V povojnovej ére sa v nemeckom opernom svete vyformovali štyri významné spevácke osobnosti v barytónovom odbore. Boli to Josef Metternich, Dietrich Fischer-Dieskau, Hermann Prey a Eberhard Waechter. Posledne menovaný z významných spevákov „stredného mužského hlasu“ (niekedy sa písal aj ako Wächter) sa narodil o štyri dni skôr než jeho nemecký konkurent Hermann Prey t. j. 9. júla 1929 vo Viedni a zomrel 29. marca 1992. V tomto roku si teda pripomíname tridsiate výročie jeho úmrtia.
Jeho operným debutom bola úloha Leoncavallovho Silvia na javisku viedenskej Volksoper v roku 1953. O dva roky neskôr sa stal členom Viedenskej štátnej opery a popri tom hosťoval na mnohých významných svetových javiskách vrátane milánskej La scaly, londýnskej Covent Garden, newyorskej Metropolitnej opery, Parížskej opery alebo v najväčších operných domoch Spolkovej republiky Nemecko.
Hneď v prvých rokoch svojho operného života sa stal hviezdou na oboch veľkých festivaloch v nemecky hovoriacej oblasti – v Salzburgu a Bayreuthe. Bol vzorovým Donom Giovannim, Grófom z Figarovej svadby, Alfonsom z Così fan tutte, ale aj Kurvenalom z Tristana či Wolframom z Tannhäusera. Blízke mu boli aj úlohy z opier Richarda Straussa (Faninal z Gavaliera s ružou, Orestes z Elektry, Mandryka z Arabelly), ako aj úlohy z moderných opier (Danton v Dantonovej smrti Gottfrieda von Einem).
Nemal však problémy ani s interpretáciou talianskeho repertoáru. Bol Pucciniho Scarpiom a Sharplessom, stvárnil šesť verdiovských postáv (Renato, Rigoletto, Germont, Posa, Ford, Boccanegra). V neskorších rokoch vytváral aj buffo postavy, ako Dulcamaru z Donizettiho Nápoja lásky alebo Doktora Bartola v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly.
Miloval však aj operetu a bol mimoriadne pôsobivým Eisensteinom v Straussovom Netopierovi, takže sa vyskytuje až v troch nahrávkach tohto diela (dirigenti Karajan, Böhm, Kleiber). V operetných úlohách účinkoval aj vo filmoch (Gróf z Luxemburgu, Netopier).
Z množstva operných kompletov, v ktorých účinkoval, si mimoriadnu pozornosť zaslúži Don Giovanni, ktorého naspieval v roku 1959 v nahrávke Carla Mariu Giuliniho s prvotriednymi partnermi (Taddei, Cappuccilli, Frick, Alva, Sutherland, Schwarzkopf, Sciutti) v časoch, kedy titulnú úlohu Mozartovej opery opier spievali skôr basisti (Siepi, Gjaurov).
Potom, čo opustil operné javisko, sa Waechter uplatnil ako šéf vo viedenskej Volksoper (1989 – 1991) a v nasledujúcej sezóne spolu s Ioanom Holenderom šéfoval aj Viedenskej Štátnej opere.
Autor: Vladimír Blaho
video
