Júlia Grejtáková: Mám to obrovské životné šťastie, že moja práca je mojou vášňou

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V piatok 24. augusta t. r. oslavuje svoje okrúhle životné jubileum klaviristka a pedagogička Júlia Grejtáková, ktorá je dlhoročnou korepetítorkou košickej opery, ako aj korepetítorkou a dramaturgičkou Opera Slovakia. Pri tejto príležitosti sme sa s ňou porozprávali nielen o nej a jej vzťahu k svojmu povolaniu či k začínajúcim umelcom, s ktorými intenzívne ako korepetítorka pracuje, ale aj o jej projektoch, spoluprácach či najbližších plánoch.

Ako si sa dostala k hudbe a klavíru?

Moja cesta k hudbe bola veľmi jasná, nakoľko obaja moji starší súrodenci sa jej venovali od malička a keďže sme bývali v dvojizbovom byte, mala som to denne “online”. Sestra cvičila na klavíri v izbe a brat na lesnom rohu v kúpeľni. Napriek tomu, že naši rodičia neboli hudobníci, z nás troch sa stali profesionáli – sestra učila celý život na Základnej umeleckej škole, brat prešiel rôznymi orchestrami a v súčasnosti je riaditeľom Hudby Ministerstva vnútra. Takže som v šiestich rokoch začala chodiť na klavír a dodnes som neprestala (smiech). Napriek detským trucom ktoré som zo začiatku mala, asi ako každé dieťa, som sa napokon v 5. ročníku Základnej školy rozhodla, že pôjdem na Konzervatórium.

Operné gala v Kežmarku, 2018,
Júlia Grejtáková, Slávka Zámečníková, Richard Šveda, Zuzana Šveda,
foto: Zdenko Hanout

Prečo si sa rozhodla pre dráhu korepetítorky a nie koncertnej klaviristky?

Už počas štúdia na Konzervatóriu som zisťovala, že nechcem byť sólovou klaviristkou, že ma oveľa viac baví hrať s niekým. V tom čase sme mali tzv. povinné korepetície, v mojom prípade to boli huslisti a speváci, a už vtedy som si uvedomila, že sa mi to páči oveľa viac ako sólové hranie. V neposlednom rade ma teší to, že môžem hrať z nôt a nie naspamäť (smiech). Aj keď sa mi už veľakrát stalo, že na nejakej akcii, kde noty nemám, zrazu „vystrihnem” na želanie áriu, o ktorej som ani netušila, že ju viem naspamäť. Väčšinou si pamätám tóninu, a samozrejme spevácku linku a fotograficky si predstavím svoj ,,klavirák“. V práci korepetítora som sa našla hneď po odchode z VŠMU, kde som študovala odbor hudobná dramaturgia – zborové dirigovanie, ktorý ma nenapĺňal, a namiesto strácania času som sa rozhodla byť užitočnejšia v praxi.

Si dlhoročnou korepetítorkou košickej opery. Prezraď našim čitateľom, čo pozícia korepetítora zahŕňa?

Práca v opere je to, čo na mňa čakalo, kým som pracovala na konzervatóriu. V košickej opere som pätnásť rokov a vďačím za to dirigentovi Mariánovi Vachovi, ktorý mi tú prácu ponúkol. Sprvu som váhala, mala som relatívne malé deti, a povedala som, že prídem iba na skúšku a po mesiaci sa vyjadrím. Ale moje druhé ja sa vyjadrilo okamžite. Vedela som, že ostanem a cítila som, že som veľmi presne ,,trafená oponou“ (smiech). Nikdy nezabudnem na ten pocit počas prvej ansámblovej skúšky Trubadúra, keď zrazu pod mojimi rukami znel celý orchester a okolo mňa celý súbor naplno spieval. Dodnes ma tá práca fascinuje a myslím, že sa jej plne odovzdávam. Práca so sólistami je ako práca v mravenisku. Staviame si operné roly od prvej čítačky, až po premiéru takmer denne…, ja samozrejme spievam všetky ostatné postavy aby daný sólista mal na čo nadviazať a veľakrát prídem o hlas (smiech). Ale nikdy by som túto prácu nemenila. Myslím si, že dobrý korepetítor sa musí narodiť, ono sa to ťažko učí bez vnútorného presvedčenia, že to čo robíš, miluješ. Ja mám to obrovské životné šťastie, že moja práca je mojou vášňou.

Júlia Grejtáková, Robert Jindra,
skúška Wagnerovej opery Víly v ŠD Košice, 2017,
foto: Dáša Juhanová

Dosť intenzívne sa venuješ študentom a mladým umelcom, si pedagogička, pripravuješ ich a sprevádzaš na súťažiach, koncertuješ s nimi… Čím je pre teba práca s mladými ľuďmi zaujímavá?

Veľmi rada pracujem aj so študentami, v súčasnosti na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach (KONJA), ale dovolím si povedať, že tak trochu s iným pohľadom, keďže nie som zavretá len medzi múrmi školy a triedy, ale mám skúsenosti z praxe a z medzinárodných súťaží či rôznych kurzov. Viem, že život sa s nimi maznať nebude, preto sa snažím im vždy úprimne a pravdivo (z môjho pohľadu) veci vysvetľovať, a neustále opakovať, že to, čo možno stačí v triede, už za múrmi školy stačiť nebude. Nemôžeme študentom nahovárať, že sú skvelí, rozdávať jednotky zadarmo, pretože potom prídu na prvú súťaž alebo inú konfrontáciu a zistia, že sú úplne inde ako ich rovesníci. Pravda je možno bolestivejšia, ale pomáha napredovať. Ja mám to šťastie, že moji študenti mi dôverujú, o čom svedčí asi aj fakt, že sa dodnes za mnou vracajú už z veľkých divadiel naštudovať nové tituly. Aj toto leto to nebolo inak, mala som pod rukami Petra Bergera a naštudovanie poľskej opery Manru od Paderewskeho, a tiež Petra Kellnera s jeho debutom v opere Les Troyens (Trojania) od Berlioza vo Viedenskej štátnej opere.

Ako vnímaš napríklad školský systém v oblasti hudby na Slovensku?

Školský systém v oblasti hudby nechcem komentovať, z hľadiska mojej profesie mám ťažké srdce na úradníkov Ministerstva školstva, ktorí od kancelárskeho stola netušia čo slovo korepetítor znamená. Pretože ak by to tušili, vedeli by, že žiadny korepetítor sa nestane dobrým na základe vysokoškolského titulu… Ale skôr ma trápi ako vychovať novú generáciu korepetítorov.

Je veľká škoda, že sa študenti hry na klavíri počas štúdia nevenujú korepetícii ako predmetu. Oni to síce v osnovách majú, ale väčšinou sa to chápe ako povinná jazda. Skôr mám na mysli výchovu korepetítorov pod vedením skúseného korepetítora. Aj ja sa veľakrát pristihnem pri tom, že by som rada poradila mladším kolegom, ako si napríklad poradiť s tým či oným miestom. Totiž klavírne výťahy sú často napísané nehrateľne. My z praxe už vieme, čo musíme zahrať aby to znelo tak, ako v orchestri. Preto si podľa partitúry alebo sluchu upravíme noty. To nie je neúcta k zápisu, naopak je to korekcia rôznych, dnes už žiaľ aj nerenomovaných vydavateľstiev, ktoré často vydajú noty s množstvom chýb. Takže u mňa argument, že korepetítor nehrá to, čo je v notách – neobstojí!

Júlia Grejtáková ako korepetítorka na Majstrovských kurzoch s Renatom Brusonom, Arezzo 2015,
zdroj: juliagrejtakova.eu

Patricia Janečková, Peter Dvorský, Júlia Grejtáková na speváckej súťaži Musica Sacra v Ríme 2014,
zdroj: juliagrejtakova.eu

Príďte za operou – koncert mladých operných talentov, ročník 2014,
J. Grejtáková, T. Tobisz, M. Gelenekyová, P. Horňák, Mazár, K. Sasková, R. Feriková,
foto: Antonios Vlachou

Si dramaturgičkou Opera Slovakia a spolupracujeme na dvoch projektoch Príďte za operou, koncert mladých talentov v Starom Klíži a na benefičnom koncerte Operné gala v Kežmarku. Obidva koncerty majú za sebou prvých päť ročníkov. Napriek tomu, že sú neziskovou záležitosťou, venuješ sa im naplno. A to nielen ako korepetítorka, ale máš na starosti najdôležitejšiu vec, a to dramaturgiu koncertov. Čím ťa naše projekty zaujali?

Môj vzťah k Opera Slovakia sa začal už vtedy, keď som ani netušila kto za tým stojí. Veľmi som ocenila, že portál vznikol a sám dobre vieš, že som ťa ako šéfredaktora časopisu hneď kontaktovala a podporovala, netušiac kto si. Vážim si, že si založil Opera Slovakia a vo svojom voľnom čase vedieš takýto veľký projekt. Robíš niečo, čo obohacuje nielen mnohých profesionálov, ale aj laikov. Sama som prekvapená, koľko vecí ešte neviem, a z článkov sa ich dozviem. Takže z tejto mojej podpory a úcty k práci na časopise Opera Slovakia sa zrodila celkom prirodzená chuť byť nápomocná, ak sa bude dať. Slovo dalo slovo a zrodili sa tieto (zatiaľ) dva projekty, na ktoré som nesmierne hrdá a vždy sa na ne teším. Niekedy si pripadám ako lovec modeliek, keď niekde na súťaži počujem krásny hlas mladého nádejného speváka a hneď si poviem „No, ten si zaspieva na našom projekte pre mladých umelcov.“

A Operné gala v Kežmarku má pre mňa obrovský zmysel. Od prvotnej myšlienky cez výber miesta, sólistov, dramaturgiu až po samotný koncert, ktorý mám vždy v kalendári zapísaný veľkým písmom… Je to nezabudnuteľný zážitok, emočné vypätie ale ten pocit na konci, keď odovzdávame šek ma vždy doženie k slzám, a po tisíci krát si opakujem, aká som šťastná, že tam stojím zdravá a môžem svojou troškou pomôcť človeku alebo kolektívu, čo nemal toľko šťastia v živote ako ja. Skutočne s pribúdajúcimi skúsenosťami (aby som nehovorila o veku) si denne uvedomujem, čo mám a že to nie je samozrejmosť. Mám nádherné dve dcéry, jedného skvelého zaťa (pozn. red.: operný spevák Titusz Tóbisz), druhého potenciálneho (smiech), mám priateľa Tomáša, ktorý ma, napriek tomu, že nie je hudobník, veľmi podporuje a sprevádza na mojich umeleckých cestách. Mám prácu ktorú milujem a už mi len ostáva strážiť si zdravie, keďže tento rok na mňa vytiahlo varovný prst…

Operný benefičný koncert Operné gala 2015 v Kežmarku,
foto z ďakovačky po koncerte,
J. Grejtáková, P. Janečková, T. Tóbisz, P. Kellner, Š. Kocán,
foto: Zdenko Hanout

Okrem našich projektov sa venuješ aj organizovaniu ďalších koncertov rôzneho zamerania. Priblížme našim čitateľom, ktoré to sú.

Ak mi pri pracovných povinnostiach ešte ostáva energia na realizáciu mojich projektov, tak sú to väčšinou koncerty s opernými spevákmi. Pravidelne sa objavujeme napr. na festivale Prešovská hudobná jar – jeseň, spolupracujem so Štátnou filharmóniou Košice na príprave vokálno-inštrumentálnych diel, vymýšľam dramaturgie na kľúč, v poslednom čase pre Slovensko-český klub v Košiciach, s ktorým sa mi veľmi dobre spolupracuje. Pred pár týždňami sme mali nádherný open-air koncert v kaštieli Betliar, takisto to bola nezabudnuteľná atmosféra.

K srdcu mi taktiež prirástol projekt Dvořák Hudba života, ktorý vznikol spontánne z veľkej chuti troch nadšencov urobiť si radosť. Ide o hudobno slovné pásmo o živote Antonína Dvořáka, s vokálnymi ukážkami v podaní Mariána Lukáča, taktiež hudbou použitou pod hovorené slovo v podaní klavíra, všetko z pera Antonína Dvořáka a všetko spríjemnené nádhernou poéziou Karla Erbena. Scenár a réžiu mal na starosti náš kolega a kamarát, herec a režisér Peter Cibula. Tento nevšedný projekt mal už niekoľko repríz a vždy sa stretol s veľkým nadšením u publika.

Ako si trávila leto?

Tohtoročné leto som si rozdelila na dve časti, júl – tzv. leháro (smiech) a august – záťažová skúška po zdravotných problémoch ako príprava na sezónu. Takže júl som zvládla, ako sa hovorí, s prehľadom na záhradke a stihli sme aj spoločnú dovolenku s mojimi dcérami a našimi chlapmi (smiech). V auguste som začala koncertovať a ako som spomínala, pracovala som s Petrom Bergerom a Petrom Kellnerom na prípravách ich rolí na medzinárodných scénach. Teraz hrám na Majstrovských kurzoch Dagmar Livorovej v Prešove. O pár dní sa vraciam do kolobehu škola, divadlo…

Júlia Grejtáková na Majstrovských speváckych kurzoch Dagmar Livorovej 2018 v Prešove,
zdroj: súkr. archív. J.G.

Čo ťa čaká najbližšiu sezónu?

Najbližšia sezóna v sebe skrýva jednu nepoznanú skúsenosť (smiech). Okrem toho, že sa v divadle teším na Otella a Samsona a Dalilu, mala by som (hovorím mala by som, pretože som zistila, že keď chceš pobaviť pána Boha, povedz mu čo plánuješ) absolvovať husľový recitál v ďalekom Šanghaji a to je pre mňa doposiaľ asi najväčšia výzva. V opere som ako ryba vo vode, môžem sadnúť o polnoci za klavír a zahrám všetko. Ale komorná hudba je predsa u mňa menšinový žáner, takže na jednej strane sa na to veľmi teším a na druhej strane mám pred tým obrovský rešpekt. Ale mám veľkú podporu u sólistu Maroša Potokára, ktorý to všetko zavinil, takže verím že to spoločne dáme.

Koncom augusta oslavuješ svoje okrúhle životné jubileum. Ako zvykneš oslavovať svoje narodeniny? Čo by si si želala?

Oslava narodenín pre mňa znamená stretnutie s rodinou, ktorá je inak v roku rozpŕchnutá po celej republike, takže sa dlho plánuje dátum aby nám sadol. Čo sa týka tohto roku a povedzme jubilea, tak to som nemohla osláviť inde ako na mieste, ktoré pre mňa znamená raj na zemi, a to je milovaný Starý Klíž. Jednak pre jeho atmosféru, prírodnú scenériu, ale z veľkej miery vďaka ľuďom, ktorí to celé vytvárajú a veľmi rýchlo sa stali mojou ďalšou rodinou. Toľko nádhernej pozitívnej energie, ktorá z toho miesta srší, sa nenájde široko ďaleko.

A moje želanie?… nemám špeciálne želania, ani k narodeninám ani mimo nich. Žijem celý rok svoje Vianoce, narodeniny a sviatky, keďže každá spoločná chvíľa s mojimi najbližšími je pre mňa sviatkom. Chcela by som sa ďalej tešiť z každodenných maličkostí pri plnom zdraví a až to príde, tak sa tešiť aj z vnúčatiek… Taký normálny šťastný život…

Ďakujem za rozhovor, a za redakciu Opera Slovakia, ako aj za náš produkčný tím, ti k okrúhlinám prajem všetko najlepšie, pevné zdravie, a aj naďalej toľko elánu a optimizmu, ktorým nás všetkých širokým priehrštím zahŕňaš.

Pripravil: Ľudovít Vongrej

Júlia Grejtáková

Júlia Grejtáková, klavír

Pracuje v Štátnom divadle Košice ako hlavná korepetítorka opery a tiež pôsobí na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach ako korepetítorka speváckeho oddelenia. V sezóne 2014/2015 hosťovala v Opere Slovenského národného divadla a spolupracovala aj so Štátnou operou v Banskej Bystrici. Okrem stálych angažmánov pôsobí aj v Štátnej filharmónii Košice pri uvádzaní vokálnych diel či koncertov. Pôsobila aj ako stála korepetítorka svetovej speváckej súťaže Musica Sacra v Ríme.

Je organizátorkou a autorkou mnohých projektov, prevažne operných koncertov, ako napríklad Mosty Európy, Česko-slovenské operné nádeje, Verdi Gala, Emozioni in musica, ale aj benefícií pod hlavičkou Rotary Klubu Košice Classic, ako bol koncert Päť dám pre Adama či Srdce na dlani. Organizuje a zabezpečuje rôzne koncerty a vystúpenia podľa požiadaviek organizátorov.

Je stálou dramaturgičkou a hlavnou korepetítorkou Opera Slovakia, o.z., s ktorým spolupracuje na projekte Koncert mladých operných talentov v Starom Klíži „Príďte za operou“ a podieľa sa na umeleckej príprave a priebehu benefičného koncertu Operné gala v Kežmarku. Od roku 2016 začala spolupracovať s poľským súborom Sonori Ensemble. Júlia Grejtáková účinkuje s množstvom slovenských i zahraničných operných spevákov či inštrumentálnych hráčov doma aj v zahraničí (Poľsko, Taliansko, Španielsko, Mexiko atď.).

www.juliagrejtakova.eu

video

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár