K nedožitým 90. narodeninám dirigenta Štefana Gajdoša

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na sklonku tohto roka si pripomíname okrúhle výročie narodenia Štefana Gajdoša (27. 12. 1929 Košice – 15. 10. 1991 Košice), významnej osobnosti hudobného života v Košiciach, Prešove, ale aj Bratislave. Bol korepetítor, dirigent, zbormajster, autor scénickej hudby k divadelným hrám, rozhlasovým pásmam a príležitostným podujatiam.

Pripomíname si jeho nedožité 90. narodeniny, aby sme si takto priblížili aj dobu, v ktorej pôsobil za dirigentským pultom košického divadla v opere a balete v rokoch 1949 – 1991. Štefan Gajdoš bol dušou i srdcom muzikant, vyrastal v prostredí priaznivom hudobnému talentu, jeho otec bol spevákom na chóre Dómu sv. Alžbety v Košiciach, kde spoznal tvorivú činnosť regenschoriho Oldřicha Hemerku a jeho aktivity v oblasti sakrálnej a hlavne vokálnej hudby, jeho organové umenie.

Štefan Gajdoš so súborom košickej opery, zdroj: Archív ŠDKE

Najzákladnejšie hudobné vzdelanie Štefan Gajdoš získal od jeho dcéry Márie Mašikovej-Hemerkovej na súkromných hodinách klavírnej hry. Úroveň pedagogických výsledkov tejto absolventky budapeštianskej akadémie Franza Liszta mala vysokoškolskú kvalitu. Komplexné hudobné vzdelanie, ktoré tu Štefan Gajdoš získal si neskôr doplnil u ďalšej významnej osobnosti hudobného života Košíc dirigenta Radovana Fest-Spišiaka, žiaka Zoltána Kodálya. V hre na organ bol Gajdoš samoukom, čo takisto svedčí o jeho mimoriadnom nadaní pre hudbu.

Všeobecné vzdelanie získal na Učiteľskej akadémii v Košiciach, kde maturoval ako 20-ročný. Boli to časy, keď nie každý si mohol dovoliť štúdiá hudby na vysokých školách, najmä nie v zahraničí, preto niet sa čo diviť, že Štefana Gajdoša r. 1949 po úspešnom konkurze prijali do profesionálnej inštitúcie, divadla na miesto korepetítora do opery a o dva roky neskôr aj za dirigenta baletov a operiet. Prvou významnou prácou pre košický súbor bolo Gajdošovo hudobné naštudovanie a dirigovanie Nedbalovho baletu Z rozprávky do rozprávky (27. 1. 1951). Predstavenie bolo úspešné a mnohí diváci si ho pripomenuli ešte aj v 90. rokoch, keď skladateľ Norbert Bodnár vytvoril na motívy Oskara Nedbala nový balet Z rozprávky do rozprávky.

Na pôde baletného súboru sa Gajdošovi mimoriadne darilo, najmä vplyvom vzácnych osobností, ktoré tu pôsobili, predovšetkým choreograf Rudolf Macharovský a Miroslav Kůra s Eliškou Slancovou z Prahy. Ale aj vplyvom dramaturgie, sústredenej na vtedajší trend spoznávania sovietskych baletov, o ktorých mimoriadnej kvalite nemožno zapochybovať. Predovšetkým to bo balet Borisa Asafieva Plamene Paríža s nezabudnuteľnou Adou Bartošovou a Rudolfom Macharovským na javisku a Štefanom Gajdošom pred divadelným orchestrom. O rok neskôr sa mu dostalo príležitosti dirigovať baletné predstavenia dodnes historicky neprekonané ako boli Vostřákova Viktorka, Janáčkove Lašské tance.

Štefan Gajdoš s orchestrom košickej opery, zdroj: Archív ŠDKE

Ako korepetítor sa Štefan Gajdoš mohol súčasne uplatniť pri štúdiu opery M. P. Musorgského Boris Godunov (1. 5. 1952), ktorú naštudoval Tibor Frešo, režíroval hosťujúci Josef Munclinger, teda umelecký tím, hodný najvyšších kvalít. Z operných titulov spolupracoval na operách Dalibor Tosca, z operiet dirigoval napr. Millὅckerovho Žobravého študenta. Z Košíc odišiel do Prešovského divadla, kde zotrval v rokoch 1956 – 1958, potom bol dva roky dirigentom SĽUKU v Bratislave, r. 1963 sa definitívne vrátil do Košíc, do divadla.

Štefan Gajdoš mal blízky vzťah aj k zborovému spevu, v 50. rokoch viedol 120-členný spevácky zbor Mladosť, v rokoch 1960 – 1961 a 1962 – 1964 viedol Spevácky zbor košických učiteľov, ako zbormajster účinkoval občas aj v košickom divadle.

V Prešove sa Štefanovi Gajdošovi darilo, naštudoval niekoľko titulov: Cigánska láska, Orfeus v podsvetí, Z rozprávky do rozprávky, Bocaccio, Zlatá rybka, Poplach medzi dievčatami, Dievčenský jarmok, ba aj Lortzingovu operu Cár a tesár. Tu začal aj komponovať. Pre Dedinské divadlo vytvoril scénickú hudbu Kráľ Svätopluk (1957). Najviac ho lákal post dirigenta v košickom divadle, spolupracoval ako korepetítor s dirigentom J. Kendem a režisérom Branislavom Kriškom na príprave mimoriadne úspešnej inscenácie Vzkriesenie Jána Cikkera uvedenej v roku 1963. O rok neskôr to bola opereta Jacquesa Offenbacha Parížsky život, ako aj naštudovanie opier Nabucco Madame Butterfly.

Čím bol starší, tým častejšie dirigoval operety, spomeňme Kálmánovú Čardášovú princeznú, Nedbalovu Poľskú krv, Straussovho Netopiera, Zem úsmevov, Ma´mzelle Nitouche, alebo vydarenú Šiestu ženu Modrofúza od Jacquesa Offenbacha r. 1972, ktorej hodnotenia boli mimoriadne vysoké (Viď Hudobný život r. 1973 č. 2. s. 4 -5), najmä ak sa na scéne vystriedali umelci typu Boženy Hanákovej a Jozefa Kondera.

Šfefan Gajdoš a Božena Hanáková na javisku košickej opery, zdroj: Archív ŠDKE

Štefan Gajdoš dirigoval aj prvý muzikál, ktorý sa v Košiciach dostal na scénu divadla. Bol to známy muzikál My fair lady (1971), ktorý dosiahol vysokú reprízovosť, až 416 opakovaných predstavení. Naštudoval, dirigoval, korepetoval desiatky spevohier, baletov, operiet, vytvoril rad scénických partov (Čajka). Naposledy v Košiciach viedol divadelný spevácky zbor v obnovenej premiére opery Nápoj lásky, ktorá zaznamenala rovnako vysokú reprízovosť. Premiéra 26. apríla 1991 bola posledným Gajdošovým tvorivým činom v Štátnom divadle v Košiciach, o pol roka neskôr, 15. októbra 1991, sa s divadlom a svojimi divákmi rozlúčil navždy.

Bol mimoriadne talentovaným, skromným a trpezlivým umelcom, cítil sa najlepšie vo svojich rodných Košiciach, netúžil po veľkej sláve, úprimne miloval hudbu, operu a balet, bol nielen výnimočným spolupracovníkom, poradil a pomohol pri štúdiu najnáročnejších partitúr, bol predovšetkým divadelný praktik, výborný dirigent a všestranný umelec.

Autor: Lýdia Urbančíková

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku