K výročiu narodenia tenoristu Štefana Mártona

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
O tvár a podobu každého divadla sa v prvej línii starajú a jeho umeleckú výpoveď formujú hlavní aktéri javiska – herci, speváci, tanečníci. Ak rozhrnieme oponu javiska ktoréhokoľvek divadla, protagonisti ponúkajú divákom svojimi kreáciami niekedy až nevšedné umelecké zážitky, ktorými ich nielen obohacujú, ale posúvajú aj históriu divadelníctva. Medzi nich sa zaradil aj viacročný sólista Spevohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, tenorista Štefan Márton, ktorého 110. výročie narodenia si 15. septembra tohto roku pripomíname.

Operetno-muzikálový spevák, ktorý dôstojne obstál aj v operných rolách, taký bol rodák z Levíc Štefan Márton. Jeho spevácky príbeh patrí k tým, ktoré sa nezačínajú alebo nevstupujú do umeleckého sveta bez okolkov či spontánne hneď, od začiatku. Aktívne a prvýkrát vstúpil do divadelného sveta zo sveta obchodníckeho. V tomto odbore, ukončenom štúdiom r. 1929, pracoval v rôznych súkromných obchodoch v Kremnici, Lučenci, Banskej Bystrici.

R. Benatzky: U bieleho koníčka, Divadlo Jonáša Záborského Prešov, 1970, Štefan Márton (Leopold), foto: Archív DJZ

Popri civilnom zamestnaní ochotníčil (1933 – 1937) v niekoľkých ochotníckych divadlách, naposledy v Banskej Bystrici (1936 – 1937). Jeho umelecká púť pokračovala do Budapešti (1940), keďže sa rozhodol študovať spev. Popri súkromnom štúdiu spevu u Fenyvesiho ho angažoval ako eléva, herca-speváka do divadla Újpesti színház (Novopeštianske divadlo) jeho riaditeľ J. Nádasi.

Po vojne (1945) sa Štefan Márton vrátil na Slovensko. Svoju budúcu kariéru rozbehol už ako profesionálny herec – spevák v Nitre, v Mestskom, respektíve Slovenskom divadle Fraňa Devínskeho. Po rozpustení tohoto nitrianskeho divadla našiel útočisko a uplatnenie spolu s ďalšími hercami napr. Emilom Prieložným v Slovenskom divadle v Prešove, kde nastúpil (15. 9. 1946) do činohry k riaditeľovi Františkovi Rellovi. Medzi niekoľkými činohernými postavami stvárnil aj postavu Nemca v hre Leopolda Laholu Štyri strany sveta (1948).

Medzitým činohra, pri absencii spevohry, o ktorú divadlo neustále usilovalo, zaradila do svojho repertoáru aj zopár hudobnodramatických diel, v ktorých Štefan Márton začal uplatňovať aj svoj spevácky potenciál. Postavami ako Ternwell v hudobnej komédii Bettina (1946) či Fernand de Champlatreux v operete Mam´zelle Nitouche a v ďalších operetách (napr. J. Gilbert: Malá hriešnica), ale najmä v operete F. Lehára Zem úsmevov (1947), kde upútal pozornosť v hlavnej postave Su-Čonga, naštartoval svoju spevácku kariéru v novoutvorenej spevohre prešovského divadla už ako sólista. Jednou z prvých bola postava Bola Baranského v Nedbalovej operete Poľská krv, a to v prvej, slávnostnej premiére, určenej na otvorenie spevohry (13.10.1948).

O. Nedbal: Poľská krv, Slovenské divadlo v Prešove, 1948, otváracie predstavenie novovzniknutého súboru Spevohry, foto: Archív DJZ Prešov

Štefan Márton v postavách stvárnených na javisku Divadla Jonáša Záborského v Prešove oplýval šarmom a eleganciou. Svojím podmanivým tenorovým hlasom a plasticky stvárnenými postavami rozdával poslucháčom príjemné umelecké zážitky. Dlhé roky vytváral najkrajšie milovnícke roly.

