K výročiu otvorenia Gran Teatre del Liceu v Barcelone

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 4. apríla 1847 sa v Barcelone otvorili brány nového divadla s názvom Gran Teatre del Liceu. Vzmáhajúca sa miestna buržoázia sa významne podieľala na jeho vzniku i na jeho ďalšej existencii. Pôvodne šlo o multižánrové divadlo, v ktorom sa činohra hrávala v španielčine a opera v taliančine, no patrili sem aj dva baletné súbory, z ktorých jeden praktizoval klasický balet a druhý národné španielske tance.

Prvé operné predstavenie v ňom patrilo Donizettiho Anne Bolene a konalo sa 17. apríla. Budova divadla sa nachádzala na slávnej barcelonskej promenáde Las ramblas, ktorá vedie od Katalánskeho námestia po Columbovu sochu na pobreží. Do roku 1860 opera tvorila len 25 percent z umeleckých produkcií programu, potom sa divadlo zredukovalo na operný a baletný súbor. Ešte ani vtedy nemalo stále telesá pre orchester a zbor.

Belliniho Norma v Gran Teatre del Liceu Barcelona, 1847, litografia z predstavenia, zdroj: wikipedia.org

Dňa 14. apríla 1861 vyhorelo a po renovácii začalo svoju ďalšiu činnosť 20. apríla 1862. Kapacita divadla bola mimoriadne veľká, zmestilo sa do neho takmer 2300 divákov. Sála má päť poschodí s rozmermi parteru 27 krát 33 metrov a z veľkého foyer, lemovaného po bokoch stĺpmi, sa stúpa na prízemie hľadiska monumentálnym schodišťom. Na úrovni parteru je aj Sála zrkadiel, ktorá slúži počas predstavení ako bufet, inokedy ako slávnostný priestor pre rôzne príležitosti.

Divadlo hrávalo v dvoch sezónach – zimnej a jarnej. Nová vnútorná výzdoba sa realizovala v rokoch 1883 a 1909. V novembri roku 1893 počas predstavenia Rossiniho Guglielma Tella anarchista aktivoval v divadle dve bomby, na čo doplatilo svojím životom niekoľko divákov.

V dvadsiatom storočí fungovanie divadla zabezpečovali šikovní impresáriovia Joan Mestres Calvet (1914 – 1947) a Joan Antoni Pàmias (1947 – 1980). V rokoch 1936 – 1939 ho republikánska vláda poštátnila a tak krátkodobo nieslo názov Národné divadlo Katalánska, no po víťazstve generála Franca v občianskej vojne sa vrátilo do súkromných rúk. Od roku 1980 ho spravovalo Konzorcium a dnes jeho činnosť garantuje katalánska vláda, radnica mesta a Spoločnosť účastinárov divadla.

Gran Teatre del Liceu Barcelona, zdroj: mikestravelguide.com

Dňa 31. januára 1994 javisko i hľadisko divadla kompletne vyhoreli a pred požiarom zostala viac-menej nedotknutá len fasáda budovy, vstupný vestibul a Zrkadlová sála. Oprava trvala až do roku 1999 (7. októbra 1999 bolo otvorené predstavením Pucciniho Turandot), pričom došlo k viacerým novým úpravám. Zrušili sa lóže na 2. a 3. poschodí, divadelná sála dostala nový efektný luster, obnovili sa maľby na stenách a zväčšili sa pomocné priestory za i pod javiskom.

Prečítajte si tiež:
Slávne operné divadlá (3). Atentát v divadle Liceu – Barcelona utopená v hudbe
Slávne operné divadlá (seriál)

Dnes je Gran Teatre del Liceu v podstate hlavným operným divadlom v Španielsku, ktoré svojím významom výrazne prekonáva Teatro Real v Madride. Ročne uvádza 10 operných titulov a približne 100 predstavení, ktoré navštívi asi 200 tisíc divákov. Pri sólistoch sa orientuje na medzinárodnú spevácku elitu.

Pokiaľ ide o umelecký profil divadla, po jeho otvorení v roku 1847 v repertoári dominovali opery Rossiniho, Donizettiho, Belliniho, neskôr Verdiho a veristov. Mimoriadne silný vplyv na profil divadla mal však Richard Wagner, ktorého opery sa v ňom často uvádzali počnúc inscenáciou Lohengrina v roku 1883. V sezóne 1909/1910 divadlo uviedlo sedem predstavení kompletnej Wagnerovej tetralógie a rozšírilo svoj repertoár aj o opery Richarda Straussa (Salome, 1910). Kult Wagnera pomohol udržiavať aj skvelý wagnerovský tenorista Francesc Viñas, ktorého meno dnes nesie medzinárodná spevácka súťaž v Barcelone.

Gran Teatre del Liceu Barcelona, zdroj: citylifebarcelona.com

Priaznivci baletu sa v prvej polovici minulého storočia mohli tešiť na vystúpenia Ďagilevovho Ruského baletu (v rokoch 1917 – 1927), potom Ruského baletu z Monte Carla (1933 – 1935), pričom do výtvarnej zložky týchto predstavení zasahovali také významné osobnosti ako Picasso, Braque, Miró, Gris, de Chirico a ďalší. Vedenie divadla však neobchádzalo ani diela významných operných skladateľov 20. storočia (Janáčkova JenůfaKáťa Kabanová, Korngoldovo Mŕtve mesto, Brittenove opery Willy Budd, Peter Grimes, Smrť v Benátkach, Prokofjevov Hráč, diela Hindemitha, Schönberga a Bohuslava Martinů) a sporadicky uvádzalo aj večery s tvorbou katalánskych skladateľov.

Mimoriadnej obľube sa v Barcelone tešila vždy opera Rimského-Korsakova Povesť o neviditeľnom meste Kiteži. Za dirigentským pultom sa okrem špecialistov vystriedali aj významní skladatelia ako Igor Stravinskij, Richard Strauss, Alexander von Zemlinsky, Manuel de Falla, Ottorino Respighi. V štatistike (do roku 2012) figurujú ako najhranejšie opery Aida, Rigoletto, Faust, LohengrinCarmen. Okrem operných predstavení divadlo sa pýši aj recitálmi významných spevákov (Caballé, Gruberová, Kaufmann atď.), pričom v tejto sezóne sa v nich predstavia Piotr Beczała a Javier Camarena, ktorý si zaspieva aj v novej inscenácii Čarovnej flauty.

G. Verdi: Attila, Gran Teatre del Liceu Barcelona, 1984, Ghena Dimitrova, Jevgenij Nesterenko, foto: Archív Gran Teatre del Liceu Barcelona
G. Verdi: Otello, Gran Teatre del Liceu Barcelona, 2021, Carlos Álvarez (Jago), Gregory Kunde (Otello), foto: David Ruano

V Gran Teatre del Liceu vystupovali už od konca 19. storočia také spevácke esá ako sopranistky Gemma Bellincioni, (prvá Santuzza) Hariclea Darclée (prvá Tosca), prvý Verdiho Otello Francesco Tamagno a jeho Jago i Falstaff Victor Maurel, potom barytonista Titta Ruffo a tenoristi Enrico Caruso, Miguel Fleta, Tito Schipa, Giacomo Lauri-Volpi a veľké zjavy katalánskeho operného spevu ako Elvira de Hidalgo (učiteľka Callasovej), Maria Barrientos, Conchita Supervía a v „našich časoch“ Victoria de los Ángeles. Jaume Aragall, José Carreras a Montserrat Caballé (od 1962).

V rokoch 1953-59 spievala v Liceu Renata Tebaldi, kým Maria Callas tu v roku 1959 vystúpila len koncertne. Barcelonu neobišli ani veľké zjavy wagnerovského spevu Lauritz Melchior, Wolfgang Windgassen, Hans Hotter, Martha Mödl. Zo slovenských spevákov spomeňme napríklad Editu Gruberovú, ktorá v Barcelone vytvorila sedem veľkých úloh, Petra Dvorského (Edgardo z Lucie di Lammermoor, Riccardo z Maškarného bálu a Pucciniho Pinkerton), spievala tu aj Lucia Popp (Arabella z rovnomennej Straussovej opery), Gabriela Beňačková či Pavol Bršlík (Belmonte z Únosa zo serailu, Tamino z Čarovnej flauty a Nemorino z Nápoja lásky).

G. Puccini: Manon Lescaut, Gran Teatre del Liceu Barcelona, 1989, Peter Dvorský (Des Grieux), Mirella Freni (Manon), foto: Antoni Bofill

V časoch, kedy sa významne povýšil význam režiséra v operných inscenáciách, v Barcelone režírovali Graham Vick, Robert Carsen, Willy Decker, Daniel Michieletto, Dmitri Tcherniakov, Harry Kupfer, Götz Friedrich, Peter Konwitschny, Calixto Bieito, Stephan Herheim.

Divadlo sa tiež vzorne stará o výchovu detí a mládeže zriadením Petit Liceu, ktoré uvádza opery, prierezy operou či špeciálne hudobné programy jednak pre školy a jednak pre rodičov s deťmi.

Teatre Liceu oslávi výročie svojho založenia koncertom, ktorý má nahradiť pôvodne plánovaný a z politických dôvodov zrušený recitál Anny Netrebko. Zaznejú scény z Verdiho Macbetha, Donizettiho Lucie di Lammermoor a Pucciniho Turandot v podaní nasledovných spevákov: tenoristu Josepha Calleju, sopranistiek Lisette Oropesy, Sondry Radvanovskej, Iréne Theorin a barytonistu Ludovica Téziera. V nasledujúcej sezóne divadlo plánuje uviesť šesť nových inscenácií: Verdiho Macbetha, Gluckovho Orfea, Donizettiho Dona Pasquala, Pucciniho operu Gianni Schicchi, Rossiniho Semiramide a Wagnerovho Parsifala.

Ak chcete navštíviť Gran Teatre del Liceu, dajte si pozor na titulky. Ani znalosť španielčiny vám nepomôže, pretože bývajú väčšinou len v katalánčine.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár