Z Verdiho opier sme na Slovensku uviedli takmer všetky s výnimkou štyroch (Oberto, Sicilské nešpory, Jeruzaleme a Stiffelio). Pravda, niektoré z nich odzneli len v koncertnej podobe na Zámockých hrách zvolenských. Platí to práve aj o opere I Lombardi alla prima crociata (Lombarďania na prvej krížiackej výprave), ktorej názov sa väčšinou pri uvádzaní skracuje len na prvé slovo. Pristavme sa teraz pri tomto diele, pretože od jeho svetovej premiéry uplynie 11. februára t.r. 180 rokov.
Lombarďania sú štvrtou majstrovou operou nasledujúcou po jeho prvom úspechu s Nabuccom. Vychádzajú z námetu spisovateľa Tomassa Grossiho, vo svojej tvorbe zameraného na historické témy. Traduje sa, že sa Lombarďanmi (1826) pokúsil (pravda neúspešne) konkurovať slávnemu eposu Torquada Tassa Oslobodený Jeruzalem (1580).
Temistocle Solera, libretista viacerých Verdiho opier z prvého tvorivého obdobia, vytvoril libreto, ktoré je ešte komplikovanejšie a zamotanejšie než často skloňované Cammaranovo k Trubadúrovi. Spracúva tému prvej križiackej výpravy (1097 – 1099), s cieľom oslobodiť Kristov hrob z rúk moslimov. Výprava kresťanských bojovníkov je však len rámcom celého príbehu diela. Ten sa začína v Miláne ako rivalita dvoch bratov Arvina a Pagana a od druhého dejstva sa prenáša do Antiocchie, kde je už dcéra prvého z nich (Griselda) otrokyňou zamilovanou do moslima Oronta. Tam sa opäť stretávame aj s druhým z bratov (Paganom) žijúcim v jaskyni ako pustovník (na spôsob Leonory z Rivasovej a Verdiho Sily osudu). Príbeh sa končí prijatím kresťanskej viery umierajúceho Oronta a následne oslobodením bašty Moslimov Jeruzalema.
Odborníci operu prijímali ako dielo rovnocenné s ďalšími skladateľovými výtvormi 40. rokov 19. storočia konštatujúc, že Verdi síce rešpektuje platné operné normy, ale občas sa už vzďaľuje od modelu Donizettiho či Belliniho. Dobovej kritike sa napríklad páčilo, že Verdi pri kresťanských modlitbách v orchestri akcentuje zástoj harfy.
Z hudobných čísel je najznámejší zbor O signore, dal tetto nazio pripomínajúci zbor židov z Nabucca, na koncertoch tenoristi siahajú po árii Oronta La mia letizia infondere a z ďalších čísel je zaujímavý tercet Griseldy, Oronta a Pagana (bas) či sopránová ária Oh! belle a questa misera.
Verdi venoval Lombarďanov parmskej veľkovojvodkyni Marii Luise (z rodu Habsurgovcov) a ich premiéra sa konala v milánskom Teatro alla scala 11. februára 1843. Opera ma štyri dejstvá, pričom v súlade s dobovým úzom každé z nich nesie nejaký názov (Pomsta, Muž v jaskyni, Konverzia, Svätý hrob). Premiéru dirigoval Eugenio Cavallini a mená spevákov (tenoristi Giovanni Severi a Carlo Guasco, basista Prosper Dérivis či sopranistka Erminia Frezzolini) nám už dnes nič nehovoria.
Prečítajte si tiež:
• Známy-neznámy Giuseppe Verdi (seriál)
• Giuseppe Verdi zomrel pred 120 rokmi. Ako reflektuje jeho operný odkaz Slovensko? (1)
• Giuseppe Verdi zomrel pred 120 rokmi. Ako reflektuje jeho operný odkaz Slovensko? (2)
Premiéra mala úspech a v nasledujúcom roku už operu uvádzali vo Florencii, Lucce, Terste a postupne aj v ďalších talianskych divadlách. V Londýne mala premiéru v roku 1846, v New Yorku o rok neskôr. Postupne sa však pomaly vytrácala z repertoáru a istej renesancii sa začala tešiť od 50. rokov minulého storočia, kedy došlo nielen k oživeniu romantického belcanta, ale aj ranej Verdiho tvorby. Z novších uvedení spomeňme napríklad inscenáciu vo Veronskej aréne v roku 1984, predstavenie z MET zo sezóny 1993/1994 s Pavarottim (Oronte) a Aprile Milo (Griselda), z Maggio musicale Fiorentino v roku 2005 s dirigentom Robertom Abbadom a spevákmi Dimitrou Theodossiou, Ramónom Vargasom a Erwinom Schrottom alebo v minulom roku moderne pochopenú inscenáciu v benátskom La Fenice s dirigentom Michelem Mariottim.
Od roku 1951 sa opera viackrát nahrala štúdiách alebo ako záznamy z predstavení. Najčastejšie s dirigentmi Gianandreom Gavazzenim a Lambertom Gardellim (ale aj s Evou Querel, ktorá hosťovala aj na dnes už zaniknutej opernej časti festivalu Zámocké hry zvolenské), Oronta v nich naspievala postupne trojica tenoristov (Pavarotti, Domingo, Carreras), Griseldami boli Cristina Deutekom, Sylvia Sass, June Anderson a viackrát grécka sopranistka Dimitra Theodossiou, ktorá v úlohe Griseldy triumfovala v roku 2007 aj na Zámockých hrách zvolenských so skvelými partnermi basistom Riccardom Zanellatom a tenoristom Mauriziom Grazianim.
Prečítajte si tiež:
Operné zámocké hry zvolenské – SVETOVÉ NA JAVISKU, LOKÁLNE V HĽADISKU?
Exkluzívnymi predstaviteľmi Pagana boli na nahrávkach Ruggiero Raimondi, Nikola Ghiuselev a Samuel Ramey. Posledná nahrávka je z roku 2018 so spevákmi Francescom Melim, Angelou Meade, Alexom Espositom a v tenorovej úlohe Arvina s potaliančeným Albáncom Giuseppem Gipalim.
Možno ešte spomenúť, že prepracovaná verzia opery s názvom Jerusalem mala premiéru v Paríži (vo francúzštine) v novembri 1847 so slávnym tenoristom Gilbertom Duprezom a jej talianska verzia sa po prvý raz hrala v Turíne v roku 1859. Namiesto Milána sa prvé dejstvo odohráva v Toulouse a premenovaní sú aj aktéri príbehu (Gastin, Roger, Helene).
Pri príležitosti výročia svetovej premiéry Lombarďanov treba oceniť obrovský podiel banskobystrickej Štátnej opery a Zámockých hier zvolenských pri uvádzaní diel prvého obdobia Verdiho tvorby, ku ktorým patria aj Lombarďania, operná pripomienka kedysi oslavovaných a dnes skôr kritizovaných križiackych vojen.
Autor: Vladimír Blaho
video
