len čítal a iných som zas vnímal ako vzory. Čím viac ukrajujete zo života, tým hlbšie si uvedomujete komu a začo treba byť vďačný. Inšpirovalo ma mnoho vecí, ktoré som poznal priamo vďaka otcovi, pedagógom i kolegom. Niekedy si ani neuvedomujeme, koľko dôležitého pre seba si môžeme zobrať už len z obyčajného rozhovoru s človekom, ktorý je majstrom svojho remesla. V istej fáze svojej kariéry interpreta som zistil, že svet sa nekrúti len okolo mňa a začal som počúvať. Za to, že som prestal byť „hluchým“ vďačím práve ľuďom, ktorých som stretával a keď máte vôľu a možnosť učiť sa, potom hľadáte príležitosti ako požičané vrátiť.

Jozef Dolinský ml.,
foto: Alena Klenková

V súčasnosti už netancujete?

Nie, na rade je iná generácia.

Aký je život baletného umelca a ako je to s ním, keď ukončí svoju tanečnú kariéru?

Život baletného umelca je o prijatí bolesti za priateľa, kolegov za rodinu a princíp umeleckej tvorby za krédo. To všetko je však pre mňa len cesta k istému poznaniu. Vybral som si balet a divadlo a snažím sa zo všetkých síl s ním komunikovať. Predtým ako interpret a teraz ako niekto, kto interpretom vytvára podmienky, aby ich umenie mohlo smerovať k tým, pre koho sa to vlastne všetko robí – divákom. Málokto si však uvedomuje, že kariéra baletného umelca je veľmi krehká a limituje ju okrem fyzických a psychických dispozícii hlavne vek. Vrcholový šport, ktorý si vyžaduje každodenný tvrdý tréning  sa tiež nedá robiť do nekonečna. Ak dnes niekto vydrží dvadsať rokov na úrovni prvého odboru, tak klobúk dole. Aj s choreografiou alebo pedagogikou v oblasti baletu sa dnes začína oveľa skôr. O to je zaujímavejší fakt, že kvalitný baletný majster je dnes „ohrozeným druhom“.      

Na ktoré svoje roly si rád zaspomínate?

Všeobecne nemám príliš v láske spomínanie, ale ak správne rozumiem, tak to boli roly, v ktorých som hľadal niečo viac ako iba obraz alebo charakter. Možno niečo, kde som sa cítil dobre ako vo svete, kam smiem len ja. Racionálne to bola drina nad technikou a tanečným prejavom vo výraze. Emocionálne je to o tom, že vkladáte do lotérie kus zo seba. Je to 50 na 50. Je to veľmi únavné a vyčerpávajúce, ak to robíte naplno, pretože nechcete byť rutinér. Každému svojmu princovi som chcel dať niečo špecifické. Chcel som, aby Siegfried bol iný ako Deesireé, aby Solor mal svoju vlastnú tvár a Albert tváre dve, v prvom inú ako v druhom dejstve. Albert bol najťažší. Našťastie po predstavení máte chvíľu čas vrátiť sa k samému sebe, čo sa však tiež treba naučiť. Treba to zvládnuť, lebo keď padne v divadle opona a z vás kostým, príde absolútne ticho a samota. Je veľmi ťažké zvládnuť to, keď ste mladý. V istých súvislostiach to platí pre všetkých, ktorí idú „s kožou“ na trh. Od rokenrolu cez výtvarné umenie, činoherné divadlo, operu, šport až po politiku.

A. Ch. Adam: Giselle, Balet SND, 1999,
Jozef Dolinský ml. (Albert),
foto: Alena Klenková

Ako vnímate baletné umenie na Slovensku z viacerých uhlov pohľadu – umelca, tvorcu či riaditeľa?

Mal by som náš rozhovor trochu odľahčiť. Ako umelec i interpret by som chcel seba za riaditeľa.

V ostatnom období na Slovensku vzniklo viacero tanečných konzervatórií. Ako vnímate vznik týchto škôl z pohľadu šéfa baletného súboru?

Teším sa, keď budú tieto školy produkovať kvalitný baletný dorast.

Ako je to s baletným školstvom na Slovensku a s výchovou nových baletných umelcov?

Zatiaľ sa teším iba trochu…

Aký potenciál má Slovensko v súvislosti s baletným umením?

Tak ako vo všetkom – veľký a myslím to naozaj vážne. Slovensko má talentu na rozdávanie, len sa akosi topí v priemernosti. Máme individuality, potenciál, často i vôľu, len cieľ je trošku ďaleko. Priblížil by sa, ak by sa z individuálnych cieľov stal cieľ celospoločenský. A kultúra je veľmi silným argumentom. Kultúra vo všetkom.

V Liptovskom Hrádku sa konal 1. ročník medzinárodnej baletnej súťaže Nádej baletu. Ako hodnotíte tento počin?

Nemôžem hodnotiť, pretože mi pracovné povinnosti nedovolili sa tohto podujatia zúčastniť. Čo môžem povedať je, že všetko má svoj zmysel a vítam každú aktivitu smerom k rozvoju.

Čo vám na Slovensku chýba v súvislosti s baletom?

Otázku dňa vám asi nezodpoviem komplexne, lebo súvislosti sú veľmi široké a vidíme ich vo všetkých oblastiach. Prekročiť pomyselný začarovaný kruh je veľmi zložité. Točíme sa medzi vzdelaním od raného veku, keď sa prejaví talent, cez odbornú prípravu na strednej škole k nadstavbe, ktorú zosobňuje vysokoškolské vzdelanie, až po prax a problém pracovných príležitostí. Na každom bode kruhu sa stretnete s problémom, ktorý sa nedá vyriešiť bez toho, aby ste sa ostatné body nepokúsili opraviť a prispôsobiť. A to už sa teoreticky blížime k reforme. Prakticky sa Balet SND usiluje o ešte užšiu spoluprácu nielen s Tanečným konzervatóriom Evy Jaczovej v Bratislave a s Hudobnou a tanečnou fakultou VŠMU v Bratislave, ale napr. aj so Súkromným tanečným konzervatóriom v Liptovskom Hrádku.

Balet je, tak isto ako opera či klasická hudba, špecifické umenie. Aký je divácky potenciál pre tento druh umenia?

Som presvedčený o tom, že potenciál, o ktorom hovoríme tkvie v potrebe diváka venovať svoj voľný čas návšteve divadla. To znamená, že sa rozhoduje divák a my sme povinní mu v tom rozhodovaní pomôcť. Mal by o našej práci vedieť a malo by sa mu to, čo robíme, páčiť a čas prežitý v hľadisku divadla by mal zosobňovať jeho emocionálnu spoluúčasť. Je to o kultúrnych potrebách verejnosti.

Baletná prípravka, Balet SND,
foto: Alena Klenková/SND

Baletný súbor SND vediete od roku 2012. Ako by ste zhodnotili toto obdobie a váš baletný súbor?

Nemôžem hodnotiť niečo, čoho som súčasťou. Je to stret záujmov. Môžem hovoriť len o svojej práci a verte mi, k sebe som bol vždy kritický, ale konštruktívne. Preto som s mnohými vecami nespokojný. Robili sme a robíme veci maximálne ako sa dá, no takmer vždy narazíme. Projekt Baletnej prípravky SND sa napríklad rodil takmer tri roky a dnes „prípravkari“ pravidelne účinkujú v inscenácii Baletu SND Giselle a pripravujeme otvorenie ďalšieho krúžku pre najmenšie baletné talenty (poz. red.: o vzniku Baletnej prípravky v SND sme písali TU…). Ďakujem všetkým, ktorí pomohli za to, že sa to podarilo. Vízia a cieľ vám dovoľuje reagovať a prispôsobovať chod vecí, aby ste sa cieľu priblížili. Áno, rozhodol som sa napr. vytvoriť súbor interpretov, ktorí by mal byť schopní interpretovať klasiku i súčasný repertoár. Je to namáhavá práca dlhodobého charakteru. Vyhľadávate talenty, snažíte sa ich získať do angažmán, potom učiť a zaraďovať do predstavení. Vytvárať im podmienky, aby sa stav interpretov stabilizoval a sám o sebe vytvoril hierarchiu, ktorá recipročne generuje kvalitu. Rovnako je to s tvorbou repertoáru podľa dramaturgického plánu.

Ako vzniká tvorba baletného dramaturgického plánu divadla?

Problematika zlučuje niekoľko podstatných faktorov, ktoré zohľadňujete. Nedá sa celkom určiť ten najdôležitejší a väčšinou sa začína od umeleckej vízie. Poviete si čo chcete robiť a potom ako to chcete dosiahnuť. V Balete SND vychádzame z historických súvislostí a z pochopenia prostredia kde naša tvorba vzniká. Je to alchýmia. Determinantom je samozrejme to, k čomu sa zaväzujete. Pohybovať sa nohami na pevnej zemi znamená rozpočet, pravidelné reprízovanie, študijný proces nových produkcií, počet hracích dní, predpokladané výnosy. Naplánovanie zmysluplnej dramaturgie znamená aj brať do úvahy personálne obsadenie súboru, jeho interpretačný rast.

Čo je dôležité z hľadiska dlhodobej profilácie baletného súboru?

Neexistuje lepší a prepracovanejší model tréningu interpreta ako technika klasického tanca. Pre súbor v kamennom divadle je alfou a omegou. Pre dostatočne pripravených interpretov po tejto stránke nie je problém vniknúť aj do sveta súčasných tzv. moderných techník choreografického jazyka. Mimoriadne dôležité je správne vyvážiť skúšobný proces a hrací plán. Baletný súbor rastie s náročnosťou inscenácií. Inscenácie profilujú tvár súboru.

Ako je to z dlhodobého hľadiska v Balete SND?

Od prvého dňa sa Balet SND snaží o vlastnú tvár, kde má miesto klasický balet, súčasné trendy a pôvodná tvorba pre SND. 

Jozef Dolinský ml.,
foto: Alena Klenková

Otvorím citlivú tému, pomaly ,,fenomén“ dnešnej doby a to fakt, že umelci sa akoby dostávali na okraj spoločenského záujmu a sú aj málo vnímaní. Aké má postavenie súčasný baletný umelec v našej spoločnosti?

Preto, aby to tak nebolo, sme v Balete SND začali pracovať na tom, aby sa o nás vedelo viac. Je to o vzťahu k verejnosti k potenciálnym divákom, v ktorých je potrebné vzbudiť záujem nie len o tvorbu, ale aj o ľudí, ktorí vonkoncom nie sú anonymné bytosti z Marsu. Preto sa nesťažujeme na okolnosti, ale hľadáme možnosti. Som veľmi rád, že sa nám spolu s kolegami z marketingu podarilo uskutočniť kampaň „Zaži skutočnú vášeň“, ktorej súčasťou je vlastná webová stránka www.zazivasen.sk (pozn. red.: o kampani Zaži vášeň sme písali TU…). Samozrejme pokračujeme ďalej a pripravujeme novinky vo vzťahu k verejnosti, ale aj vo vzťahu k vlastným zamestnancom.

Čo znamená pre baletného umelca byť v súčasnosti členom Baletu SND?

Hovoriť môžem len za seba. Pre mňa je cťou angažmán v Balete SND.

Tak ako Opera SND, ani Balet SND už pravidelne necestuje do zahraničia a tým pádom nereprezentuje Slovensko tak ako to bolo kedysi. Čím to podľa vás je?

Je pravda, že ostatné turné Balet SND absolvoval v januári 2014 v Taliansku s inscenáciami Onegin a Romeo a Júlia. Leto predtým sme účinkovali na festivale v Ríme rovnako s inscenáciou Romeo a Júlia a odohrali sme päť nádherných večerov v divadle Globe v záhrade Villa Borgheze. Pravda je však aj to, že chceme reprezentovať Slovensko, a to na najvyššej úrovni. Preto zahraniční partneri musia pochopiť, že Balet SND má svoju cenu vyjadrujúcu hodnotu tvorby, ktorú prezentujeme. Kladieme si podmienky, ktoré treba splniť. V opačnom prípade sa nedohodneme. Vážime si značku Balet SND, ktorá reprezentuje tento štát a jeho kultúru.

Adolphe Charles Adam: Giselle, Balet SND, 2016,
Luana Brunetti (Giselle), Artemyj Pyzhov (Albert),
foto: Peter Brenkus

Korzár, Balet SND,
K. Kaanová (priateľka Birbanta), S. Jegorov (Birbanto), A. Pyzhov (Konrád),
foto: Peter Brenkus

P. I. Čajkovskij: Spiaca krásavica, Balet SND,
Romina Kolodziej (Princezná Aurora), Artemy Pyzhov (Princ Désiré), Peter Dedinský (Víla Carabosse),
foto: Peter Brenkus

Čo priniesla súčasná doba baletnému umeniu a čo mu naopak ubrala?

Súčasná doba priniesla formálne zdokonalenie šírenia informácií. To je tak akosi všetko. Divadlo všeobecne, nech využíva akýkoľvek jazyk a technologické vymoženosti, robia ľudia pre ľudí. Možno majú väčší rozhľad, viac vedomostí, ale stále sú to tí istí ľudia, ktorí chcú prežiť v divadle emotívnu komunikáciu. Chceme im pomôcť stotožniť sa so svetom, ktorý umeleckou produkciou vytvárame. A k tomu samozrejme využívame modely komunikácie súčasnej doby. Bez kvality, ktorú Balet SND ponúka a ktorú sa snaží zlepšovať, by však bolo naivné myslieť si, že reklama všetko vyrieši. To základné, že sme ľudia a prežívanie emócií nám je vlastné a v divadle dokonca potrebné, nezmenia technické vymoženosti. Potreby lásky, krásy, smiechu, plaču sú aj vďaka divadelnej ilúzii atribúty očisťujúce, ak už naozaj nie sme skutoční vandali.

Už aj na Slovensku môžu diváci sledovať baletné predstavenie nielen na troch stálych baletných scénach – v Balete SND, Štátnej opere v Banskej Bystrici, či Štátnom divadle Košice, ale aj prostredníctvom živých kinoprenosov operných a baletných predstavení zo svetových scén v minimálne 9-tich slovenských mestách. Napríklad milovníci opery spomínajú na legendárne ,,lajfy“, ktoré kedysi s nadšením počúvali v rozhlase a mohli tak pozorovať dianie a spoznávať umelcov na svetovej opernej scéne. Ako vnímate takéto živé prenosy baletu? Je to konkurencia, alebo naopak výzva?

Pozerať balet v kine je ako pozerať sa na levočský oltár na fotografii. Ale ja rešpektujem, že si niekto vyberie tento druh umeleckého zážitku. Dokonca je našou povinnosťou ponúkať rôzne možnosti podujatí pre umeleckú komunikáciu. Radšej však pôjdem do Levoče a sadnem si na hodinu do lavice chrámu Svätého Jakuba.

Baletné umenie je podobne ako aj operné jazykovo bezbariérovým umením a to nielen pre divákov, ale aj interpretov. Ich vyjadrovacím prostriedkom je hudba a tanec. Súbor Baletu SND je, dá sa povedať, medzinárodný. Ako takýto súbor funguje, aké sú jeho výhody, ale aj úskalia?

V Balete SND máme interpretov z 20 krajín sveta. Z rôznych škôl z rôzneho kultúrneho zázemia. Jazyk klasického baletu nemá hranice a na základe toho sa dajú tieto rôznorodé individuality zladiť do fungujúceho celku. Nejde to zo dňa na deň, samozrejme. Sú to mladí ľudia, ktorí prišli na Slovensko, žijú tu v strede Európy a ako členovia SND umelecky tvoria v prospech Slovenskej kultúry.

C. Davis, D. de Andrade: Nižinskij – Boh tanca, Balet SND, 2015,
Igor Leushin (Nižinskij),
foto: Peter Brenkus

P. Breiner, N. Horečná: Slovenské tance – Životy svetiel, Balet SND, 2016,
2. dejstvo,
foto: Peter Brenkus

Š. Ondrišová, P. Groll: Bess – Pocta Rudolfovi Labanovi, Balet SND, 2016,
foto: Peter Brenkus

Spomínali sme baletné legendy. O jednej takej – Václavovi Nižinskom – vznikol v SND aj balet Nižinskij – Boh tanca, ktorého autormi sú hudobný skladateľ Carl Davis a choreograf Daniel de Andrade. V ostatnom období je to jeden z viacerých autorských projektov, ktoré v Balete SND vznikli, či už napríklad Životy svetiel, alebo Pocta Rudolfovi Labanovi. Čo takéto autorské projekty prinášajú pre profiláciu baletného súboru SND?

Všetky vymenované inscenácie vznikli ako originály pre Balet SND. Možno by bolo zaujímavé zistiť, či niektoré z národných divadiel uviedlo v jednej sezóne tri tak náročné pôvodné projekty pre balet na svoje javiská. Nepripravovali sme však špeciálne sezónu 2015/2016 ako sezónu „svetových premiér“. Pôvodne sme mali projekty rozložené na viac sezón, ale okolnosti zviedli veci tak, ako sa stali. Už som uviedol, že Balet SND si ako jednu z hlavných línií umeleckej tvorby stanovil pôvodnú tvorbu. Tá profiluje akékoľvek divadlo najviac.  

Túto sezónu Balet SND ponúka len dve baletné premiéry. V novembri ste uviedli klasický balet Giselle a v máji pribudne do repertoáru SND baletné predstavenie Romeo a Júlia – Tak ako včera… O aký titul ide?

Pre ďalší rozvoj Baletu SND bolo dôležité prijať rozhodnutie zúžiť rozsah umeleckej tvorby. Balet SND urobil toto rozhodnutie na základe rozpočtových opatrení. V tomto obmedzení je však aj pozitívny aspekt. Môžeme sústrediť sily v prospech kvality. Verím však, a je to v záujme Baletu SND, že sa postupne vrátime k trom produkciám za sezónu.

„Romeo a Júlia – tak ako včera…“ je koprodukčným projektom Baletu SND a Fínskeho Národného Baletu z Helsínk. Premiéra v Bratislave bude 13. mája 2017 v Novej budove SND. Inscenácia je sugestívnou výpoveďou choreografky a režisérky Natálie Horečnej na Shakespearovskú tému. Súčasným divadelným jazykom sa k tejto výpovedi pridajú scénou a kostýmami Christiane Achtzi, svetelným dizajnom Mario Ilsanker a Balet SND. V hudobnom naštudovaní Petra Breinera bude Prokofievovu partitúru interpretovať Orchester SND.

S. Prokofiev, N. Horečná: Romeo a Júlia – Tak ako včera…, Balet SND, 2017,
Natália Horečná pri skúške baletu,
foto: Peter Brenkus

Aké sú vaše najbližšie plány v Balete SND a od čoho všetkého závisia?

Po premiére Romea a Júlie… nás v septembri čaká spoločný Ravelov večer spolu s Operou SND, v rámci ktorého by sme mali uviesť jednodejstvový balet Dafnis a Chloe v choreografii Reony Sato. Momentálne doťahujeme posledné detaily nasledujúcej sezóny, v ktorej okrem spomínaného večera pripravujeme pre našich divákov dve celovečerné diela. V novembri „Za hranicami hriechu“ Borisa Eifmana na motívy novely Fiodora Michailoviča Dostojevského Bratia Karamazovovci a v marci budúceho roku k dvestému výročiu narodenia Mariusa Petipu uvedieme v spolupráci s Petipa Heritage Found z Petrohradu slovenskú premiéru klasického baletu „Esmeralda“ na hudbu Cesare Pugniho, ktorú podľa revízie Petipu z roku 1886 naštuduje s Baletom SND Vasilij Medvedev. Tomu podriaďujeme aj otázky v oblasti budovania súboru interpretov. Zároveň uzatvárame dramaturgický plán na sezónu 2018/2019. K druhej časti vašej otázky budem musieť zájsť k astrológovi, ale hlavne by som všetkým, ktorý sa podieľajú na plánoch a realizáciách projektov Baletu SND, poďakoval a poprial pevné zdravie.

Ďakujem za rozhovor

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Viac informácii o repertoári a umeleckom súbore Baletu SND nájdete TU…

Jozef Dolinský ml.,
foto: Alena Klenková

Jozef Dolinský ml. (1969)

Jozef Dolinský ml. (rodák zo Spišskej Novej Vsi) absolvoval Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej (1988). Svoje vzdelanie si rozšíril absolvovaním odboru kulturológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a odboru divadelnej dramaturgie a réžie na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Od roku 1990 bol Jozef Dolinský ml. členom a neskôr prvým sólistom Baletu SND. Na našej prvej baletnej scéne stvárnil desiatky postáv – k najúspešnejším patrí Princ Siegfried v Labuťom jazere, Princ v Luskáčikovi, Albert a Hilarion v Giselle, Basilio v Donovi Quijotovi, Smrť v Requiem, Romeo a Thybalt v balete Romeo a Júlia, Princ Désiré v Spiacej krásavici či Thézeus v Sne noci svätojánskej a iné.

Pre Balet SND vytvoril choreografiu Prianie (2000) na hudbu Henryho Tótha. Po skončení aktívnej tanečnej kariéry bol jednu divadelnú sezónu (2010 – 2011) producentom umeleckej tvorby Baletu SND.

Jozef Dolinský ml. bol v rokoch 2005 – 2010 umeleckým šéfom baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde choreograficky aj režijne naštudoval niekoľko produkcií, spomeňme tanečný muzikál Snehulienka a sedem pretekárov (2006, hudba V. Patejdl), balety Príbeh vojaka (2007, hudba I. Stravinskij), Macbeth (2008, hudba K. Molčanov), Vták ohnivák a Petruška (2009, hudba I. Stravinskij) či tanečnú drámu Chrám Matky Božej (2010, hudba M. Jarre). V Štátnej opere v Banskej Bystrici pripravil aj projekt pod názvom Ako sa robí tanec (2006, hudba C. Saint-Saens).

Umelec spolupracoval ako dramaturg a režisér na príprave predstavení pre Akadémiu umení v Banskej Bystrici, Divadlo Apollo v Bratislave a SĽUK; ako spoluautor sa podieľal na časti monografie výtvarníka Jozefa Bubáka.

Jozef Dolinský ml. hosťoval počas svojej kariéry v Inoue Ballet Tokyo (1993, 1995), vo Fukuoka International Ballet Theatre (2001), ako hosťujúci sólista účinkoval v projekte galavečera pod názvom Hviezdy petrohradského baletu (Stars of St. Petersburg, 2002), predstavil sa v mnohých krajinách sveta. V roku 2011 bol členom medzinárodnej poroty Austrian Show Dance Union.

V roku 1995 získal Jozef Dolinský ml. ocenenie The Philip Morris Award a stal sa prvým držiteľom ceny Kvet baletu. Nadácia Anny Pavlovovej (Rusko) ho v roku 2006 odmenila medailou za podporu kultúry a umenia. Cena Literárneho fondu v roku 2010 bola ocenením celoživotného diela umelca v oblasti divadelnej tvorby. Od roku 2012 je riaditeľom Baletu SND.

fotogaléria

video ,,Zaži vášeň 360″ (360° 3D video)

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.