Jubileum zaslúžilej sólistky Jarmily Smyčkovej

Mnohí kvalitní operní speváci si odkrútili svoje učňovské roky v opernom zbore. To je aj prípad Jarmily Smyčkovej, moravskej rodáčky, ktorá však prevažnú časť svojho umeleckého života prežila v Bratislave, ktorá je dodnes jej novým domovom.

Po deviatich rokoch v zbore Opavskej opery a štyroch rokoch v jej sólistickom ansamble sa v roku 1966 stala členkou Opery SND, kde zotrvala až do roku 1989. Už v Opave si vybudovala viac než solídny koloratúrny repertoár (Donizettiho Mária z Dcéry pluku, Norina z Dona Pasquala, Filina z Thomasovej Mignon, Olympia z Hoffmanových poviedok), ktorý sa za dlhoročného pôsobenia v SND značne rozšírili nielen o úlohy jej vlastného koloratúrneho odboru (Oskar z Maškarného bálu, Rosina z Barbiera zo Sevilly, Verdiho Traviata), ale aj o úlohy napísané pre lyrický soprán (Marcelina z Fidelia, Zuzanka z Figarovej svadby, Nedda z Komediantov, Micaela z Carmen). Jej životnými úlohami však boli Zerbinetta zo Straussovej Ariadny,Verdiho Gilda a Donizettiho Lucia.

Smyčková nebola extravagantnou umelkyňou privolávajúcou nadbytočnú (a u niektorých umelcov aj nezaslúženú) pozornosť médií. Nevedela sa „vtierať“ do priazne publika, ale pokorne slúžila interpretovaným skladateľom a inscenáciám. Vlastnila subtílny kryštáľovo čistý soprán, ktorý nepoznal intonačnú neistotu a vedel vyťukať tie najzávratnejšie koloratúry. Kritiky ju chválili, no jej dôsledné zvládnutie zverených úloh akoby pokladali za samozrejmosť. Okrem množstva operných predstavení vystupovala aj koncertne (napríklad v roku 1967 v Slovenskej filharmónii v Monteverdiho Nešporoch). Bola zanietenou interpretkou skladieb svojho posledného manžela dirigenta Tibora Freša (Piesne o sne podľa Reisela, Piesne na texty Goetheho), ktorý sa jej odvďačil parádnou koloratúrnou áriou Studenej princeznej v jeho detskej opere Martin a slnko.

Po odchode na dôchodok desať rokov vyučovala spev na bratislavskom Konzervatóriu a vyvíjala činnosť v Českom spolku v Bratislave (spomínam si na ňou iniciovaný spomienkový večer venovaný prvej česko-slovenskej sopranistke Helene Bartošovej). Na rozdiel od niektorých kolegýň či kolegov z SND v posledných rokoch často chodieva na nedeľné matiné a program Kontinuity, z ktorých jeden bol venovaný práve jej umeniu. V týchto dňoch sa pani Jarka (ako jej vraveli dôvernejší známi) dožíva významného životného jubilea. Je jedna z mála žijúcich bývalých sólistov opery SND, ktorí spoluvytvárali legendami opradenú spevácku éru šesťdesiatych rokov. Nech jej zdravie slúži a nech si jej verní diváci čo najdlhšie uchovajú spomienky na jej techniky suverénny spev.

Autor: Vladimír Blaho