Pôsobenie v Prešove prerušil dvoma odchodmi z DJZ. Prvý raz to bol odchod do Košíc, keď v sezóne 1953/54 pôsobil ako sólista opery vtedy Národného divadla v Košiciach, kde okrem menšej úlohy v opere Dalibor stvárnil po druhý raz postavu Bola v operete Poľská krv, Sultána Sulejmana Bena Akbara a Mossa, rybára v Straussovej operete Tisíc a jedna noc, Symona Romanoviča, študenta v operete K. Millőckera Žobravý študent. Hlavné úlohy stvárnil i v operetách Noc v Benátkach, sovietskych operetách Keto a Kote, tiež v Dunajevského operete Voľný vietor.

Prečítajte si tiež:
Spevohra Divadla Jonáša Záborského v Prešove (seriál k 70. výročia jej vzniku súboru)

Zaťažovalo ho neustále cestovanie z Prešova do Košíc, preto svoje angažmán ukončil a vrátil sa do Prešova. Svoj druhý odchod nasmeroval do práve rodiacej sa opery v Banskej Bystrici, kde zotrval dve sezóny (1959/60 a 1960/61). Tu sa dostal k hlavným postavám v operách La traviata, Predaná nevesta, Eugen Onegin i v operete Gejzu Dusíka Hrnčiarsky bál.

B. Smetana: Predaná nevesta, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici (dnešná Štátna opera), 1961, Eliška Nováková (Esmeralda), Ladislav Klimeš (Vašek), Štefan Márton (Principál), foto: Archív Štátnej opery BB

Návrat Štefana Mártona späť do domovského divadla v Prešove avizoval, že sa bude venovať svojej doméne – operetnému spevu, ku ktorému pribudol aj spev muzikálový. Vo svojich spomienkach, uverejnených v jednom z prešovských divadelných bulletinov, sa zmieňuje o svojich obľúbených úlohách, ku ktorým patrili Jóži v operete Cigánska láska (1956), v muzikáli My Fair Lady postava Pickeringa (1967), v muzikáli Túlavý kapelník Charlie Cowell (1971). Pozoruhodné boli jeho výkony v hlavných úlohách v operetách Cigánska láska (1956), Gróf z Luxemburgu (1958), Edmond v operete Grófka Marica (1969) a ďalšie hlavné úlohy v operetách Netopier (J. Strauss), Dievčenský jarmok (V. Jacobi), Magnáš Miško (A. Szirmay), Veselá vdova (F. Lehár).

Prečítate si tiež:
Pripomíname si v septembri (2016)

Výpočet, ktorý by obsiahol celý bohatý repertoár prešovského divadla, by bol naozaj zdĺhavý. Preto obraciam pozornosť len na niekoľko muzikálov a hudobných komédií z prešovskej scény, v ktorých bol Štefan Márton protagonistom vo všetkých hlavných rolách: Pobozkaj ma Katarína (1969), Bel ami (1970), Loď komediantov, Perichole (1975), Pán Pickwick, Čaro cirkusových svetiel, Na skle maľované, Mirandolina, Osol a tieň, Láska, ľudia, ulica

C. Millöcker: Žobravý študent, Divadlo Jonáša Záborského Prešov, 1954, Štefan Márton (Symon Rymanovič, študent), foto: Archív DJZ

Po odchode do dôchodku (1977) naštudoval ešte niekoľko nových, najmä charakterových postáv. Celý svoj umelecký život hral a spieval v podmienkach zájazdového divadla, ktoré najmä v 50. a 60. rokoch hralo i dve-tri predstavenia denne. Bol to umelec, ktorý sa významne podieľal na umeleckom raste prešovskej spevohry, v ktorej exceloval a svojimi výkonmi ju obohacoval.

Jednou z posledných úloh Štefana Mártona na javisku bol Arciknieža Ferdinand v operete Emmericha Kálmána Čardášová princezná v roku svojej smrti (1979).

Štefan Márton zomrel 20. mája 1979 vo Vyšných Hágach a je pochovaný v Prešove.

Autor: Dita Marenčinová

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár