K nedožitým 75. narodeninám hudobného teoretika Igora Podrackého

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 24. októbra 1946 sa v Košiciach narodil Igor Podracký, ktorý patril do obce tých niekoľkých slovenských muzikológov, ktorí v 70. „normalizačných“ rokoch minulého storočia čerili hladinu, niekedy už až priveľmi stojatých vôd hudobnej kritiky a publicistiky na Slovensku.

Po vyštudovaní Konzervatória v Košiciach sa rozhodol pokračovať v hudobných štúdiách  na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia hudobnej vedy (1970) a doktorandského štúdia získal r. 1981 titul PhDr.

Igor Podracký, nadaný svojím perom a filozofickým myslením hudobníka-intelektuála, sa v r. 1970 prihlásil na pozíciu hudobného redaktora v redakcii hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave, kde zotrval 20 rokov (do r. 1990). Ním pripravované hudobno-slovné relácie svedčili o kreativite, uplatňovanej v tematicky rôznorodých reláciách. Mnohé z nich podfarboval aj filozoficko-hudobnými úvahami: Dialógy s hudbou, Mystérium ducha, Musica slovacca, Operné podvečery, Ako žili a tvorili..

Jozef Malovec, Ivan Mačák, Igor Podracký, po besede v klube skladateľov, 1983, foto: HC

Svoj aktívny život redaktora a pisateľa venoval zasvätenému pohľadu na slovenskú hudbu a jej tvorcov. Ako redaktor sa zaslúžil o nahrávky diel mnohých slovenských skladateľov: Eugena Suchoňa, Jána Cikkera, Dezidera Kardoša, Jozefa Malovca, Ilju Zeljenku a iných.

Pozorne sledoval tvorbu slovenských skladateľov. Jeho kritiky o nových dielach v slovenskej hudbe vzbudzovali zaslúženú pozornosť a aj náležitú zvedavosť. Skvelou príležitosťou boli každoročné Týždne Novej slovenskej hudby (koniec sedemdesiatych a osemdesiate roky 20. storočia), ku ktorým sa zasvätene vyjadroval v odbornej tlači (Hudobný život, Literárny týždenník…), alebo v denníkoch (Národná obroda, Práca, Večerník…)

U Podrackého, košického rodáka, fungovala potreba písať a zaujať stanovisko aj k tvorbe, životu a dielu východoslovenských skladateľov, ale aj interpretov. Dokladajú to jeho články o Jozefovi Podprockom, Jozefovi Grešákovi, Norbertovi Bodnárovi či o Košickom kvartete.

Orchester, ilustračné foto

V písaní a vyjadrovaní sa vlastnil nezameniteľnú, podmanivú štylizáciu. Svedčí o tom celý rad esejí z 90. rokov, v ktorých okrem hudobnej tematiky rozoberal a vyjadroval sa k rôznorodým témam. Popretkával ich vlastnými filozofickými úvahami, čerpajúc z umenia a názorov ľudí zo sveta filozofického, literárneho či výtvarného. Z nich pre dokumentáciu uvádzam niekoľko: Hommage á Béla Hamvas (rodák z Prešova, 1897, mysliteľ, esejista, filozof), Hommage á Ján Johanides (spisovateľ), Karikatúry svojského kresliara Adolfa Borna (český maliar, ilustrátor, filmár, karikaturista).

Naporúdzi je aj niekoľko esejí, orientovaných filozoficky: Umenie ako spôsob nadexistencie, Päť veľkonočných esejí: O nadbytočnosti, O hľadisku večnosti, O človečom Ja, O hlbine bezpečnosti, O pozdrave Memento mori, Štyri eseje: O tvorivosti, O kriticizme, O duchovnosti, O pragmatizme, alebo tiež tieto: Zamyslenie nad kultúrou a umením, Hudobná kritika a analýza…

Igorovi Podrackému udelil Hudobný fond r.1994 Cenu Jozefa Kresánka za vynikajúce výkony v oblasti muzikológie , esejistiky a teórie hudby. Zomrel 7. júla 2013 v Košiciach.

Autor: Dita Marenčinová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár