K storočnici majstra filmovej hudby Zdeňka Lišku

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 16. marca t.r. si pripomíname storočnicu od narodenia českého skladateľa filmovej hudby Zdeňka Lišku. Správnejšie by bolo povedať československého, pretože svojou hudbou prispel aj k mnohým, často tým najvýznamnejším slovenským filmom. Ako si nemožno predstaviť italowesterny Sergia Leoneho bez hudby Morriconeho či Felliniho a niektoré Viscontiho filmy bez hudby Nina Rotu, tak Liška svojimi stošesťdesiatimi hudbami k hraným filmom zanechal svoju výraznú pečať v kinematografii našej bývalej vlasti medzi rokmi 1957 až 1981.

Pravda, skladateľ napísal aj do 400 hudieb pre filmy dokumentárne, krátkometrážne a animované, z ktorých by som spomenul dokument z cesty Hanzelku a Zikmunda s názvom Z Argentiny do Mexika. Odborníci na filmovú hudbu konštatovali, že jeho hudba objíma dušu, je schopná zachytiť radosť i smútok, zlo i dobro, lásku i nenávisť, pomstu, hrdinstvo a ďalšie fyzické či duševné stavy človečenstva. Ale aj nálady jarnej, letnej či zimnej prírody.

Zdeněk Liška (1922 – 1983), zdroj foto: internet

Liška v roku 1944 absolvoval pražské konzervatórium v predmetoch skladba a dirigovanie. Následne bol krátkodobo dirigentom amatérskej filharmónie v Slanom a po vojne sa zamestnal v Štúdiu krátkeho filmu v Zlíne. Celý život prežil mimo politických turbulencií, venujúc sa len svojej práci, ktorá bola zároveň aj jeho koníčkom. Okrajovo vytváral hudbu aj pre divadelné produkcie, napríklad pre inscenáciu Goetheho Fausta v Laterne Magike alebo pre Rollandovu Hru o láske a smrti v Mestských divadlách pražských. Zomrel 13. júla 1983 bez väčšieho ohlasu v médiách.

Aká bola Liškova filmová hudba? Mnohoraká a vždy v súlade s príbehmi rôznych filmových žánrov. Vedel sa inšpirovať hudbou stredoveku, baroka, orientoval sa aj v súčasných hudobných trendoch, používal cirkevné zborové chorály (napríklad vo Vláčilovej Markéte Lazarovej), vniesol do filmovej hudby aj prvky jazzu a rocku a používal aj elektronickú a experimentálnu hudbu. Dokázal vyčariť lyrické melódie, ale aj vyvolať v divákoch napätie rôznymi zvukmi a exponovaním bicích nástrojov.

Obchod na korze, film, Jozef Kroner, Ida Kamińska, foto: Slovenský filmový ústav, zdroj foto: csfd.sk

Uznanie mu priniesla už hudba v Zemanových polohraných a poloanimovaných filmoch Vynález skazy (1958) a Baron Prášil (1961), hudbou podfarboval mnohé detektívne príbehy (napr. Vražda v hotelu Excelsior, Kto odchádza v daždi, Partie krásného dragouna) i komédie (Kam čert nemůže, Jáchyme, hoď ho do stroje!), filmy pre dospievajúcich (Robinsonka, Malá mořská víla, Spadla s měsíce), ale aj intelektuálne náročné a oceňované vrcholy vtedajšej československej kinematografie, ako Vyšší princíp (1960) známy oscarový film Obchod na korze (1965) či „trezorový“ Spalovač mrtvol (1968).

Rád spolupracoval s režisérom Františkom Vláčilom, ktorému okrem spomínanej Markéty Lazarovej napísal hudbu k poetickej Holubici, k citlivej psychologickej sonde Dym bramborové natě, k psychologickým filmom Adelheid, Stíny horkého léta, reflektujúcim echá vojny, čo bol aj prípad filmu Smrt si říká Engelchen režisérov Kádara a Klosa. K pôsobivosti filmov slovenskej kinematografie mimoriadne významne prispel hudbou k prepisu Karvašovej Polnočnej omše (1962), politické procesy odhaľujúcemu filmu Obžalovaný (1964), k Barabášovým Zvonom pre bosých (1965) s povstaleckom tematikou, no predovšetkým k „zlatým“ dielam slovenskej kinematografie – Jakubiskovmu filmu Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a Havetovej Slávnosti v botanickej záhrade (1969), ako aj jeho prepisu Šikulovho románu s pozmeneným názvom Lalie poľné (1972).

Zdeněk Liška (1922 – 1983), zdroj foto: internet

Na mimoriadnom diváckom ohlase filmov Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971) sa významne podieľala aj Liškova poeticko-romantizujúca hudba. S režisérom Martinom Hollým si výborne porozumel aj pri protivojnovom filme Signum laudis (1980). Z hudieb pre televízne filmy spomeňme medzinárodne ocenenú Baladu o siedmich obesených (1968) a z televíznych seriálov Hriešnych ľudí mesta pražskéhoTridsať prípadov majora Zemana.

Zdeněk Liška svojou prácou dokázal, že hudba je rovnocennou emotívnou súčasťou filmu a znásobuje jeho kvalitu.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár