Júnové koncerty ukončili jubilejnú sezónu Štátnej filharmónie Košice

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V závere jubilejnej koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice odzneli na pódiu Domu umenia diela Webera, Francaixa, Brucknera, Chačaturiana, Čajkovského, Bartholdyho či Spohra. V júni v Košiciach odpremiérovali skladbu Premeny spomienok Jozefa Podprockého.

„Mimoriadny rok, náročná sezóna, výnimočná umelecká úroveň, vynikajúce umelecké výkony !“. Takto a podobne zaznievali hodnotenia koncertov a podujatí Štátnej filharmónie Košice v priebehu celej jubilejnej 50. koncertnej sezóny, ako aj počas 64. ročníka festivalu Košická hudobná jar.

Samotná koncertná sezóna po skončení festivalových dní pokračovala ešte júnovými koncertmi, kde dostali možnosť vystúpiť na pravidelných štvrtkových večeroch hosťujúci mladí sólisti, dirigenti, priestor dostali diela slovenských skladateľov a slávnostnými tónmi z tvorby Eugena Suchoňa dovŕšili hudobnú pyramídu zaujímavého jubilejného roka. O záverečnom koncerte sme písali TU…

Záverečný koncert 50. sezóny Štátnej filharmónie Košice, foto: Jaroslav Ľaš

Ako hosťujúci dirigent sa predstavil 6. júna Martin Leginus v skladbách premyslene zostaveného programu. Na úvod zaznela Predohra k opere Oberon Carla Mariu v. Webera, jedna z troch najčastejšie uvádzaných inštrumentálnych častí jeho opier Čarostrelec, Euryantha, Oberon. Dirigent zdôraznil ľúbivú romanticky plynúcu melodiku, prezrádzajúcu rozprávkový obsah operného diela.

Programový bulletin prezrádzal aj smutný osud tohto skladateľa, keď predohru k Oberonovi osobne dirigoval v Londýne v Covent Garden, kde dva mesiace po premiére zomrel (1786 – 1826). O prenos jeho telesných pozostatkov do Nemecka sa zaslúžil Richard Wagner. Zaujímavá bola i ďalšia skladba večera, Koncert pre klarinet a orchester predstaviteľa francúzskej hudby 20. storočia Jeana Francaixa (1912 – 1997).

Sólový part zverili mladému klarinetistovi Martinovi Adámekovi, členovi Gustav Mahler Jugendorchestra, sólistovi Ensemble Intercontemporain, ktorý založil Pierre Boulez r. 1976 a v ďalších vo svete uznávaných súboroch. Tomu zodpovedala jeho profesionálna úroveň a umelecká jedinečnosť výkonu v málo známom, ale pôsobivom koncerte pre nástroj, taký obľúbený a náročný v symfonickom diele. Najmä v kadenciách sme obdivovali kaskády jeho trilkov, brilantné tóny ozdôb, túžobné melodické zvraty v pomalej časti Andantino, ,,stojacej“ v centre štvorčasťového koncertu.

Meditatívne sóla si získali pozornosť práve tak, ako v groteskne znejúcich sprievodných tónoch orchestra, ktorý dirigent viedol pevným gestom presne a nápadito. Majstrovstvo Martina Leginusa sme ocenili hlavne v nasledujúcej skladbe večera, pre Košičanov v dramaturgickom „objave“ – Symfónii č. 4 Es dur Antona Brucknera „Romantickej“, WAB 104.

Štátna filharmónia Košice, foto: Jaroslav Ľaš

Náročnú partitúru priblížil so všetkými danosťami orchestrálneho zvuku, neprehliadnuteľnými kvalitami nástrojových skupín i sólových vstupov, štýlovú príbuznosť wagnerovského myslenia a najmä obsahom, sprítomnením vzťahu ku krásam prírody, lesa, jeho pokoja a večnosti.

Zaujali vstupy lesných rohov, scény ľudového veselia, alebo divokosť prírodných živlov stvárnených v dokonalom symfonickom obraze. Napriek tomu sme v podaní orchestra pociťovali miernu únavu po „ťažkých“ festivalových koncertoch Košickej hudobnej jari a krátkom časovom odstupe, čo sa prejavilo aj v návštevnosti, a preto by sme opätovné uvedenie tohto geniálneho diela privítali opäť v inom časovom pláne.

Reklama

Zvláštnu dramaturgickú skladbu sľuboval aj ďalší júnový koncert (13. 6.), ktorý dirigoval šéfdirigent Zbyněk Müller, sólistkou bola flautistka Jae-A Yoo. Hoci sme sa koncertu nezúčastnili, pre úplnosť dokumentácie dodajme, že na ňom zazneli dve skladby: Koncert pre flautu a orchester Arama Chačaturiana a Symfónia č. 6 h mol op. 74 „Patetická“ Petra Iljiča Čajkovského.

V rámci projektu Mladí mladým – umelci vedcom sa každoročne stretávajú s filharmonikmi pracovníci Slovenskej akadémie vied. Tak tomu bolo aj na koncerte Štátnej filharmónie Košice 20. júna. Popri odmeňovaní mladých vedcov mal niekoľko zaujímavých momentov a hudobných zvláštností. Za dirigentským pultom privítali mladého skladateľa a dirigenta Mariána Lejavu, s ktorým je spolupráca inšpiratívna najmä pri premiérach novej tvorby, tentoraz diele „Premeny spomienok“ – fantázii pre symfonický orchester op. 71 Jozefa Podprockého.

Marián Lejava, Štátna filharmónia Košice, 2019, foto: Dávid Hanko

Ako sa vyjadril sám skladateľ, polstoročie jubilujúcej Štátnej filharmónie Košice nemohol obísť bez tvorivej reflexie. Takmer celú jeho tvorbu doteraz premiérovali v Dome umenia. Zazneli tu jeho nielen komorné, ale hlavne symfonické diela, niektoré vznikli na priamy podnet ŠfK, a preto sú motívy a témy „spomienok“ súvisiace s jeho ďalšími skladbami, 1. a 2. symfóniou, Dramatickou štúdiou, Predohrou, či Zvonmi.

Skladba Premeny spomienok začína vstupom violončiel, pokračuje v ďalších sláčikových skupinách, postupne vzrastá jej dynamický priebeh, dramatický vývoj. Gradácie a opätovný návrat k lyrike vyústili v záverečnom vrchole celého orchestrálneho tónu. Záver bol autorovou bezprostrednou reakciou na vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, čo dosvedčilo použitie drásavých tónov klasického hudobného protestu. Tieto postoje skladateľa boli vnútorným pohľadom umelca aj smerom do budúcnosti.

Iným typom pohľadov do budúcnosti sa stal aj ďalší program koncertu, keď na pódium prišiel 11-ročný sólista, slovenský huslista Teo Gertler. Na rozdiel od pôvodne programovaného Wieniawského husľového koncertu sme počuli Koncert pre husle a orchester e mol op. 64 Felixa Mendelssohna-Bartholdyho.

Mimoriadny talent a skvelý výkon malého umelca sprvu vyvolal spomienky na malú huslistku a klaviristku, ktorá tu koncertovala takisto pred rokmi a dnes ju poznáme ako svetoznámu Júliu Fischer, nemeckú huslistku s rodinnými koreňmi z Košíc. Podobne Dalibor Karvay vyrastal s husľami a dnes je vynikajúcim predstaviteľom našej najvyššej interpretačnej kvality.

Marián Lejava, Teo Gertler, Štátna filharmónia Košice, 2019, foto: Dávid Hanko

Teo Gertler (2008) má už za sebou koncerty na svetových pódiách, je nositeľom viacerých cien a súťaží, absolventom majstrovských kurzov u renomovaných majstrov – čaká ho skvelá budúcnosť, ak sa jeho vývoj bude uberať správnym vedením. Sólový part, ako sme ho počuli v Mendelssohnovom koncerte sa mu darilo predniesť v plnom zvuku, prirodzenou technikou, znelými tónmi, oduševneným prednesom, radosťou z hry a súhry s orchestrom.

V tomto má veľkú zásluhu dirigent Marián Lejava, ktorý nielen pozorne, bezpečne, ale najmä v súlade s danosťami a talentom mladého huslistu priviedol dielo k ucelenému a hudobne vydarenému záveru. Svoj osobný talent a prístup k štúdiu neznámych diel prejavil naštudovaním Symfónie č. 3 c mol, op. 78 skladateľa známeho ako husľového virtuóza, Luisa Spohra. Dielo, ktoré na košickom pódiu zaznelo prvýkrát svedčí o hlbokých znalostiach hudobnej literatúry zo strany dirigenta a dramaturgie.

Svojou výstavbou, širokými tematickými plochami, premysleným exponovaním daných tém, využívaním dychových nástrojov, najmä fláut dosiahol Lejava viacero vrcholov a hudobne zaujímavých miest, gradáciami až po záverečnú Codu, vyvrcholenie dramatického deja.

Autor: Lýdia Urbančíková

www.sfk.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár