Jubilujúci Bystričania obhájili životnosť Foersterovej Evy

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nielen Slovenské národné divadlo vstúpilo do jubilea, ale aj Štátna opera v Banskej Bystrici otvorila svoju šesťdesiatu sezónu. Oveľa nápaditejšie než jej najstarší „brat“. Zaradenie Evy od Josefa Bohuslava Foerstera nebolo náhodné. Práve týmto českým titulom sa začali písať dejiny stále najmladšieho operného súboru na Slovensku. Z pôvodnej Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského sa stala Opera DJGT a od roku 1993 inštitúcia nesie názov Štátna opera.

Piatková (18. 10. 2019) premiéra Evy od Josefa Bohuslava Foerstera sa stala nielen symbolickým aktom, ale výrazne prispela k rehabilitácii diela, ktoré sa od tých čias na Slovensku neobjavilo. V Slovenskom národnom divadle Evu uviedli v rokoch 1921, 1928 a 1941, no aj v Čechách hustota jej naštudovaní koncom minulého storočia klesala.

Naposledy sa Eva objavila vo vysoko hodnotenej inscenácii libereckej opery roku 2014 (dirigent Martin Doubravský, réžia Linda Keprtová, v titulnej úlohe Lívia Obručník Vénosová), ktorá zabodovala aj na pražskom Festivale hudobného divadla 2015, kde získala Cenu hudobnej kritiky. Niekoľkokrát bola zaznamenaná na nahrávkach, naposledy s Krakovskou filharmóniou pod taktovkou Jaroslava Kyzlinka s Ivetou Jiříkovou ako Evou (2005) a spoznalo ju aj publikum na festivale vo Wexforde.

Josef Bohuslav Foerster (1859 – 1951), zdroj: internet

Druhá polovica 20. storočia priniesla vo svete nemálo vĺn renesancie zabudnutých etáp, skladateľov či diel. Pre slovenskú kultúru možno nové uvedenie v banskobystrickej Štátnej opere pripodobniť k podobnému činu v lokálnej, či azda aj česko-slovenskej mierke. Myslím si, že Foesterova Eva ostala v tieni najslávnejších a vo svete najhranejších českých opier trocha neprávom. Respektíve, tie frekventované sú natoľko dokonalé a latka kritérií postavená tak vysoko, že už nepatrné podlžnosti Evinej partitúry ju mohli posunúť k stupienok nižšie.

Ak si uvedomíme dátum jej zrodu (premiéra v pražskom Národnom divadle sa konala 1. januára 1899), musí sa nám premietnuť špecifickosť epochy na prelome storočí. Bola to azda križovatka s najväčším počtom ciest v histórii hudby. Jednosmerných, ale aj viacprúdových. Taliansky verizmus bol v rozkvete, vo francúzskej tvorbe pôsobili napríklad Massenet či Debussy, Richard Strauss stál medzi svojou prvou a druhou operou. Z Foersterových domácich a aktívnych súčasníkov (Antonín Dvořák, Zdeněk Fibich, Leoš Janáček, Karel Kovařovic) ešte nebola na svete Dvořákova Rusalka, ani Janáčkova Jej pastorkyňa. Z pohľadu na časovú os teda vôbec nešlo o jednoduchú dobu.

J. B. Foerster: Eva, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019, Patrícia Solotruková (Eva), zbor a balet ŠO, foto: Zdenko Hanout

Josef Bohuslav Foerster napriek tomu ostával sám sebou a nemal ambície prejavovať sa avantgardne či experimentátorsky. Aj bez týchto prívlastkov, bez snáh prelomiť kodifikované formy, partitúra Evy dokazuje, že remeslo inštrumentácie ovládal majstrovsky. V diele sa navyše oprel o silnú literárnu predlohu, realistickú drámu Gabriely Preissovej Gazdina roba (knižne vyšla roku 1896, premiéra dramatizácie v Národnom divadle Praha 1889), ku ktorej si libreto napísal sám skladateľ.

Symbiózou predlohy, veršovaného textu a hudby vzniklo dielo, ktoré síce nesie isté známky neskorého romantizmu, no svojou inštrumentáciou, formovaním polyfónnych melodických liniek, prepracovanou a farebne bohatou orchestráciou už zasahuje do moderny. Má silný emocionálny náboj, ktorý – podobne ako folklórnu súčasť – nepoužíva demonštratívne ani vypočítavo na efekt. Je integrálnou súčasťou výpovede.

Banskobystrické naštudovanie mal pôvodne pripraviť šéfdirigent Marián Vach. S partitúrou sa dlho zaoberal a s preňho povestnou hĺbavosťou načrtol presnú koncepciu. Pre nečakané ochorenie musel od práce odstúpiť a prenechať ju kolegovi Jánovi Procházkovi. On priviedol proces až do piatkovej premiéry. Ako by vyznela Foersterova Eva pod Vachovou taktovkou, či sa ich koncepcie líšia markantnejšie, to ostáva len v rovine domnienok. Čo bolo evidentné, Procházka sa citeľne snažil zvýrazniť dramatický náboj partitúry. Možno to bola vec jeho vnímania, možno dohoda s režisérkou Danou Dinkovou, ktorá v bulletine tvrdí, že „práve v hudbe mi chýba dramatickosť a tragédia Preissovej hry“.

Foester však do Evy zakomponoval nielen lyrické, v orchestri nápadito kolorované pasáže, ale aj nemálo dramatických kulminácií. Je vecou dirigenta, aby pretlmočil oba póly predlohy a neforsíroval len jeden z nich. Procházkovo poňatie viedlo k tendencii púšťať pomerne hustú inštrumentáciu v silnejších dynamických hladinách. Niekoľko lyrických momentov síce vyšlo (škoda, že bez odpovede napríklad v postave Samka), v chúlostivých, brilantne sformovaných trojspevoch však súlad medzi orchestrom a hlasmi nebol ideálny. Škoda, že Procházka, ktorý ostal aj v pozícii zbormajstra, občas zbytočne prekrýval hlasy a celkovo trocha pritlmil škálu medzistupňov v dynamike a hudobnom výraze.

J. B. Foerster: Eva, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019, Patrícia Solotruková (Eva), Šimon Svitok (Samko), Jarmila Balážová (Zuzka), foto: Zdenko Hanout

O východiskovej premise režisérky a choreografky Dany Dinkovej, vnímajúcej Evu ako dramaticky málo napätú predlohu, som už písal. Navyše, cítila potrebu do partitúry zasiahnuť a to vkladaním sekvencií textov z Preissovej dramatickej predlohy. Našťastie, udržala mieru únosnosti a kto nepozná dielo, môže hovorené vsuvky vnímať ako autorizovanú melodrámu. Je to však troška zavádzajúci manéver. Hoci principiálne nie som priateľom metódy zásahov (jednoducho, ak sa inscenátor s dielom nedokáže stotožniť, nech od neho dá ruky preč), musím uznať, že Dinková ho použila striedmo, možno s cieľom využiť vsuvky ako vysvetľovaciu poistku.

Na scéne Mareka Šafárika a v kostýmoch Adrieny Adamíkovej vytvorila drámu, písanú primárne realistickým slovníkom. Z neho sa odchýlila len pri symbolizujúcich výstupoch (tanečníčka so závojom v čiernom na začiatku 2. dejstva a v bielom v úvode 3. dejstva) a hlavne v závere opery. Samovraždu Evy, ocitajúcej sa v bezvýchodiskovom stave, neriešila skokom do Dunaja, ale poňala ju ako katarziu. Síce so zbytočne ilustratívnou a na primárne city útočiacou prítomnosťou malého dievčatka (zjavuje aj už skôr ako prízrak mŕtveho dieťaťa z manželstva so Samkom), ale istým spôsobom bola dažďová sprcha prejavom psychickej očisty. Tým sa končí bystrická inscenácia Evy, keďže krátky návrat Mánka je škrtnutý.

J. B. Foerster: Eva, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019, Patrícia Solotruková (Eva), foto: Zdenko Hanout

S folklórnou zložkou, ktorú Foerster do partitúry Evy zakomponoval len ako doplnkovú, či kontrastnú zložku k priamočiaremu dejovému toku, sa Dana Dinková vyrovnala primerane. Neforsírovala ju, bola však v daných okamihoch prítomná a zreteľná. Pozitívne možno vnímať aj prácu so svetlom. Opakom však je nadužívanie divadelnej hmly, osvedčenej to barličky, ktorá v tomto prípade mohla byť akceptovaná len na miestach, kde sa réžia vzďaľuje od linky realistickej drámy. Snaha o psychologické herectvo a odpútanie sa od gestických klišé, bola čiastočne badateľná, no za polcestu sa nedostala.

Vo veľmi náročnej titulnej postavy siahla Patrícia Solotruková do najhlbších rezerv svojich možností. Charakter jej hlasu, mladodramatický, už k dramatickému odboru siahajúci soprán slovanskej farebnosti, zodpovedal povahe partu. Vzhľadom na jeho tessituru je dôležité, že sólistka má rezonančnú nižšiu strednú a hlbokú polohu, ale rozsahovo zvláda aj výšky. Nemožno však prehliadnuť, že pri vyvrcholení záverečnej scény „Já vidím ráj“ by opakovanému vysokému tónu prospelo skôr piano (podľa libereckých recenzií, alebo CD nahrávky, tak Lívia Obručník Vénosová i Iveta Jiříková učinili), Solotruková ich však „vypálila“ vo forte. Ale zazneli. Mala mnoho čistých, zreteľne artikulovaných, citovo podfarbených a kultivovane frázovaných miest. Občas síce zazneli aj ostrejšie tóny, celkovo však jej výkon možno hodnotiť skôr pozitívne.

J. B. Foerster: Eva, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019, Patrícia Solotruková (Eva), Ľudovít Ludha (Mánek), foto: Zdenko Hanout

Hosťujúci Ľudovít Ludha z Opery SND ako Mánek sa svojej úlohy zhostil bez technického zaváhania. Jeho tenor znel koncentrovane, kovovo, či už hlbšiu polohu, alebo náročné pasáže vo výškach, zaspieval bezchybne, s príkladným modelovaním fráz a do postavy vložil aj náležitú dávku emócie. Šimon Svitok, ktorý herecký portrét telesne handicapovaného Samka vykreslil nanajvýš vierohodne, nemusel dokazovať, že jeho barytón je už dramatický, kovový a mocný. Viac sústredenosti mohol venovať tieňovaniu dynamiky (koncom 1. dejstva sa o ňu trocha snažil aj Procházkov orchester), zvýrazneniu introvertnejších nuáns a rovnako aj frázovaniu. Part Samka dáva priestor k legatovemu spievaniu, zatiaľ čo Svitok ho vnímal parlandovo.

Vyzdvihnúť treba kultivovaný, mäkký a obsažný mezzosoprán Jarmily Balážovej v postave Zuzky. Odhliadnuc od malej roly Rubača v podaní Ivana Zvaríka, ostáva už len Mešjanovka. Síce spievania nemá až tak veľa, z dejového hľadiska ide o dôležitú postavu. Eva Lucká ju zahrala presvedčivo, hlasovo však na ňu už vôbec nestačila.

J. B. Foerster: Eva, Štátna opera v Banskej Bystrici, 2019, Patrícia Solotruková (Eva), foto: Zdenko Hanout

Do šesťdesiatej sezóny vstúpila banskobystrická Štátna opera s nespochybniteľným dramaturgickým výberom. Evou Josefa Bohuslava Foerstera vzdala symbolický hold vlastnému začiatku a umelcom, ktorý začali jej dejiny písať. Zároveň sa pokúsilas prevažne pozitívnym výsledkomobhájiť životaschopnosť obchádzaného diela. Premiérovému večeru predchádzala vo foyeri operného domu vernisáž výstavy s výstižným názvom Divadlo mnohých tvárí, ktorú pripravil bratislavský Divadelný ústav. Kurátorkou je Michaela Mojžišová z Ústavu divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied, ktorá výstavu sama otvorila.

Autor: Pavel Unger

písané z 1. premiéry 18. 10. 2019

Josef Bohuslav Foerster: Eva
Štátna opera v Banskej Bystrici
premiéry 18. októbra a 23. novembra 2019

Hudobné naštudovanie a dirigent: Marián Vach, Ján Procházka
Réžia: Dana Dinková
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Kostýmy: Adriena Adamíková
Scéna: Marek Šafárik
Pohybová spolupráca a choreografia: Dana Dinková
Zbormajster: Ján Procházka

Osoby a obsadenie

Eva: Patrícia Solotruková, Katarína Juhásová
Mánek: Jozef Gráf, Ľudovít Ludha
Mešjanovka: Eva Lucká, Jitka Sapara Fischerová
Samko: Šimon Svitok, Zoltán Vongrey
Zuzka: Jarmila Balážová, Michaela Šebestová
Rubač: Marián Hadraba, Ivan Zvarík
Sólový tanečný pár: Zuzana Andelová, Veronika Szabová, Andrej Andrejkovič, Ján Jamrich
Hlasy dedinčanov: Oľga Hromadová, Mariana Mackurová, Jozef Šamaj, Mária Šamajová
Spoluúčinkuje orchester zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák

www.statopera.sk

video

Jozef Bohuslav Foerster – Eva (18.10.2019)

🎼 Srdečne Vás pozývame na októbrové premiéry najznámejšej opery romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera – Eva, ktoré nás čakajú už budúci týždeň!

Uverejnil používateľ Štátna opera Banská Bystrica Štvrtok 10. októbra 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár