K výročiu premiéry Verdiho Zbojníkov

V druhej polovici minulého storočia sa začala renesancia uvádzania opier prvého tvorivého obdobia majstra Verdiho. Pravda, opery od Nabucca po Luisu Miller sa neuvádzali s rovnakou frekvenciou a rovnakým úspechom. K tým čosi menej často objavovaným (na rozdiel od Nabucca, Ernaniho, Attilu či Dvoch Foscariovcov) patrí opera I Masnadieri (Zbojníci), skomponovaná podľa Schillerovej mladistvej tragédie Die Räuber z obdobia hnutia Sturm und Drang. Na Slovensku sme ju počuli jediný raz, a to na Zvolenských hrách zámockých v roku 2008 s vynikajúcim speváckym obsadením (Felipe Bou, Ignacio Encinas, Chiara Taigi, Marco Chingari).

Libreto podľa Schillerovej predlohy spracoval básnik Andrea Maffei, ktorý preložil do taliančiny veľkú časť tvorby významného nemeckého dramatika (prekladal tiež Byrona, Shakespeara, Goetheho, Grillparzera a ďalších). V jeho rodinnom salóne sa schádzali najvýznamnejšie umelecké osobnosti tých čias (Balzac, Dumas, Scribe, Liszt) a jeho manželka Clara sa stala vrúcnou podporovateľkou ranej Verdiho tvorby.

Pre potreby Verdiho sa však Maffei pri tvorbe libreta od drámy Schillera dosť odchýlil. Váhu spoločenských konfliktov doby preniesol skôr do individuálnej roviny vzťahov medzi dvoma bratmi z rodiny Maximiliana Moora a jeho dvoch synov, kladného hrdinu Carla (hoci sa stal pod vplyvom okolností banditom) a intrigánskeho a bezohľadného Francesca s nárokmi na bratovu milú Amáliu.

Prečítajte si tiež:
• Známy-neznámy Giuseppe Verdi (seriál)
• Giuseppe Verdi zomrel pred 120 rokmi. Ako reflektuje jeho operný odkaz Slovensko? (1)
• Giuseppe Verdi zomrel pred 120 rokmi. Ako reflektuje jeho operný odkaz Slovensko? (2)

Kým dramatik podrobne individualizuje členov zbojníckej družiny, v opere tieto výrazné postavy (Schweizer, Rommer, Schwarz a Spielberger) chýbajú, no vďaka Verdiho hudbe, áriám, cabalettám, duetom, zborovým výjavom a účinným finálovým scénam nechýba dramatickosť. Klasickým príkladom je napríklad zbojnícke giuramento z finále 3. dejstva (hudobne inak poňatú prísahu potom skladateľ parafrázoval v mnohých operách), Carlova cabaletta Nell’argilla maledetta, či stretta Su, fratelli! corriamo alla pugna, ktoré s nebývalou vehemenciou vo Zvolene zaspieval spomínaný španielsky tenorista Ignacio Encinas.

Postava otca je zasa klasickým príkladom ušľachtilého kantilénového spevu pre odbor basso cantante, part Amalie je podobný mnohým postavám pre soprano spinto d´ agilità. Rozsahom veľký part Francesca ešte vokálne nemá ten negatívny charakter, aký neskôr dokázal Verdi vložiť do Wurma, Albianiho či Jaga.

Svetová premiéra opery sa konala v londýnskom Her Majesty’s Theatre a tri prvé predstavenia dirigoval sám skladateľ. V hlavných úlohách sa predstavili Luigi Lablache (Maximilian), ktorý sa okrem iného preslávil tým, že na Beethovenovom pohrebe spieval basový part Mozartovho Requiem, Italo Gardoni (Carlo) Filippo Coletti (Francesco) a Jenny Lind (Amália) označovaná ako „švédsky slávik“ a žiačka slávneho Manuela Garcíu. Dielo malo u premiérového obecenstva značný úspech, V Taliansku uviedli operu po prvý raz v nasledujúcom roku v Bologni.

Neskoršia talianska operná kritika sa však k nemu správala pomerne zdržanlivo, napríklad známy Massimo Mila ju označil za najškaredšie Verdiho dielo. Naproti tomu slovenskí operní kritici boli Zbojníkmi po zvolenskom uvedení skôr očarení. Platí to aj o talianskom publiku Verdiho čias, keďže medzi rokmi 1848 – 1862 sa opera uvádzala v sedemnástich talianskych divadlách a prenikla aj do Francúzska, Nemecka, Ruska a Uhorska.

Renesanciu zažili Zbojníci od konca 60. rokov minulého storočia po uvedení vo Florencii (dirigent Riccardo Muti), Ríme, New Yorku, Bilbau, v roku 1978 sa hrali v La Scale (dirigent Riccardo Chailly), potom v Sydney (Richard Bonynge) a Zürichu (Nello Santi). V rokoch 2001 a 2003 v nich slávila úspech v Palerme resp. Bruseli Grékyňa Dimitra Theodossiou, známa z dvoch predstavení vo Zvolene (Lombarďania a Nabucco). Zatiaľ posledným významným uvedením diela bola inscenácia z milánskej La Scaly v réžii Davida McVicara s dirigentom Michelem Mariottim a v hlavných úlohách s Lisette Oropesa, Fabiom Sartorim a Michelem Pertusim v roku 2019.

Pokiaľ ide o zvukové záznamy, Zbojníkov ako operný komplet prvý nahral Alfredo Simonetto v roku 1951, mimoriadne kvalitné boli nahrávky z roku 1971 (dirigent Franco Mannino, speváci Bonaldo Giaiotti, Gastone Limarilli, Mario Petri a Rita Orlandi-Malaspina), z roku 1972 (dirigent Gianandrea Gavazzeni, speváci Boris Christoff, Gianni Raimondi, Renato Bruson, Ilva Ligabue), 1974 (Lamberto Gardelli a speváci Ruggero Raimondi, Carlo Bergonzi, Piero Cappuccilli, Montserrat Caballé) a 1982 (dirigent Richard Bonynge, speváci Samuel Ramey, Franco Bonisolli, Matteo Manuguerra, Joan Sutherland).

Dočkáme sa ešte na Slovensku ďalšieho diela z ranej skladateľovej tvorby?

Autor: Vladimír Blaho

video