K výročiu uvedenia slovenskej premiéry Rossiniho Viliama Tella

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Od slovenskej premiéry Rossiniho opery Viliam Tell, ktorá sa konala 14. januára 1933 v Slovenskom národnom divadle, uplynulo 90 rokov. Nie je to síce storočnica, no zaslúži si našu pozornosť preto, že šlo o jediný vážny operný titul z tzv. predverdiovského belcanta, ktorý divadlo uviedlo za prvých dvadsať rokov svojej existencie. Bolo to zatiaľ jediné uvedenie tohto diela vo vyše viac ako storočnej histórii profesionálneho operného divadla na Slovensku.

Vtedajší šéfovia operného súboru SND, Karel a Oscar Nedbalovci, slušne povedané, príliš neholdovali talianskej opere, ale aj neskôr si naša dramaturgia vyberala z diel Rossiniho a Donizettiho len komické opery, takže populárnu Donizettiho Luciu di Lamermoor sme po prvý raz počuli v SND v roku 1979, Lucreziu Borgiu v roku 2007 a dve tragické Belliniho opery – Normu v roku 1969 a Puritánov v roku 2010.

Vo svete nastal návrat k vážnym operám troch spomínaných majstrov s érou vzkriesenia belcanta speváčkami ako boli Maria Callas, Joan Sutherland, Montserrat Caballé či Leyla Gencer a veľkú zásluhu na štýlovej interpretácii belcanta mala vo svete naša Edita Gruberová. Koncom tejto sezóny čakáme v SND na tragickú Donizettiho Mariu Stuardu.

Gioachino Rossini (1792 – 1868), zdroj: wikimedia.org

Rossiniho Viliam Tell má v tvorbe skladateľa, ale aj v dejinách opery ako takej, významné postavenie. Bol nielen poslednou skladateľovou operou (skomponoval ju vo francúzštine) s premiérou v Paríži 3. augusta 1829, ale aj jeho pokusom o nový operný štýl, ktorý sa v tých časoch začal rozvíjať vo Francúzsku a dnes ho poznáme pod názvom Grand opéra, ktorú neskôr rozvinuli najmä Halévy, Meyerbeer či Berlioz.

Prečítajte si tiež:
Pavel Unger: Gioachino Rossini – náš neznámy známy (článok z roku 2013)
Štvrťstoročie v kolíske belcanta – Pavel Unger o Rossiniho opernom festivale v Pesare (článok z roku 2015)

Dielo sa úspešne uviedlo v roku 1830 vo Viedni, Londýne a v roku 1831 v Teatro Giglio v Lucce zasa v talianskej verzii, ktorá postupne z javísk (až do druhej polovice minulého storočia) vytláčala francúzsky originál. Je zaujímavé, že historické anály nespomínajú toľko predstaviteľov titulnej úlohy ako skôr predstaviteľov tenorovej úlohy Arnolda Melchtala. V Paríži ho stvárnil Adolph Nourrit, ktorý všetky tóny blížiace sa k trojčiarkovej oktáve spieval falzetom, kým Arnold z talianskej verzie Gilbert-Louis Duprez už používal (tak ako dnešní tenoristi) „prsné“ c3.

G. Rossini: Viliam Tell, Rossiniho operný festival v Pesare, 2013, Nicola Alaimo, foto: ROF

Opera spracúva legendu o národnom hrdinovi Švajčiarska (údajne z roku 1307), hoci súčasťou národnej mytológie sa stala až v roku 1470 a do sveta potom prenikla vďaka Schillerovej divadelnej hre (1803) – apoteóze boja za slobodu.

Štvordejstvová opera má skvelú predohru, dodnes hrávanú na koncertoch, a obsahuje mnohé pozoruhodné árie či ansámblové scény. Hneď v prvom dejstve je to náročná ária epizódnej postavy rybára Ruodiho, končiaca sa na c3, z druhého dejstva je najznámejšou sopránová ária Matildy Selva opaca, tretie dejstvo vrcholí scénou, v ktorej je Tell prinútený lukom zostreliť z hlavy svojho syna jablko, čomu skladateľ venoval efektnú áriu Resta immobile.

V štvrtom dejstve vrcholí náročnosť tenorového partu Arnolda, ktorý po árii O muto asil del pianto musí zvládnuť spolu so zborom cabalettu Corriam s niekoľko razy opakovaným c3. Famózny je záver opery, v ktorom sa k oslobodenému Tellovi (barytón) postupne pridávajú ďalší sólisti a zbor, vyjadrujúc radosť nad víťazstvom slobody.

Prečítajte si tiež:
Napoleon opery Gioachino Rossini

O slovenskej premiére diela, ktorá sa konala 14. januára 1933 v Slovenskom národnom divadle (spievali ju v českom jazyku a inscenáciu uviedli 5-krát), dvakrát referoval „nedbalovský dvorný kritik“ Ivan Ballo takmer zhodnými kritickými súdmi (v Slovenskej politike a v Slovenskom denníku). Podľa neho Viliam Tell síce nemá bezprostrednosť, jas a švih autorových komických opier, ale je pomerne úspešným hľadaním nových kompozičných ciest. Pochválil dirigenta Zdeňka Folprechta, ba i efektnú réžiu Bohuša Vilíma a scénu Jána Ladvenicu. Podľa neho v titulnej úlohe exceloval Karel Zavřel, pochválil aj ďalších spevákov Máriu Peršlovú (v úlohe Tellovej ženy Hedviky), spevácky i herecky Teréziu Prošingerovú v úlohe Tellovho syna, muzikálnu interpretku Matildy Žofiu Napravilovú i v deji proti sebe stojacich oboch basistov Arnolda Flögla (Gessler) a Zdenka Rutha-Markova (Melchtal). Tentoraz vzal na milosť aj rybára v podaní Janka Blaha.

Programový plagát SND 8. 1. – 14. 1. 1933, zdroj: Archív SND

Počnúc rokom 1952 vzniklo aj viacero nahrávok opery, najprv v taliančine, neskôr aj vo francúzštine. Z dirigentov spomeňme Rossiho, Mutiho, Gardelliho, Chaillyho a Luisiho, z interpretov barytonistov Taddeiho, Guelfiho, Bacquiera, Hampsona, Milnesa, tenoristov Filippeschiho, Raimondiho, Geddu, Pavarottiho, Merritta a Floreza, z predstaviteliek Matildy sopranistky Carteri, Gencer, Márton, Caballé. Zo spevákov, ktorých poznáme zo Zámockých hier zvolenských na nahrávkach nájdeme aj basistu Franca de Grandis a tenoristu Celsa Albela (v úlohe Rybára).

Je chvályhodné, že po Košiciach a Banskej Bystrici sa aj Opera SND konečne zberá uviesť operu seriu predverdiovského belcanta, už spomínanú Mariu Stuardu (premiére je naplánovaná na 21. apríla 2023), teda dielo z kategórie, do ktorej patrí aj jubilujúci Rossiniho Viliam Tell.

Autor: Vladimír Blaho

Streamovacia platforma OperaVision ponúkla 13. januára 2023 inscenáciu Rossiniho Viliama Tella z Írskej národnej opery, ktorú si môžete pozrieť do 23. júla 2023 TU…

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár