Jubilejný 30. Európsky koncert Berlínskych filharmonikov s Kirillom Petrenkom

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V Berlíne sa 1. mája 2021 udiala významná kultúrna udalosť. Zo sídla Berlínskej filharmónie zaznel (prostredníctvom televízie do viacerých krajín) pod vedením jej šéfdirigenta Kirilla Petrenka Európsky koncert tohto špičkového orchestra – bez prítomnosti publika. Šlo o jubilejný, 30. koncert, ktorý sa koná od roku 1991 vždy v tento deň, vždy v inom meste a inej krajine. Kvôli pandémii však orchester nemôže cestovať, takže Berlínska filharmónia koncertovala už druhý rok vo vlastnom sídle.

Pred 30 rokmi sa 1. mája 1991 v Smetanovej sieni v Prahe uskutočnil pod vedením vtedajšieho šéfdirigenta Claudia Abbada Európsky koncert (Europakonzert) Berlínskych filharmonikov. Od tých čias navštevuje tento orchester v prvomájový deň rok čo rok iné mestá a koncertuje na ich známych i neznámych miestach. Pripomína tak založenie Berlínskej filharmónie 1. mája 1882 a súčasne je poslom európskej vzájomnosti.

Berlínska filharmónia, foto: internet

Medzičasom sa prvomájové koncerty uskutočnili v 16 krajinách, napríklad v Londýne, Krakove, Istanbule, Lisabone, Budapešti, Paríži, Moskve či Viedni. Okrem tradičných koncertných siení či divadiel slúžili ako pôsobivé živé kulisy koncertov múzeá, zámky, prírodné objekty…

Kvôli pandémii sa pred rokom zrušila plánovaná cesta orchestra do Izraela, mal vystúpiť v Tel Avive. Koncert sa pod taktovkou Kirilla Petrenka uskutočnil v koncertnej sieni Berlínskych filharmonikov – bez publika a iba v komornom obsadení. Pretvávajúca pandémia nedovolila ani v tomto roku uskutočnenie koncertu v rámci turné po Španielsku. Namiesto Katedrály Sagrada Familia v Barcelone sa hľadala náhrada doma. Šéfdirigent Kirill Petrenko vybral za miesto konania nezvyčajné priestory inak slávneho sídla “Karajanovskej” filharmónie.

Európsky koncert Berlínskych filharmonikov, 2021, foto: Stephan Rabold

Takmer dve hodiny stretnutia s Berlínskymi filharmonikmi a ich šéfdirigentom predstihlo všetky očakávania. Predovšetkým bol pohľad do orchestra akoby pohľadom do bežného režimu. Nič nenasvedčovalo pandémii. Opätovne testovaní hudobníci mohli pôsobiť akoby v tom najprirodzenejšom prostredí, nič neprekážalo, nič nerušilo. I keď filharmónia za normálnych okolností ponúka v asymetrickom foyeri pozostávajúcom z rôznych ,,abstraktných” zákutí, ako aj schodíšť a galérií, tzv. lunch-koncerty so zopár hudobníkmi, celý orchester tu ešte nikdy nehral, nikdy nezaujal túto časť budovy.

Tomuto priestoru prispôsobil šéfdirigent aj dramaturgiu. Mohli by sme ju nazvať tiež ,,asymetrickou”, vzdialenou bežnej koncertnej praxi. Už len mená skladateľov ako Boris Blacher, Charles Ives alebo John Adams stretneme na programoch koncertov zriedka (a už vôbec nie na jednom a tom istom), takže vzbudzujú zvedavosť. Na koncerte sa všetko akoby hýbalo, akoby šlo o veľtrh zvukov a obrazov v priestore.

Európsky koncert Berlínskych filharmonikov, dirigent Kirill Petrenko, 2021, foto: Stephan Rabold

Petrenko využil odvážne zvolené nezvyčajné rozmery diania slávnostného koncertu, orchester podelil v jednotlivých dielach vizuálne i akusticky. Program sa začal krátkou brilantne podanou skladbou Borisa Blachera Fanfare zur Eröffnung der Philharmonie. Dielo prvýkrát dirigoval Herbert von Karajan v roku 1963 pri príležitosti otvorenia budovy filharmonikov. Nasledovala Ivesova štýlovo a materiálovo rozmanitá, šesťminútová skladba The Unanswered Question, komponovaná ,,na pokračovanie”. Jej viacvrstvovosť v dychových aj sláčikových nástrojoch sa dala ideálne rozložiť do priestoru diania koncertu.

Mozartovo Nokturno pre štyri orchestre D dur KV 286 má sotva niekde inde adekvátnejší priestor na uvedenie. Schodištia sa stali pódiom pre sláčiky. Pendereckého Emanácie pre dva sláčikové orchestre zazneli v interpretácii Berlínskych filharmonikov prvýkrát. Rôzne ladené sláčikové skupiny zneli ako mnohofarebná koláž miešaného zboru. Do „asymetrickej“ dramaturgie zapadol i Američan John Adams s divokou krátkou záverečnou skladbou Short Ride in a Fast Machine. Počas jej znenia ani sekundu nič pokojne nestálo, rozohrala všetky registre hudobných nástrojov.

Európsky koncert Berlínskych filharmonikov, 2021, foto: Stephan Rabold

Ťažiskom tohoto nezvyčajného koncertu bola však Čajkovského Tretia orchestrálna Suita č. 3 G dur, op. 55. Bolo to jediné dielo, počas ktorého spolu zasadol celý orchester. Skladba, uvedená v roku 1885 v Sankt Peterburgu ako hudba budúcnosti, vynikla prostredníctvom citlivých romantických duší filharmonikov a ich nádherných nástrojov.

Doslovným mágom koncertu bol Kirill Petrenko. Jeho sympatické a exaktné hudobné vedenie motivuje všetkých členov orchestra bezo zvyšku. Je tak podmanivé, že vzbudzuje dojem, akoby on hral na všetkých nástrojoch. Sám Petrenko sa mi javí ako fidlikant na streche vypadnutý zo Chagallovho obrazu, s nekonečným nadšením pre dobrú hudbu a láskou k nej.

Európsky koncert Berlínskych filharmonikov, 2021, foto: Stephan Rabold

Koncert Berlínskych flharmonikov 1. mája 2021 bol brilantnou inštaláciou v priestore. A to nie iba po umeleckej stránke, ale aj pokiaľ ide o technické zvládnutie. Predchádzali mu nepochybne mimoriadne prípravy. Kilometre položených káblov zabezpečili bezchybný zvuk a obraz. Obrazy jedenástich kameramanov sa dve hodiny kĺzali po hudobníkoch, po ich nástrojoch, po sklenených stenách, po mozaikách a schodištiach.

Pred očami sa nám odvíjal frapujúci audiovizuálny kaleidoskop, pri digitálnych hudobných produkciách zriedka videný a počutý. Je to zvláštne: tento prenos sa vyrovnal live zážitku. Spôsobila to nepochybne špičková kvalita. Bol to dokonalý Gesamtkunstwerk.

Autor: Agata Schindler

písané z prenosu koncertu 1. 5. 2021

Berlínski filharmonici (Berliner Philharmoniker)
Kirill Petrenko, dirigent

B. Blacher: Fanfare zur Eröffnung der Philharmonie
Ch. Ives: The Unanswered Question
W. A. Mozart: Nokturno pre štyri orchestre D-Dur KV 286
K. Penderecki: Emanácie pre dva sláčikové orchestre
P. I. Čajkovskij: Suita č. 3 G-Dur op. 55
J. Adams: Short Ride in a Fast Machine

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

hudobná kritička a publicistka, spolupracovníčka Opera Slovakia z Drážďan

Zanechajte komentár