Desider (Dezső) Zádor sa narodil 8. marca 1873 v Hornej Krupej pri Trnave a zomrel 24. apríla 1931 v Berlíne. Bol synom židovských rodičov a spievať začal v chrámovom zbore v Trnave až sa prepracoval na sólistu významných svetových operných scén. Zaujímavosťou je, že bol režisérom svetovej premiéry Bartókovej opery Hrad kniežaťa Modrofúza. Popri práci pedagóga sa venoval štúdiu spevu na Hudobnej akadémii v Budapešti u Adely Passy-Cornet a tenoristu Richard Pauliho a vo Viedni. V jeho rodnej obci odhalia koncom marca 2023 pamätnú tabuľu.
V roku 1897 debutoval s veľkým úspechom v Mestskom divadle v Černoviciach na Ukrajine ako gróf Almaviva v Mozartovej Figarovej svadbe. Kritika ocenila jeho spevácku techniku i herecky majstrovský, na začiatočníka nezvyčajný prejav. Ušľachtilým hlasom spieval Figara v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly. (1897), po stránke hereckej nikdy neupadajúceho do frašky. Naštudoval grófa Lunu vo Verdiho Trubadúrovi (1898), bol vynikajúcim Míchom v Smetanovej Predanej neveste (1898).
V umeleckej činnosti pokračoval v Mestskom divadle v Elberfelde (dnes časť Wuppertálu, 1898 – 1901 a po úspešnom pohostinskom vystúpení v Novom nemeckom divadle v Prahe v titulnej postave Mozartovho Dona Juana a Verdiho Rigoletta v roku 1900 ho riaditeľ Angelo Neumann angažoval (1901 – 1905), kde naštudoval široký repertoár a získal bohaté javiskové skúsenosti. Bol obdarený veľkou muzikalitou, bol skvelým Wotanom vo Wagnerovej opere Zlato Rýna, Hansom Sachsom v Majstroch spevákoch norimberských, výborným Mozartovým Donom Juanom, Figarom vo Figarovej svadbe, Leporellom v Donovi Giovannim, Verdiho Rigolettom i Rossiniho Figarom v Barbierovi zo Sevilly.
V svetovej premiére opery talianskeho skladateľa Cesare Rossiho Nadeya (1903) spieval herecky presvedčivú postavu mnícha Ivana. Jeho veľkou prednosťou bola podľa opernej kritiky skvelá fyzická a duševná virtuozita, výrazný herecký a charakterizačný talent spojený s nevšedným speváckym talentom. Zádorovou rozlúčkovou postavou bol kráľ Marke vo Wagnerovej hudobnej dráme Tristan a Isolda (1905).
V máji 1903 debutoval v Budapešti v máji 1903 ako Verdiho Rigoletto, gróf Luna v Trubadúrovi, Alfio v Sedliackej cti a Tonio v Komediantoch a do roku 1918 tu pravidelne hosťoval. V roku 1918 tu režíroval svetovú premiéru Bartókovej opery Hrad kniežaťa Modrofúza v hudobnom naštudovaní talianskeho dirigenta Egista Tanga, titulnú postavu spieval Oszkár Kálmán a Judith Olga Haselbeck.
Ako hosť spieval v Drážďanoch (1911 – 1916), Mníchove, vo Viedni kritiku zaujal sviežim hlasom, hereckým talentom a inteligenciou v titulnej postave Verdiho Rigoletta (1903) pod taktovkou dirigenta Franza Schalka. Podľa rakúskej tlače bol najlepším interpretom postavy Johannesa Freudhofera v Kienzlovom Evangelistovi, ktorého spieval v Linzi (1905).
Svetové uznanie priniesla Zádorovi postava Albericha vo Wagnerovej opere Zlato Rýna v Mníchove (1904). V Nemeckom divadle v Brne spieval Albericha v prvom cykle Wagnerových opier za riaditeľa Lechnera v Zlate Rýna, Siegfriedovi i v Súmraku bohov (1905) a na festivale v Berlíne (1920). Postupne sa vypracoval na spevácky neprekonateľného, herecky strhujúceho démonického Albericha, ktorý „v odriekajúcej túžbe po láske a neukojiteľnej túžbe po moci nachádza dojímavé tóny bolesti a s hrozným pohŕdavým smiechom mizne v hlbinách s ukradnutým zlatým prsteňom.“ (Signale für die musikalische Welt, No. 28, 14. Juli 1920, s. 714). V Brne spievala aj Johannesa v Kienzlovej opere Evanjelista (1905).
V rokoch 1906 – 1911 bol sólistom súboru berlínskej Komische Oper, tu napr. naštudoval postavu čierneho huslistu v prvom uvedení opery Fredericka Deliusa Romeo a Júlia na dedine (1907). Spieval tam aj v berlínskej premiére Leoncavallovej opery Zazà (1908) a mimoriadny úspech mal v postave otca v Charpentierovej opere Louise.
Spieval na Mníchovskom festivale Richarda Wagnera a W. A. Mozarta (1906), hosťoval v Zürichu (1906 a 1909), v Covent Garden v Londýne (1906 – 1908 a 1910). V Londýne si zopakoval grandiózneho Albericha, spieval o.i. Califa v komickej opere Petra Corneliussa Barbier z Bagdadu (1906), Telramunda vo Wagnerovom Lohengrinovi, kúzelníka Colasa v Mozartovom singspieli Bastien a Bastienka (1907).
V rokoch 1913 – 1915 spieval pohostinsky v Mestskom divadle v Prešporku, kde svojím výnimočným majstrovstvo, nádherným hlasom, speváckymi i hereckými výkonmi získal uznanie kritiky a obdiv divákov ako Verdiho Rigoletto, Alfio v Masscagniho Sedliackej cti, Tonio v Leonvavallových Komediantoch. Triumfoval ako Lindorf-Coppélius-Dapertutto-Miracel v Offenbachových Hoffmannových poviedkach, Mefisto v Gounodovom Faustovi a v titulnej postave Wagnerovho Blúdiaceho Holanďana. Často vystupoval aj na koncertnom pódiu.
V rokoch 1915 – 1917 bol stálym hosťom spoločnosti Ödöna Faragóa v Košiciach. Viackrát s úspechom spieval Mefista v Gounodovom Faustovi (1915 – 1917), kde bol jeho výkon podľa kritiky „v každom smere dokonalý“ (in T.Ferko, Divadelné letopisy, s. 296). Predstavil sa aj ako Lindorf, Coppélius, Miracle a Dapertutto v Hoffmannových poviedkach (1916) Jacquesa Offenbacha, Tonio v Leoncavallových Komediantoch (1917), Verdiho Rigoletto (1917) a Lothario v Thomasovej Mignon (1917). Naštudoval titulnú úlohu v svojho času úspešnej operete na námet legendy o židovskom rabínovi A Gólem skladateľa Jenő Virányiho a libretistu Alberta Kövesyho.
Prečítajte si tiež:
• Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (7)
• Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (8)
• Mestské divadlo v Prešporku v rokoch 1902 – 1920 (9)
• Mestské divadlo v Prešporku (18)
• Pripomíname si v novembri (2017)
V roku 1920 bol angažovaný v Berlínskej Štátnej opere a v rokoch 1922 – 1924 podnikol s nemeckou operou turné po Severnej Amerike. Od roku 1924 až do svojej smrti pôsobil v divadle Charlottenburg v Berlíne.
Hlas Desidera Zádora možno počuť na jednej z prvých nahrávok Gounodovej opery Faust, vydanej v roku 1908 v Berlíne, kde spieval Valentína a Margarétu spievala Ema Destinnová.
Pri príležitosti 150. výročia narodenia Desidera Zádora z iniciatívy Daniela Čapkoviča, sólistu Opery SND, sa 25. marca 2023 o 14.00 v obci Horná Krupá (rodisku umelca) v spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom a Židovskou náboženskou obcou Bratislava uskutoční odhalenie pamätnej tabule Desidera Zádora.
Pripravila: Elena Blahová-Martišová
video
