K nedožitým 75. narodeninám Edity Gruberovej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pod názvom „Daheim im Olymp – KS Edita Gruberova und die Wiener Staatsoper“ (Domov na Olympe – KS Edita Gruberová a Viedenská štátna opera) vydal viedenský operný dom na Ringu slávnostný program ku galakoncertu svojej Kammersängerin (uskutočnil sa 23. júna 2018). Je to výpravná, obsahom i tlačou reprezentatívna publikácia, pripravená vtedajšími dramaturgmi Viedenskej štátnej opery – Andreasom a Oliverom Lángom – k 50. výročiu účinkovania Edity Gruberovej na scéne Wiener Staatsoper. Pre ctiteľov našej a svetovej koloratúry patrí tento reprezentačný bulletin k vzácnym trofejám o živote a umení tej, ktorá bola o. i. nositeľkou titulu „Die letze Primadonna assoluta“.

Pri príležitosti nedožitých 75-rokov slávnej sopranistky (*23. decembra 1946 v Bratislave – †18. októbra 2021 v Zürichu) mi krásny bulletin s mnohými fotografiami z umeleckej kariéry Edity Gruberovej na scéne Viedenskej štátnej opery, pripomenul chvíle, ktoré som prežila počas spomínaného jubilejného koncertu úžasnej speváčky (viac v recenzii: Edita Gruberová má domov na Olympe – Opera Slovakia, 25. jún 2018).

Publikácia o Edite Gruberovej Daheim im Olymp

Nechcem opakovať slová chvál či smútku umeleckých kolegov, zaskočených nečakanou, predčasnou a tragickou smrťou Edity, ani sumarizáciu jej rolí a hodnotenia kariéry slovami kompetentných kritikov – iba neformálne pripomenúť osobnosť umelkyne z chvíľ, kedy som mohla nahliadnuť do jej povahy a srdca.

Prečítajte si tiež:
Edita Gruberová, operný i ľudský drahokam zo Slovenska, už nie je medzi nami (nekrológ)
Celý svet smúti za Editou Gruberovou
Hommage à Edita Gruberová v Evanjelickom kostole v Rači

Možno nás zblížili spomienky na jej spevácke a moje muzikologické začiatky v Banskej Bystrici koncom 60-tych rokov, kedy som písala svoje prvé operné kritiky o jej početných a úspešných rolách v bývalej Spevohre DJGT (dnešnej banskobystrickej Štátnej opery). K poznaniu osobnosti už zrelej umelkyne však prispel môj nezabudnuteľný rozhovor po interview, ktoré mi slávna diva poskytla v šatni Wiener Staatsoper. Bolo to r. 1996. Odpovedala totiž vtedy nielen na oficiálne otázky, zaujímajúce čitateľov, ale rozhovorila sa aj o súkromí.

Terézia Ursínyová a Edita Gruberová pred Viedenskou štátnou operou v roku 1996, foto: súkromný archív Terézie Ursínyovej

Vždy som mala zábrany, hovoriť niečo dôverné o živote umelcov, bránila som sa objímaniu či gratuláciám po premiérach a koncertoch, lebo výnimočné zážitky vyžadujú výnimočný rešpekt, ale aj odstup od vzrušujúcich chvíľ a až potom vyslovenie oficiálneho názoru. Možno i pre toto poznanie sme si s Editkou navzájom vybudovali dôveru, úctu a neoficiálny, priateľský vzťah.

Poznala som v mladosti dobre i jej manžela Štefana Klimu – muzikológa veľkých ambícií, očakávanej akademickej i pedagogickej vysokoškolskej kariéry, ktorých sa však na Slovensku vzdal pre svoje ideologické presvedčenie. Pre bezvýchodiskovosť života v reálnom socializme, ale najmä pre veľkú vzájomnú lásku, o ktorej sme všetci vedeli už pri začiatkoch Editinej kariéry v banskobystrickej opere, sa napokon rozhodol odísť za manželkou do Viedne po jej úspešnom predspievaní v Staatsoper a následnej emigrácii. Možno tajne dúfal, že v hudobne bohatej Viedni nájde aj on odborné uplatnenie. Nestalo sa tak. Po rokoch sa život Štefka uzavrel tragickým odchodom.

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Viedenská štátna opera, 1970, Edita Gruberová (Kráľovná noci), foto: Fayer

O tom, ale aj o následnom chlade meštiackeho obecenstva voči Edite na viedenskej opernej scéne sa v oficiálnych životopisoch nepísalo, no naznačila mi to. Jej obrovská sústredenosť na spev a umenie však prekonali aj tento tragicky okamih života. Musela nielen živiť rodinu, ale dostať sa aj na cesty, vedúce k umeleckému Olympu.

Prečítajte si tiež:
Debut Edity Gruberovej – presne pred päťdesiatimi rokmi v Opere SND
Edita Gruberová očarila Viedeň presne pred päťdesiatimi rokmi

Edita Gruberová: Každé umelecké vystúpenie je pre mňa ako maturitná skúška (rozhovor)
Edita Gruberová ako jediná odspievala vo Viedni všetky tri Donizettiho tudorovské kráľovné

Všetko to dokázala svojím talentom, húževnatosťou, ale aj ctižiadostivosťou, o ktorej sa sama zmienila v dvoch monografiách. Jedna vyšla pod názvom Edita Gruberova – Portrét. Autorom knihy bol americký autor Neil Rishoi (u nás vyšla v slovenskom preklade zásluhou Hudobného centra a Vydavateľstva Slovart v Bratislave r. 2005). Druhá monografia vyšla v slovenskom preklade tiež v Slovarte r. 2018 – za spoluúčasti Divadelného ústavu pod názvom Spev je môj dar. Tu sa Edita veľmi výstižne a detailne vyslovuje nielen k vlastnej kariére, ale aj k umeniu belcanta, ktoré pre ňu nikdy nebolo iba vecou techniky, ale aj slova a srdca, detailného štúdia a poznania charakteru jej postáv. Autorom tejto „spovede“ umelkyne je publicista Markus Thiel. Kniha je vzácna i tým, že v nej nechýba ani podrobný súpis života a kariéry umelkyne, súpis 46 nahratých operných celkov s umením E. Gruberovej na CD + vyše 16 CD s piesňami a áriami v jej podaní, resp. DVD nahrávkami umelkyne v operných celkoch.

Zbierka nahrávok jedného z fanúšikov Edity Gruberovej, zdroj: Facebook

Editina srdečnosť a ľudskosť sa mi potvrdzovala aj v jej telefonických kontaktoch z zürišského domova umelkyne pri sviatkoch, alebo po bratislavských koncertoch, kedy sa po zazvonení telefónu ozval vysoký hlások sopranistky: „Tu Edita!“. Nečakajúc zavolanie primadony, pýtam sa: „Ktorá Edita?“ – „No, Guberová…“

Ospravedlním sa za prekvapenie, ale potom sa už bez zábran rozhovoríme nielen o umení, ale aj o zdraví, živote – a tak… ako to už len ženy vedia. Krehké priateľstvo s veľkou umelkyňou som si vždy veľmi chránila – ako dar a poznanie hlbokej osobnosti, ako dar ľudskosti v božskom talente.

Editka milovala knihy, a tak v hotelovej „pustovni“ Carltonu, kde vždy bývala, som jej občas nejaké nechala. Hoci tie, ktoré napísal Rúfus – ale aj benediktínsky mních Anselm Grün. Bola evanjelička, ale v jeho knihách hľadala – tak ako ja – a azda aj nachádzala odpovede na základné existenciálne otázky. Sama si vždy v Bratislave kupovala slovenské knihy v neďalekej veľkopredajni Slovenského spisovateľa. Udržiavali ju v kontakte s tenkou nitkou jazyka a domova.

Edita Gruberová, foto: Axel Zeininger
Galakoncert Edity Gruberovej vo Viedenskej štátnej opere, 2018, foto: Michael Pöhn

Celkom jedinečnou kapitolou v Editinom i mojom živote bolo dlhoročné priateľstvo s jej druhou mamou – Melánkou Kušnírovou, ktorú som spoznala v Slovenskej filharmónii. Doposiaľ som si jej číslo nevymazala z môjho smartfónu, hoci by som to i chcela. Je tu s nami. Melánka sa zaslúžila o Editino predspievanie vo Viedenskej štátnej opere a nadviazanie kontaktu s koncertným životom v Bratislave po r. 1989 – najmä v Slovenskej filharmónii, kde pripravila niekoľko triumfálnych koncertov, aj v spolupráci s Bratislavskými hudobnými slávnosťami, kde bola Edita dlhoročnou čestnou predsedníčkou festivalového výboru. O súpis (a program) slovenských koncertov umelkyne som sa pokúsila v kapitole o Edite Gruberovej v mojej knihe Zlaté hlasy (Perfekt, Bratislava 2014).

Prečítajte si tiež:
Edita Gruberová definitívne ukončila hviezdnu kariéru. V Košiciach nezaspieva
Edita Gruberová sa v Mníchove rozlúčila s operným javiskom
Edita Gruberová sa v Prahe rozlúčila so speváckym partom Belliniho Normy

Napriek dlhoročnému mapovaniu a sledovaniu umenia slávnej sopranistky nie som dôverným znalcom osobnosti Edity Gruberovej. A kto je? Bohaté vnútro umelcov najhlbšie poznávame cez ich tvorbu – v danom prípade v operách a na koncertoch, kde každý z nich odhaľuje nielen svoju kožu, ale aj najjemnejšie citové hnutia srdca. Edita Gruberová dostala výnimočný dar od Boha – hlas, cez ktorý rozdávala ľuďom krásu a city. Sama to viackrát hovorila a uvedomovala si to. Preto tento dar tak štedro rozdávala.

Edita Gruberová sa v Mníchove rozlúčila s operným javiskom, 2019, foto: Wilfried Hösl

Po jej nečakanej smrti sme smútili a pýtali sa: Prečo? Bola to nezatvorená rana. Osud je však zrejme spravodlivý. Odchádzať zo scény je nemierne ťažké a ubíjajúce, zvlášť pre tých, ktorí desaťročia zvykli stáť na vrchole Olympu. Edita tam bola 51 rokov. Boh ju oslobodil od depresií z fyzického i umeleckého zhasínania. Dožičil jej rýchly a azda aj bezbolestný odchod – rovno do svojho náručia. Zostala nám po nej legenda – a zásluhou zázračného 20. storočia aj zachovaný hlas a umenie.

Vypočujte si tiež:
Túto hudbu mám rád (záznam relácie z roku 2010, hostkou bola Edita Gruberová)
Spomienka na opernú speváčku Editu Gruberovú (hosťom relácie v Rádiu Devín bol Pavel Unger)

D. D. Šostakovič vo svojej geniálnej Suite pre bas na slová a básne Michelangela Buonarottiho má pieseň s názvom Nesmrteľnosť. V nej sú tieto verše, ktoré vystihujú i osud slávnej Slovenky: „Predčasný spánok je mojím údelom, však nie som mŕtvy i keď prikryla ma zem,/ nariekaš, ja však v tebe prežijem, lebo my žijeme v sebe navzájom/“.

Autor: Terézia Ursínyová

pozn. red.: RTVS odvysiela 23. decembra 2021 o 22.05 h. na Dvojke záznam koncertu Edita Gruberová na BHS, na ktorom zaznejú jej najobľúbenejšie operné árie. Slovenskú filharmóniu diriguje Ondrej Lenárd.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár