K výročiu narodenia Mascagniho tenora Hipólita Lázara

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred 135 rokmi sa 13. septembra 1887 v Barcelone narodil katalánsky tenorista Hipólito Lázaro, prvý predstaviteľ viacerých veristických operných postáv. Vo svete opery je menej známym než jeho „krajan“ Španiel Miguel Fleta, ktorý bol Calafom na pamätnej svetovej premiére Pucciniho Turandot a na sklonku svojej umeleckej dráhy hosťoval aj v SND. Aj Lazaro spieval Pucciniho opery, ale do dejín opernej interpretácie sa zapísal ako mascagniovský tenor.

Spieval tenorové party v Cavallerii rusticane, IrisIsabeau, no predovšetkým vo svetových premiérach ďalších majstrových opier – v Parisine (Scala, 1913), v opere Il Piccolo Marat (Teatro Costanzi Rím, 1921), ako aj neskôr najťažší veristický tenorový part Giannetta v Giordanovej opere La cena delle beffe (Scala, Toscanini, 1924).

Hipólito Lázaro (1887 – 1974), v roku 1917, zdroj foto: wikipedia

Z uvedeného by malo vyplývať, že šlo o tenoristu z odboru spinto-drammatico, no historické nahrávky toto zaradenie spochybňujú. Jeho hlas bol pomerne mäkký a vláčny, ale s exportnými a dramatickejšími výškami, ako to ukázal napríklad v nahrávke Manricovej stretty z Verdiho Trubadúra, kde vyspieval nie dva ale tri tóny na vysokom c3. A pružnosť jeho hlasu dokazujú aj mnohé lyrické tenorové úlohy ako Gounodov Faust, Pucciniho Rodolfo či Belliniho Arturo z Puritánov.

Barcelonský rodák v detstve spieval v amatérskom zbore a už ako 18-ročný aj v zarzuele Marina v katalánskom meste Olot. Jeho domácim učiteľom bol Blanch, následne v Miláne Enrico Colli. Oficiálne debutoval v barcelonskom Teatro Novedades v roku 1910 v Donizettiho Favoritke a ešte v tom roku vystúpil aj vo Valencii a v Las Palmas i v talianskej Ferrare, kde stvárnil svoju obľúbenú úlohu Vojvodu z Mantovy, ktorú potom spieval 435 krát. V barcelonskom Gran Teatre del Liceu si vytvoril solídny repertoár tak z lyrickejších ako dramatickejších úloh (Puritáni, Hugenoti, Aida, Trubadúr, Carmen, Francesca da Rimini, Pizzettiho Fedra).

Hipólito Lázaro (1887 – 1974), Vojvoda vo Verdiho opere Rigoletto, zdroj foto: hipolitolazaro.com

V roku 1911 pod menom Antonio Manuel vystupoval v niekoľkých britských divadlách vrátane londýnskej Covent Garden, s ktorou sa pre nezhody rozišiel v roku 1920. V MET debutoval v Rigolettovi v roku 1918 po boku slávnej Maríe Barientos a Giuseppeho de Lucu a krátkodobo ho považovali za najväčšieho rivala Carusa. V Paríži po prvý raz spieval až v roku 1928, v Madride r. 1922 a vo veronskej aréne r. 1929 Folca v Mascagniho Isabeau.

Medzi rokmi 1915 – 1922 často vystupoval v argentínskom Teatro Colón (najprv ako Dick Johnson v Pucciniho Dievčati zo Západu) a podnikal turné po celej Južnej a Strednej Amerike (Havana, Porto Alegre, Rio de Janeiro, Montevideo). V roku 1917 v mexickej býčej aréne pred zrakmi 32 tisíc divákov spieval Gounodovho Fausta, pričom slávnu cavatinu musel trikrát opakovať.

Hipólito Lázaro (1887 – 1974), zdroj foto: dbe.rah.es

V jeho rodnom meste si dodnes historici pamätajú Artura z Puritánov z roku 1935, kde mu partnermi bola Mercedes Capsir a Apollo Granforte. Po španielskej občianskej vojne žil striedavo v Havane a Barcelone, a na istý čas namiesto opier vystupoval v zarzuelách. So spevom sa oficiálne rozlúčil v Havane v roku 1950, kde po Castrovej revolúcii prišiel o majetky.

Je autorom dvoch kníh Kniha môjho života (1949) a Moja metóda spevu (1947), a už v roku 1922 dostal od španielskeho kráľa Alfonsa XII. Rad Veľkého kríža. Ešte v roku 1961 v televíznom prenose zaspieval áriu Vasca de Gamu O paradiso z Afričanky a v roku 1963 v Teatre Liceu sa počas predstavenia Mascagniho Il Piccolo Marat (s Gianni Iaiom a Virginiou Zeani) prišiel klaňať s účinkujúcimi. Hipólito Lázaro nás navždy opustil 14. mája 1974 v rodnej Barcelone.

Nuž Domingo, Carreras a Aragall mali na čo nadväzovať.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár